Flego

Candide ou l'optimisme je predovšetkým satirická reakcia na svetový poriadok, ktorí hlásali filozofovia danej doby. Autor novely osvietenec Voltaire napísal dielo, ktoré je komplikované sfilmovať, ale tvorcovia tohto filmu si urobili tú námahu, a dokonca posunuli dej do 20. storočia, aby sa lepšie priblížili divákovi. A urobili dobre. S plejádou hercov, ktorým sa ušiel len kratučký čas na plátne ( napr. Funés ), vytvorili filmové dielko, ktoré nie je pre komerčného diváka, lebo svojimi myšlienkami neustále núti diváka premýšľať. Prvý komentár.

Totò patril medzi veľmi populárnych komikov v rodnom Taliansku. Louis de Funès sa zase poctivou prácou predieral vo svojej krajine medzi komediálnu elitu. Obaja mali vrelý vzťah k divadlu, groteske, komédii ako takej a hlavne mimike. V tejto komédii boli na opačných stranách, jeden kreslil falzifikáty obrazov a druhý bol vážený profesor, ktorý bol poriadne napálený... Snímok využíva geniálnej slovnej ekvilibristike (Totò) a prehnaného talianského temperamentu, hlavne pri dialógoch so svojim komplicom. Pochopiteľne si prídu na svoje aj milovníci Funèsovho humoru. Mne je len ľúto, že ani teraz, ani v minulosti, keď sa nosili podobné komédie v našich kinách sme nemali možnosť poznať taliansku komediálnu ikonu. Druhý komentár.

Ku kvalite filmu sa nemalou mierou podpísal scenár Billyho Widera ( ešte pred vlastným réžijným debutom ) a zručná Lamprechtova réžia, ktorý dokázal do malej minutáže vtesnať napatie aj vtip. V podstate detský film, ktorý by chcel zažiť každý chlapec, rozohráva dej okolo prenasledovania zlodeja, ktorému sú na stope samotná obeť Emil a banda berlinských chlapcov s dokonalou organizáciou. Pochváliť treba aj nápaditú hudbu Allana Graya. Prvý komentár.

Režisér Jean-Charles Dudrumet natočil len štyri filmy, z toho dva o agentovi Stanislasovi. Jean Marais striedal túto postavu s postavou novinára Fandora v legendárnej sérii o Fantomasovi. Určite však táto dvojica filmov nedosahovala želanú popularitu, hoci je tento film ( prvý som nevidel ) vcelku zábavný. Jedná sa o zmes dobrodružnej špionážnej komédie, plnej vzruchu, naháňačiek, bitiek, súbojov a občasného humoru. Príjemný oddychový snímok na nedeľné popoludnie v telke. Druhý komentár.

Problémy s nájdenou mrtvolou sme mali vo filmovom svete viackrát a niektorým tvorcom sa podarilo vyťažiť z tohto čierneho humoru úspešnú komédiu. Táto zostala niekde na polceste, problémom nastal prekombinovaný príbeh s množstvom postáv, ktoré neustále objavovali nebožtíka, aby sa ho napokon zbavovali... Chválim však nevšedné sarkastické monológy samotnej mrtvoly, ktorá komentuje udalosti okolo seba a tie ponúkajú slučnú zábavu. Louis de Funés je "epizódovou" hviezdou filmu ( hoci v titulkoch na prvom mieste ), ale rovnocenný priestor dostávajú aj iné postavy. Prvý komentár.

Henri Verneuil určite nebol špecialista na komédie a v tomto prípade sa nechal uniesť rozťahaným scenárom, ktorý uberá filmu francúzsku ľahkosť a šarm. Takto posobí jednoduchý príbeh značne zdĺhavo a míňa sa účinku. Druhý komentár.

Síce originálne postavené, skryto vtipné, príjemne nadsadené, historicky korektné, ale... Prečo sú potom vymenované kvality málo ? Neviem, ale mnohokrát ma film iritoval.

Moja partnerka, ktorá čitala knihu, odchádzala z kina v rozpakoch. Okýptená filmová predloha ju iritovala a akoby videla na plátne iný príbeh. Ja nie som poznačený knihou, takže sa budem venovať Kollárovmu debutu s čistou hlavou. Najvačším problémom filmu je prekombinovaný príbeh s množstvom postáv a motívami konania, ktorý je dlhú dobu nezrozumiteľný a nejasný a na diváka posobí únavne. Problémom je aj občasná zlá artikulácia niektorých hercov, takže im bolo ťažko rozumieť. Ale už úvodné titulky naznačujú originálnosť a drive, s akou sa tvorcovia pustili do látky. Film umne strieda pokojné scény s dramatickými, taktiež vulgárny pouličný slovník so spisovnou "bratislavčinou". Napatie sa dá krájať, za akčné scény by sa nemuseli hanbiť ani v Hollywoode. Trochu pokulháva strih, kamera je parádna a vyžíva sa v atraktívnych uhloch, detailoch resp. pohľadov zhora. Absolutórium si zaslúži famózna hudba Petra Ostrouchova. S hereckým obsadením som spokojný, typologicky pasovali do mojich predstáv. Medzi výrazné klady patrí samotné zobrazenie postsocialistickej Bratislavy. Moje filmové stretnutie s Dominikom Dánom dopadlo navzdory chybám nadpriemerne a potešilo.

Občasné zábavné scény sa topili v krutom nemastnom-neslanom guláši. Odkaz na naše staré ďaleko vydarenejšie paródie je zjavný, ale to by museli tvorcovia poznať aj význam slova vtip.

Kvalitne rozbehnutá psychologická dráma sa v polovici filmu stratila vo vzduchoprázdne. Bola to veľká škoda, lebo sa Vávra dobre popasoval s divadelnou predlohou, temnou atmosférou, aj s výberom hercov. Záver už bol v poriadku.