Arsenal83

Samotné príbehy sú zaujímavé a prínosné. Ide naozaj o dôležitú tému a veľká vďaka každému, kto sa o to stará. Avšak formát je trápny. Moderátori sa predvádzajú ako v nejakom kabarete a ich vtipy nepadli na úrodnú pôdu, skôr na kamenistú skalu, z ktorej nevyvrie čistá voda, ale len sprcha trápnosti.

Japonská kultúra je skvelá, ale tu Bourdain zbytočne veľkú časť dielu zahltil sexuálnymi službami. No ale aspoň som sa dozvedel, že na sushi nie je dôležitá ryba a hlavne tá nemá byť čerstvá - pri takých slovách by Gordon Ramsay kredenc vyvrátil. Najdôležitejšia je totiž - ryža.

Dúhový národ, ktorý to ale myslí rasovo a nie deviantne. Jeden lynč skončil, ale ani po 2 desaťročiach sa nič nezlepšuje a na belocha kukajú jak na zjav apokalypsy. Zároveň miesto s najväčšou kriminalitou na svete, to spomenuté nebolo. Radšej len s prstom na mape.

Krásne scenérie, super olivový olej, ale len tak z fľaše veľmi neosvieži, trocha mafie, ale o tej sa už ani nezmienili a potom únavný rybolov. Sicília je krásna. Ale len na pozeranie takto spoza bedne.

Óda na Dánsko ako najlepšiu krajinu na svete, pričom Bourdainovi zase všetko chutí. Hlavne hmyz, veď to je progres!

Travolta už so ksichtom večného antihrdiny, alebo skôr až niečoho deformovaného zo super hrdinov, lenže napriek reklame tu funguje len ako vedľajšia postava. Veľa bezobsažných dialógov, takže sa to vlečie ako výtok starej mamy. A že sa zločin nevypláca, to ja viem, ale ani pozrieť si tento film sa nevypláca, na to upozorňujem.

Kvalitný kus kriminálky s malým prekvapením, a to sa musí páčiť každému fanúšikovi žánru, hoci šuchotaví Reno aj Cassel sú také vyšetrovatelia ako keby s falošným preukazom, no ošúchaná koženka im v tej zime svedčala. Napriek starému vzhľadu pobaví aj dnes a bez poznania pointy si človek pekne dáva kusy skladačky do seba, nenudí sa ani chvíľku. Možno záver prišiel zrýchlene a trocha kuriózne až málo uveriteľne, čo sa týka priebehu lavíny, a niektoré postavy, ako mama mníška neboli dobre rozvinuté.

Tá zostavička je proste vynikajúca, čo ksicht, to sranda už len na pohľad, nie to ešte čakať na tie gagy. Jednotka bola u mna za plnú paľbu, toto veľa nezaostalo, možno ku koncu už menej vtipov, ale tempo skvelé a furt niečo úsmevné príde. Našťastie žarty neskĺzajú do trápnosti, tu sa to stalo možno raz. A z toho, čo sa tu uvarilo nebola len dobrá zábava, ale aj nádej, že kľudne by mohla vyjsť trojka. Tvorcovia evidentne nápady majú.

Až ako zrýchlená groteska to pripadalo. Veľa temperamentu, afektovanosti, asi aj prehrávanie. Ale to je pri Hispáncoch bežné a hlavne ten ich jazyk je veruže turbo. Nemôžem si pomôcť, ale tým Mexičanom som to veril a vyšlo mi to ako zmes Wesa Andersona a Pedra Almodóvara.

Zbrane ako bežná hračka a španielčina ešte spred 500 rokov, takže súčasní Španieli si po príchode do Nového Mexika myslia, že si z nich miestni robia srandu. No a potom vlastné chilli papričky, z ktorých len málokto nepobudol štyri dni na latríne.