Arsenal83

Hitchcock je zárukou aj v čiernobielom, hoci v USA mu nedôverovali a toto bol prvý komerčne úspešný film v Hollywoode. Až s nostalgiou sa pozerá na bývalých hercov, ktorý majú svoje čaro a gráciu aj bez toho, aby sa museli vyzliekať alebo museli hrať štramáka oplzlými vtipmi. Doba sa posunula aj v kinematografii, zdá sa ale, že skôr smerom do stoky. Hitchcock ale aj tu dokázal, že je majstrom vo svojom žánri. Dokonale buduje napätie, ponúka náznak zločinu, romantiky a psychológie, pričom výborná kombinácia komédie a thrilleru obsahuje veľa typicky ostrovného ostrovtipu.

Stopáž predlžuje utrpenie a evokuje nudu, pretože nič desivé alebo strašidelné ani nepríde. Chytilo to nejakú atmosféru, ale neprinieslo očakávané. Režisér mal dostatok filmu, aby si ho obtočil okolo krku ako obesenec, lenže nabudúce by mal tú slučku radšej skrátiť a do kratšieho celuloidu napratať zaujímavé scény. Z ktorých sa dalo vybrať a ktoré stačilo len viac prepracovať.

Z toho béčka bolia oči, nemotorný policajt prelietajúci cez cukrové sklo, streľba zo zbraní v štýle Colombo a slepá, na ktorej vidieť, že vidí. Zloduch na úrovni speváka zo Scootra bol len povestným peroxidom na temene, ktorý charakterizoval hĺbku filmu.

Pekná hudba na konci umocnila nie pátos, ale ten dobrý pocit z toho, že sa niečo podarilo. Ritchie je starý dobrý filmový robotník, ktorý vie priniesť silu aj do zdanlivo nemožného puta medzi americkým "oslobodzovacím" vojakom a Afgancom, ktorý by ho mal vlastne nenávidieť, ale on nenávidí skôr Taliban. V podstate ide len o silu záväzku a splatenie dlhu, ale konanie hlavne postavy môžeme určite považovať za výnimočné, bežný americký vojak je rád, že je doma a užíva si nezaslúžený dôchodok a vojenské pocty. Ritchie dostal film tam, kde by ho bežný filmár nedostal, pretože samotná premisa filmu smrdí lacnou propagandou, ale on to obalil do príbehu, kde slovo chlapa má ešte cenu.

Ťažká doba, kde otec pohodlne dožije dlhej staroby, no všetky deti sa nedožijú ani štyridsiatky. Veľa obetí, boja, možno predbehnutie svojej doby, takže oprávnene určitá pocta. Vyšli kostýmy a znázornenie doby, nevyšli už repliky, ktoré sú súčasné a feministky 19. storočia takto nerozprávali. Na dobovú drámu je treba mať niekedy väčší cit, lebo do popredia sa nakoniec dostal skoro neznámy brat.

Osvedčený formát, ktorý sa neošúcha, lebo vie byť vtipný, ale zároveň informačne hodnotný a pútavý. Diane Morgan vyvaľuje oko vtedy keď treba a potom pridá nejaké infošky aj pikošky. Filoména Cunková je formát veľmi podarený.

Rok predtým vyšiel Posol mieru a to bol oveľa silnejší film - čo sa týka voľby pápeža, intríg, láskavosti aj emocionality. Tento film je slabší, na konci trošku vyvolá slzavú vďačnosť za existenciu výnimočného človeka, ale komplexne to nepokrýva všetko zo života Roncalliho resp. to pokrýva tak suchšie.

Sound of Silence je samozrejme vynikajúca pesnička, ale toto je iný súdok, toto bolo fakt pokazené rádio, a to doslova. Na záver vám spadne tak čeľusť od prekvapenia, že pri archeologickom výskume vás budú považovať za vyjaveného hrocha.

Cyrano je vždy jedno z tých lepších hier, ktorá sa dá stvárniť inscenačne aj filmovo a vôbec nevadí, hoci veršovanie niekedy reže ucho. Satoranský v životnej role a jedna škoda je len to, že to nemá farbu, no napriek tomu to má život.

Willisove vlastné preteky o to, či sa dokáže ešte zúčastniť stále väčšej hniloby je na konci, no táto blbosť mi až tak nevadila. Dokonca to aj dobre zahral. A dalo sa na tých absurditách aj zasmiať, keď superhrdina dokáže elektrinou odstaviť celý blok, ale bez problémov ho ubije bachar. Na záver kariéry Brucea je to ale ešte tak nejak akceptovateľné, lebo inak tam má samé odpady a jednohviezdičkové sajrajty. Je smutné, že sa musia porovnávať už len to, ktorý film je horší.