1mArc0

Premýšľal som nad tým, akým smerom sa vydať s touto „recenziou“... Ako fanúšik Zaklínača, ktorý má prečítané knihy, prejdené hry, vypočuté audioknihy, mám nekriticky na všetko nadávať? Všetko je o očakávaniach. Takto pristupujte k seriálu. Prvé vyzdvihnem tie pozitívne stránky. Kostýmy sú najlepším aspektom druhej série. Vyzerajú natoľko vierohodne, že som v tej domnienke, ak náhodou nevykradli niektoré múzeá, naprieč strednou Európou. Krásna kombinácia farieb, dizajnu a strihu. Poďakujte osobám ako Lucinda Wright (návrh kostýmov) Jack Oliver Hopkins, Tamara Pearce-Higgins, Róisín Straver (za farbu kostýmov) alebo Rebecca Jempson. Výkon Joey Bateyho v roli Jaskiera, exceluje ako spevák aj herec, tuto oproti 1. sérii, hrá veľmi komicky a pútavo. Výborne objasnili to, v akom kontexte príbehu figuruje Ciri.  Súčasný seriál Witcher sa nesie v duchu rasovej vyváženosti. V 1. rade, každý kriticky zmýšľajúci človek vydedukuje z pôvodného Sapkowského textu, že autor vychádzal zo stredovekého sveta Poľska, kde sa v drvivej menšine vyskytovali ľudia tmavšej pleti.  V 2. rade, nie som rasista a nepodporujem akúkoľvek formu segregácie, práve toto mi príde už ako nevkusný vtip, kde sa máme vo fiktívnom svete audiovízii ospravedlňovať neviem komu, aj keď to je z princípu logiky, hlúposť. Vytvárajú novú fiktívnu realitu, ktorá pôsobí čudácky a nelogicky. Zaujíma ma, čo by na to NESTRANNE povedal sám Sapkowski, že sa v jeho fiktívnom svete a vo veľkej miere, vyskytujú ľudia tmavšej pleti. Narácia a dramaturgia. Od chaotickosti dramaturgie 1. série, sa 2. séria dostala vo forme narácie do prvoplánovosti námetov, absencie akéhokoľvek napätia a neprimeranosti slovníka (slovíčko "F*ck" je nový symbol drsnosti) Dovolím si tvrdiť, že niektoré momenty (hlavne v 1. časti) sú dramatizáciou, porovnateľné s úrovňou plytkých telenoviel ako Divoký anjel alebo Skrytá vášeň (remake z roku 2003) Nakoľko, nie sú dostatočne časové a finančné prostriedky, príbeh ako taký sa má držať tých najzákladnejších bodových línií, tuto to nie je. Ak chcete vidieť ako má VYZERAŤ audiovizuálne spracovanie literárneho textu, pozrite filmy ako „Krvavý trón“ alebo "The Tragedy of Macbeth" od Romana Polanského. Je to len môj malý výkrik do tmy, dúfam, že sa v 3. sérií dištancujú od rasovej ideológii vyváženosti, ktorá pôsobí skôr v kontexte pôvodnej myšlienky ako paródia, než benefit. Profesionáli vyprodukovali veľmi kontroverzný a nedostačujúci počin, kvôli komerčne a ideologicky chabým dôvodom. Venujte svoj čas hrám, knihám alebo audioknihám. Zaplaťte kompletnú produkciu radšej Poliakom, nech sa nekreujú hlúposti. -3* za scenár, casting a réžiu. +2* za kostými a výkon Joey Bateyho. /30%/

