Arsenal83

Drbnutí tvorcovia nielen že urobili z covidu morovú epidémiu 14. storočia, ale dokonca si dovolili také skvelé výkruty, ako napríklad, že človek, čo nemôže chudák dýchať si dá dole kyslikovú masku len preto, aby povedal vtip, bonmot. Riadne im jebe. Markizácky odpad dosiahol takej úrovne propagandy, že na lôžkach ležia vylúčene mladí ľudia. Starý nikto. Joj a ešte som zabudol, že v rámci zachraňovania životov si lekári v rúškach na oddelení tancujú africké tance. Lebo na to čas, ľudia umierajú, ale ja si dám trochu botswanského odzemku.

Výborní herci, ale dej o ničom. V podstate vrcholom je bitka bratov na pohrebe svojho otca a bizarné momenty, ako mŕtvola pochovaná tvárou nadol, lebo si to tak nebožtík želal, a potom teatrálne strieľanie Ewana do truhly ostrými nábojmi. Pointa toho malého filmu je, že synovia svojho otca vlastne vôbec nepoznali, tak mu aspoň jeden z nich pretiahol frajlu. Škoda takých veľkých hercov na tento formát.

Bol to jeden obrovský chaos a humanitárna katastrofa. Ale treba sa zamyslieť, kto ju spôsobil a či tam za 20 rokov priniesol viac úžitku ako škody. Dokument je točený v prospech "oslobodzovacej" armády USA, ktorá všade nosí demokraciu, no po 20 rokoch utiecť pred pastiermi kôz s kalašnikovmi, to nie je ideálna vizitka. Za celý ten zmätok, ktorý po dobytí Kábulu Talibanom je priamo zodpovedná Bidenova administratíva a chudáci ľudia trpia ďalej. V Afganistane akoby bolo jedno, koho noha tam vládne. Chceli to Sovieti, chceli to Amíci, chceli to islamisti a bežný človek nemá pre neschopnosť všetkých čo žrať.

Nikdy to nebol môj favorit, ale dokument to bol dobrý, hoci dosť dlhý. Šlo by to vtesnať do hodiny.

Seriál začína byť už trochu fádnejší, bez väčšej šťavy, bez pikošiek či veľkých objavných faktov. Hoci popisne sa to dá a nie je to téma, ktorá sa takto hlboko analyzuje bežne. Pád Frankov a nájazdy Vikingov sú ale dobrou dokumentáciou ich spôsobu života, ktorý sa niesol v štýle vydierania - buď nám zaplatíte, alebo začneme plieniť a vraždiť. V roku 885 vyplienili Flandry a postúpili k Parížu, ktorý bránil vojvoda Odo s len 200 obrancami, pričom Vikingovia mali len na Seine "zaparkovaných" stovky lodí a boli ich údajne desaťtisíce. Napriek tomu odmietol zaplatiť mierový tribut a začali boje. Bojovalo sa však roky, 886 získali Vikingovia povolenie vydrancovať aspoň Burgundsko, neskôr opäť ohrozili Paríž, ale keďže sa im nepodarilo mesto dobyť, v roku 889 odchádzajú po tom, čo im západní Frankovia pekne za to zaplatili. Takže dostali to, čo chceli pred rokmi, ale zbytočne kvôli tomu poumierali ľudia.

Jednoduchý prípad bez katastrofy, ku ktorej ale takmer došlo len preto, že škuľavý alebo nedbalý údržbár nezbadal malú dierku.

Veru, na prvý pohľad prasnica. A priznám sa, že pohľad na mučenie alebo na krv či rezné rany mi bol milší než na človeka, ktorý sa z lenivosti opustil a svoje telo si vôbec neváži. Režisérka vložila do filmu myšlienku feministickej sebaakceptácie a silnej emancipácie bez ohľadu na to, kto som, aká som a či nebude chyba tak trochu aj vo mne. Je mi však záhadou, prečo pre tento zámer bola vybratá skoro štyridsiatnička, aby hrala teenagerku. Možno zhovievavosť k herečke, ale v reáli ten rozdiel vidieť.

Ako komédia ok, ale ono to nemalo byť komédia. Minister chujko v šedom obleku zo second handu, v bielej košeli a žltomodrom kokotskom motýliku, čo síce vôbec neladí, ale hlavne, že zapadne do toho správneho svetonázoru, lebo dnes určujú správny názor farby a vlajky. A potom druhý chujko s brýlami s rámami hrubými jak kôra brezy, že máte pocit prejavu Gusta Husáka. Také spolitizované ocenenia, to je úroveň poľskej biegunky.

Neviem, či sa Netflixu zdajú byť Kórejci mál žltí, ale používať žltý filter veru vôbec nemuseli, lebo herci vyzerali, ako by boli práve v akútnom stave hepatitídy po trojnásobnom zápale pečene. A ja som skoro dostal zápal ušnej dutiny po tom, čo to dievča ustavične ziapalo, rúcalo sa na zem, alebo nekontrolovane plakalo. Tie ázijské emócie sú fakt niekedy na rozbitie obrazovky.

Najväčším prekvapením filmu bol záver, kde som sa dozvedel, že ide o skutočný príbeh. Inak mi to prišlo fádne, v podstate rovnaké príbehy o priateľstve dieťaťa a zvieraťa sme videli už stokrát. A film dosť stavia na krásnych záberoch prírody, ale na toto si pustím radšej dokumentárny film.