Wiluna

Príbeh starý už takmer 40 rokov a téma stále živá a aktuálna. Nenávisť medzi národmi (menšinami), otrokárstvo, vojny - kde všetko vždy odskáču tí nevinní. Aj tu sa to celé točí okolo nepriateľstva, ktoré sa po počiatočných útrapách ústrednej dvojice preklopí do hlbokého priateľstva a spolu čelia tvrdej skúške v boji o prežitie na nehostinnej planéte Fyrine IV. Taká podarená Abe's Oddysee. Ľúba VHS-ková nostalgia, objavená v štádiu môjho nedokončeného vývinu. Nehodnotené (ne)rozumom dospeláka, ale čistými emóciami malej persóny, som si túto sci-fi perličku veľmi obľúbila a ten stav je permanentný. Nie je to úžasný film, no sopečná pustatina bola presne tak dobre vydarená ako ohyzda, čo sa v nej ukrývala. Ja tie 80tky jednoducho zbožňujem.

Vražda a samotné odpratanie buddyho Freddieho Milesa, trvalo cca 15 minút (nepreháňam) počas ktorých stihnete doma porobiť nad rámec úloh. Je to tak dlhé, že cestu z miesta činu až po lokalitu „zochabenia umrlca“ absolvujete celkom 4x a stále sa opakujú tie isté zábery. Áno, bolo to zámerné, no pre mňa ako diváka nefunkčné. A tak to ide časť po časti. Pes jitrničku sežral.... druh tejto konkrétnej filmovej tenzie mi skutočne nereže. Nejnepríjemnejší z toho celého bol samotný hlavný hrdina (nemusím ho celkovo ako herca), nesympatický s pohľadom tak nevábnym, že som  na konci mala pocit, že mi je nevoľno z urieknutia. Mrzí ma, že napokon dávam len 3* nakoľko očakávania som mala vážne veľké a cez vysoké hodnotenia ostatných, idem proti silnému prúdu.

Všetky diely filmového spracovania Rurouni Kenshin boli pre mňa strhujúce a veľmi ma bavili. Ako po obsahovej, tak po vizuálnej stránke. Hlavný hrdina Takeru Satoh, bol pre rolu Kenshina fantastická voľba.  Bezpochyby ma bavili najviac „záporáci“ a to bez výnimky! Pri niektorých naskakovala husia koža, pri druhých sa vyčaril úprimný úsmev na tvári a vzbudil obdiv nad ich rozmanitosťou, bizarnosťou a sugestívnosťou.