Phillo

Bezchybné. Na tradičný scenár navrstvené motívy, ktoré sú bez výnimky dokonalé. Až tak, že aj ten scenár posúvajú do najvyšších poschodí. Napínavé, objavné, chytľavé. Dokonalé.

Kým hlavná dejová línia postaví zo sedadla a každá misia je neskromne dokonalá a prepracovaná, pokusy o zasadenie do akéhosi štandardu a šablóny vyznievajú amatérsky a zasadzujú skvelý experiment do (lepšieho) priemeru. Nesnažiť sa o príbeh a nenapodobňovať podobné vojenské filmy (najmä tohtoročný Brothers - najmä v závere) a držať sa načatej adrenalínovej smršte (podporenej oscarovej réžie) a bolo by to dokonalé.

Je to predvídateľné, ploché a jednoduché. A čo? Príhoda malého chlapca podaná prislúchajúcim štýlom, pri absolútnom stotožnení sa s hlavným charakterom, ktorý koná presne tak, ako by sme v jeho veku konali aj my. Citová zaangažovanosť tak môže kumulovať v lúčení sa s cudzím svetom, ktoré je emocionálne dokonalé a silné. Viac než milé. Najmilšie. Jonze rozpráva, zápletku nekomplikuje (záporná postava v podstate neexistuje) a podáva verziu, ktorej krása spočíva v jej jednoduchosti a postavách. Milý hrdina a prerastení plyšáci. Najkrajší film tohto roka.

Hollywoodské "umenie" okorenené hereckým obsadením a prepracovaným rozuzlením. Inak iba instantná zlátanina, na ktorú si o pár rokov nikto nespomenie.

Drahá, nepravdivá a nechutná reklama jedného neukojeného klamára.

Je to tu znova. Tento krát ešte prekvapivejšie a ucelenejšie. Kelly je génius, ktorý dokáže z hocičoho svojím chorým mozgom vygenerovať niečo špeciálne, čo nemá šancu nudiť a ponúka niečo nadzemské. Nikto nevie z kvázi normálnej zápletky vytvoriť tak epický a osudový príbeh, nikto nevie využiť dobovú hudbu tak, ako on, nikto nepoužíva brakové prvky tak dokonale ako on, nikto si vo filme lepšie neobháji "Deus Ex Machina" tak ako on (Santa žije!) a nikto nedokáže v zhrnúť toľko nahromadených motívov do jedného celku. Box príbehovo funguje ešte lepšie ako jeho predchádzajúce diela. Prichádza síce o isté čaro, pretože v prvej polovici je obyčajným dobovým thrillerom (na rozdiel od psycho Darka a uletného ST) s hereckým obsadením na istotu. Frank Langella však dominuje a necháva zabudnúť na všetkých tohtoročných "záporákov". Jeden z ďalších tohtoročných očakávaných stopercentných zážitkov.

Dokonalá adaptácia. Posledný dôkaz toho, že nesfilmovateľné veci neexistujú. Dokonalá knižná atmosféra prenesená na plátno bez jedinej chybičky, bez chýbajúcich emócii (tých je tam od prvej minúty neúrekom), zachovávajúc si svoju ideu a nápad. Beznádej ako hlavný motív, ako hybateľ postáv a príbehu. Tam, kde nie je Boh, ani ľudskosť a aj jedla je málo, odtiaľ pochádza príbeh, ktorý sa vryje do pamäti a nedá dýchať. Dokonalé rovnako ako kniha.

Tam, kde mohla fungovať exotika a inakosť, prichádza ďalší bezpohlavný, na Oscara zameraný americký výkrik. Myšlienkou plný, prevedením až príliš obyčajný a béčkový. Áčkový je len v kolónke Herci, kde vyhráva na všetkých frontoch a robí zo seba niečo viac než iné hollywoodské filmy.

Maximum žánru "rodinného" filmu. Po mnohých stránkach. Jackson v úvodnej polovici tvorí neskutočnú atmosféru (celú scénu pred smrťou som snáď nedýchal) a na konci ju využíva v dokonalé vyústenie. Podporený bezchybnými hercami, tvoriac dielo, ktoré u mňa funguje na všetkých frontoch. Postavám som fandil, digitálny "medzisvet" mi nevadil a všetko okolo neho ma strhávalo keď malo a dojímalo keď malo. Sto percentný zážitok a jeden z najlepších filmov tohto roka.

Milý filmík, ktorý ohlasom a úvodom navnadí na niečo, čo aj v závere prijde, ale nie tak, aby to omámilo. Up In the Air zdeľuje celý čas jedno posolstvo, ktoré je jasné už z námetu a ktorého ozvláštnenie prichádza veľmi striedmo. Okaté metafory a nezdravá priamočiarosť nemôžu stačiť na najlepší film roka. Na ten je to až príliš milé a neškodné. Radovému divákovi to nevadí, Clooney je skvelý, Farminga ešte viac a reprezentované životné pravdy budú vždy aktuálne. Len je to stále príliš provinčné. 80%