Marceloo

Skupina stredoškolákov sa vyberie na výlet, ale ich autobus havaruje. To nie je jediným problémom, keďže sa v rádiu ozve varovanie o tom, že USA sú pod chemickým útokom. Následky tohto útoku sa očividne prejavuju zvýšenou agresivitou a túžbou po ludskom mäse, takže školáci majú pred sebou ťažkú výzvu v podobe boja o prežitie. - Duo Dunstan a Melton má obrovské zásluhy na tvorení modernej formy hororu, ale toto už je len akýsi výkrik do tmy, výrazne obmedzený woke pravidlami, ktoré v BlumHouse v posledných rokoch nahradili tie hororové. Postavy sú nezaujímavé, krvi tu je žalostne málo a vlastne sa tu riešia skôr vzťahy, šikana a body shaming, čo nie je zlé, ale od týchto tvorcov jednoducho čakám ovela viac. Pozrieť sa to dá a mnoho scén svojím strihom pripomína aj vďaka hudbe Charlieho Clousera scény zo Saw, ale obsahovo to je takmer prázdne. Toto duo toho už v hororových vodách zrejme vela nenamúti, keďže najnovšiemu Dunstanovmu hororu už píše scenár nejaký šašek zo Star Wars a tretieho Collectora sa zrejme taktiež nedočkáme.

Po odchode od svojho násilného manžela sa Laura so svojím synom Codym presťahuje do odlahlého domu pri jazere. Codyho začne počas nocí strašiť tajomné monštrum vychádzajúce z vody. Začína byť jasné, že rodina nenájde pokoj ani na tomto mieste. - Režisérov predchádzajúci brakový horor All Cheerleaders Die bol fakt dosť zábavný, ale toto ma vôbec nebavilo. Christina Ricci nedávno zažiarila v seriálovom horore Yellowjackets a aj tu odtiahla v podstate celý film sama, ale scenár bol podla mňa velmi slabý, takže tu nemala príliš čo hrať. Naviac som mal velký problém s tým, že sa mi pri každej desivej scéne vybavovali desiatky hororov, v ktorých som videl niečo podobné. Záver to už len zaklincoval a urobil z toho ešte väčšiu podivnosť. V podstate je to podobné, ako nedávny X. Vizuálne a dobovo pekne zladené, ale obsahovo takmer prázdne.

Hororová antológia vysielaná ako TV program. Skladá sa z piatich príbehov, ktoré sú prerušované reklamami s hororovou tematikou. - Kedysi som zvykol napáliť takýmto poloamatérskym underground hororom, ktoré ma zaujali, pokojne päť hviezd. V dnešnej dobe mám už problém pri tom nezaspať, takže hodnotenie musím prispôsobiť. Určite som rád, že som po nejakej dobe videl Kanea Hoddera, Hannah Fierman a aspoň počul Billa Moseleyho v niečom novom, ale obsahovo je to takmer prázdne a poviedky vyšumia za pár hodín z hlavy. Ani béčková hororová scéna v USA už nie je to čo bývala. Skôr mám pocit, že už aj tie najväčšie legendy sa v hororoch objavujú len kvôli paychecku a zábava ide nie len v tomto prípade bokom.

Curs>r je zapadnutá videohra, ku ktorej sa úplnou náhodou dostane Kayla. Keď zistí, že hra dokáže ovplyvňovať realitu a začne ničiť jej život a život jej blízkych, je na záchranu neskoro. Musí si vybrať medzi smrťou alebo pokračovaním v nebezpečnej hre. - Malý horor na zabitie času, ktorý sa nesie na vlne mainstreamových kravín typu Truth or Dare alebo Ouija. Vela vecí ma tu nezaujalo, ale za zmienku stojí svieže spojenie videohry a reality v kombinácii s príjemnou hudbou. Postavy sú nezaujímavé, gore tu nie je a celkovo sa tu nenájde nič, na čo by si človek o pár dní spomenul, takže trochu nechápem ten záverečný nábeh na sequel. Radšej odporúčam povenovať sedemdesiat minút kanadskej chuťovke Game of Death, ktorá sa nesie v podobnom štýle, ale je krvavejšia a hlavne zábavnejšia.

Po tom, čo sa Michelle a Linda stretnú na skupinovom cvičení, sa úplnou náhodou stretávajú v malej kaviarni. Dajú sa do reči a osamelá Linda pozve Michelle k nej domov. Tam sa ale ukáže, že ich stretnutia náhodné určite neboli a Michelle bude musieť bojovať o svoj život. - Chcel som to vidieť kvôli Alex Essoe, ktorá je jednou z najlepších hororových herečiek poslednej dekády, ale Homewrecker nemá okrem ohraného príbehu o závistlivej mrche čo ponúknuť. Alex je super, ale film je celý predvídatelný a po hororovej stránke nefunkčný, keďže sú tu len dve hororové scény. Rozmlátenie ksichtu kladivom tiež nepoteší, pretože je mimo záber. Tých 72 minút sa strašne vlečie a dúfam, že takýmto projektom sa Alex v budúcnosti prestane venovať a zameria sa na ozajstné horory talentovaných tvorcov.

