Phillo

Šablóna. Nechutne nudná, predvídateľná a strnulá. A vykradnutá odinakiaľ. Herci, ktorí to ako tak zachraňujú, sú tu snáď omylom.

Ak vás niekedy zaujímalo, čo robia filmové postavy po tom, čo "žijú spolu šťastne naveky", pozrite si Austráliu. Luhrmann dve hodiny rozpráva poctivý, svieži, dokonale epický film, v ktorom nič nechýba. No potom prejde "za hranicu", kde už to nikoho nezaujíma a kde varí z vody. To, čo Minghella dokonale vykreslil v Cold Mountain, to tu naťahuje Luhrmann na niečo väčšie, globálnejšie, no ani trochu mu to nevychádza. Má tu prebytok postáv, z ktorých vás nezaujme ani polovica a zabúda pri tom na vzťah hlavnej dvojice, kvôli čomu nie je záverečná polhodina ani trochu tým, čím by chcela byť. Austrália je prekombinovanou neoriginálnou lovestory, ktorá svoju jednoduchosť kamufluje dĺžkou a emocionálnymi výlevmi. Nie emóciami. K tým sa ani vo svojej obludnej dĺžke nedostane. 60%

Ang Lee točí malé, lokálne skromné filmy, z ktorých sa až neskôr stávajú šablóny. Tiger a Drak má všetko, čo má šablónový a všeobecne citovaný mať, no nezbavím sa pocitu, že existujú aj menej strojené, a viac artové dobrodružstvá, ktoré si zaslúžia slávu viac. Inak však Tiger a Drak stojí za pozornosť, bojové scény sú unikátne a celá záverečná polhodina je magická.

Prekvapivo umelecký, inteligentný podvod, kde sa hrá falošnými kartami a mne to vôbec nevadí. Tykwer dokáže skvelou kamerou udržať pozornosť pri konverzačných témach a potom všetko pointuje v dvoch dokonalých akčných. Prvá šokuje prehľadnosťou, nápadom a prevedením a tá druhá, skromnejšia na guľky, dôstojne završuje to predtým povedané (a obrazovo to zhmotňuje do perfektnej metafory). Quantum of Solace bol príťažlivejší, no strácal sa v šablóne bondovky ako takej. International je skromný, neoriginálny no má väčšiu výpovednú hodnotu. 75%

Pokiaľ bol Happening wtf minulého roka, Spirit túto kategóriu obsadzuje tak na 10 rokov dopredu. Miller je prerastený malý chlapec, ktorého nikto nekontroluje a ktorý si na plátne robí, čo sa mu zachce. A nikto nevie o čo ide. Smutné je, že mu pri tom asistuje toľko nadpriemerných hercov. Spirit totižto neponúka absolútne nič, len prevarený príbeh, oproti ktorému je aj Ghost Rider majstrom filmového príbehu. Najhorší blockbuster posledných mesiacov. Bez pardonu.

V rámci svojich možností to už vyššie ísť nemohlo. Animácia, dabing, príbeh, všetko funguje, šokuje a objasňuje. Akurát si myslím, že ako samostatný film to trošku stráca na význame.

Lepší príklad toho, ako verejnoprávna zaostáva a kam smeruje, ani neexistuje.

Instantná zábavka, ktorá svojou bezobsažnosťou, jednoduchosťou, tuposťou a formálnosťou skôr uráža a nudí, než zabáva. Iritujúce a biedne zahrané vedľajšie postavy, nudná a nesympatická hlavná. Pokiaľ nie je komu držať palce, pokiaľ viete, ako všetko dopadne, pokiaľ vám inteligencia postáv lezie na nervy, je ťažko nechať sa omámiť tými pár peknými filtrami a farbičkami. 30%

To najdokonalejšie filmové prelínanie plusov a mínusov, jednoduchosti a zložitosti, subjektívnosti a objektívnosti. Kaufmanov životný opus, v ktorom rieši tie najzávažnejšie témy a ich následnosť a koncepcia mu skvele vychádza. Na druhé pozretie to možno vytiahne aj na maximum, pretože pochopiť všetky ukryté metafory a odpovede na životné otázky nie je ani trochu jednoduché. Synecdoche, New York je kopcom vecí, kde každá je unikátna, len treba tú kopu roztriediť. A to bohužiaľ nie je ani trochu ľahké a miestami ani zábavné. Aj napriek všetkému sa však neviem zbaviť pocitu, že "It is written" a všetko to je, ako má byť a docením(e) to až časom. 85%

Film neurčitého žánru, ktorý najmä v závere plní formu "typického amerického filmu" s plačlivým momentom a citovými výlevmi. Nie som bezbrehý obdivovateľ psov a preto sa ma príbeh Marley ani trochu citovo nedotkol. Filmový priemer, ktorý ma však prekvapil tým, že nie je dopredu predvídateľný a tým, že sám nevie, čím chce byť, nedáva ani divákovi šancu predpovedať dej. Malé osvieženie v kope sentimentu. 55%