Po zásnubách sa Holly a Richard vydávajú navštíviť tri deti, ktoré má Richard z predchádzajúceho vzťahu. Návšteva sa ale mení na hrôzostrašný zážitok, keďže deťom sa nová partnerka ich otca vôbec nepozdáva. - Hororový námet s nezbednými deťmi je jedným z mála, ktoré ešte nie sú podojené na maximum, ale Homebound nič nového neprináša. Na to, že to má ledva 65 minút, sa toho vo filme vela nestane. Síce to nestihne nudiť, ale hororový je v podstate len záver, pri ktorom tvorcovia aj tak nič neukážu. Natočené to je slušne a deti to celkom schopne zahrali, ale mám pocit, že kvôli stopáži je to film určený pre TV, aby tam mohli napratať aspoň hodinu reklám.

Dvaja nadšení vedci pracujú na stroji času, ktorý sa im s pomocou bohatého investora podarí vytvoriť. Madeline však pri jeho naprogramovaní urobí chybu, ktorá spôsobí to, že sa každý deň objaví jej replika, ktorá je pripravená vraždiť. - Brea Grant a Richard Riehle patria medzi moje najoblúbenejšie tváre americkej indie hororovej scény, ale tentokrát ma ich mini film príliš nebavil. Nápad je síce pekný, ale prevedenie je slabé, vraždy sú nasnímané nezaujímavým štýlom a napriek stopáži 78 minút sa to strašne vlečie. Za pozornosť tu teda stojí len podarená synťáková hudba, ale tvorcom to samozrejme odpustím, pretože sa účastnia tolkých hororových projektov, že sa o pár týždňov určite objavia v niečom, čo ma bude baviť viac.

Po tom, čo ho na zábave pohrýzla do krku neznáma žena, sa Deco vracia domov. Jeho bratovi je jasné, že s ním niečo nie je v poriadku, pretože nevydrží ani chvílku na dennom svetle a jeho odraz v zrkadle taktiež nevidno. Preto rýchlo privolá lekársku pomoc. Tá bude ale v tomto prípade bezmocná. - Od režiséra, ktorý u hororu debutoval už osemnásť rokov dozadu, čakám ovela viac. A radšej ani nebudem rozoberať to, že sa názov priživuje na jednom z najlepších Vampire hororov vôbec. Milujem komediálne Splattery a je mi jedno, či sú v nich zombíci alebo upíri, ale táto zlátanina odpudivých digitálnych a praktických efektov s vrcholne nesympatickým hereckým obsadením mi vôbec nesadla. Sklamal Michael Conlan, sklamal You Are Not My Mother, sklamal Let the Wrong One In, pokial ma koncom mesiaca sklame ešte aj Katie Taylor, tak s Írskom nadobro končím.

Po zmiznutí a následnom záhadnom návrate svojej matky je Char presvedčená, že s ňou niečo nie je v poriadku. Jej správanie sa totiž úplne zmení. Char bude musieť odkryť dávne rodinné tajomstvá, aby zistila, čo stojí za zmenami v správaní jej matky. - Vela tu toho za pozornosť nestojí, ale má to príjemnú prácu s mytológiou a ten klasický depresívny feeling, ktorý u hororov z Írska býva takmer vždy. Záver je celkom intenzívny, ale už nestihol vynahradiť tú laxnosť z predchádzajúcej hodiny a štvrť. Režisérku by som ale ešte úplne neodpisoval, pretože je tradičnou účastníčkou Screamfestu, čiže vášeň k žánru bude u nej silná.

Komunita LARPerov organizuje hru, pri ktorej imitujú život v bunkri s nacistickým velením. Po niekolkých neočakávaných problémoch je hra predčasne ukončená. Partia organizátorov zostáva vo vnútri, pretože boli uväznení a ich líder záhadne zmizol. - Nápad s bunkrom celkom pekný, ale vôbec ma to nebavilo. Postavy sú totálne nesympatické a dej sa nehorázne vlečie. Tvorcovia sa to na konci snažia dohnať tým, že všetko dôležité napracú do zopár minút, ale celkový dojem z filmu to už nezachráni. Prekvapuje ma to, že scenár napísal niekto, koho horor už sa objavil na Netflixe, pretože celé mi to prišlo také poloamatérske.