„V diaľke sme videli prostitútky, keď sme prilši bližšie zistili sme, že sú to Mötley Crüe.” James Hetfield, Metallica. Posledné dva roky sa nesú vo vlne biografických snímkov Bohemian Rhapsody, The Lords of Chaos, Rocketman. Členovia kapely Mötley Crüe sú viac slávnejší svojími osobnými príbehmi (Nikki Sixx- svoje heroínové zájazdy, Tommy Lee- jeho turbulentný vzťah s Pamelou Anderson, Vince Neil- najväčšia „Cassanova“ 80. rokov americké hudobného priemyslu, Mick Mars- a jeho problémy z Bechterevovou chorobou, pomaly sa vám chrbtica rozpadá). Prvú dobrú vec, ktorú si všimnete na filme je výborne usporiadaná dramaturgia, plynulé prechádzanie histórie kapely (nie je to natlačené a ani uponáhľané, na druhej strane prišlo patetické, alebo prehnane vtierajúc sa divákovi). Znova a znova skreslenie historických faktov (napríklad, že sa spevákovi Vince Nielovi narodila dcéra v čase kedy odišiel z kapely v roku 1991). Mrzí ma, že nespomenuli vo filme vystúpenie z U. S. festivalu z roku 1983, ktoré bolo prvým veľkým vystúpením tejto kapely (https://youtu.be/-1GQp3ZbjhI) Alebo ďalším dôležitým koncertom bolo z Moscow Peace Festival 1989 (https://youtu.be/aZqnS6yssjE). Človek sa dostáva do „tvorivého procesu“, do úvodzoviek, pretože považovať hudbu Mötley Crüe za geniálnu, to je ako zabiť niekoho, zločin najhoršieho stupňa (jediné dva albumy, ktoré stojí za to mať vo svojej zbierke sú “Shout At The Devil” a “Dr. Feelgood”) Na prvý pohľad sa môže zdať sa jedná o neznámy kasting, relatívne dobrí herci/niektorí neherci boli vybraní na svoje postavy. Najlepší kasting aký spravili, bolo obsadenie Machine Gun Kellyho do úlohy Tommy Leeho a Rebeky Graf za herečku Heather Lockear. Problémom sú znova tie zaužívané postupy (som feťák, a idem sa liečiť), prvoplánové texty "Mötley Crüe is going to herab", užívame si tour- chlastáme do nemoty a samé striptérky. Mätúce sú viaceré voiceovery členov kapely, v jednom momente sa divák sústredí na Nikkiho, potom na Micka, a následne na Tommy. Film nazvali „Hnusom“ a toto slovo ho dokonale vystihuje (má zopár svetlých momentov, inak viac ako dve hviezdy si nezaslúži). Nikkii Sixx je možno líderom kapely, najlepším muzikantom je práve Mick Mars (to akým štýlom vytvára riffy a sóla, plynule prechádza medzi dvoma svetmi, potom ako drží správne tempo pri koncertoch) XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS. Videné v kine, xkrát na internete. /35%/

Tento film je presný dôkazom toho, že geniálny výkon hlavného herca nespraví film výborným. Ako začiatok príbehovej línie Jokera dostačujúci. Samostatná filmová jednotka bohužiaľ NIE, hlavne z dôvodu dramaturgickej nejednoznačnosti- spôsob zobrazenia psychologického profilu protagonistu, záberové napájanie a samotný strih (zjednodušene pre lajkov „nie je v tom poriadok“). Niektorí budú tvrdiť, že je to čistokrvný blockbuster, nah. Prevládajú tu témy spoločenských tried (bohatí a chudobní, aké majú výhody práve tí zámožnejší), rodinné vzťahy, klamstvo, nedôvera, alebo nepochopenie jedincov, ktorý chceli mať vo svojom živote trocha nehy a lásky. V svojej podstate sa zaoberá dnes aktuálnymi problémami. Prvá polovica veľmi rozťahaná (pomalý štart a zdĺhavé načrtnutie zápletky). Druhá polovica cringe, dnešná kinematografia už ponúka priame zobrazovania násilia- napríklad vystreľovanie mozgov v priamom prenose, alebo zapichovanie nožníc do oka človeka. Prosím vás, nezačínajte porovnávať výkon Joaquina Phoenixa a zosnulého Heatha Ledgera (dvaja odlišní herci, a obaja sú v tom dobrí). Mám pocit, že dnešné filmy sa bez spomalených záberov nedokážu zaobísť na to, aby navnadili vážnu atmosféru. Videné v kine Cimenax. /45%/

Hollywood. Má zmysel sa hnevať nad zámerom tvorby alebo presnej šablóny filmov mainstreamovej produkcie? Nie. A prečo? Hollywood zostane Hollywoodom, a s tým nič nespravíte. Ak nechcete znášať tie určené formuly a postupy, tak ich nepozerajte. Quentin vdýchol nový život Hollywoodu, tým, že aj natiahol svoju ruku do minulosti, a nakrúca filmy podobným štýlom, ako to robili tie najväčšie esá Hollywoodu. Prvým úspechom je herecké obsadenie, nepíšem, žeby pravý filmový fanúšik šiel do kolien z Brada Pitta (v každom filme čo hrá je monotónny a striedmy), práve tými kladmi sú Al Pacino, Dakota Fanning a Margot Robbie. Ďalším úspechom filmu je dostatočný priestor postáv v príbehu. Hneď od začiatku dostanete presný pocit toho, kto bude vo filme hádzať tie najlepšie kostky. Pri tomto filme Vás prevedie do starých čias, kedy sa dalo do určitej miery veriť produktom masovej kultúry (pre upresnenie masovej zábavy). Niekedy mávam pocit, že prečo sa Quentin nenarodil o 20- 30 rokov skoršie, aby mohol tvoriť naozaj v tej poslednej slávnej ére Hollywoodu. Margot Robbie sa týmto filmom párve stala nesmrteľnou. S týmito frázami a nálepkovaním treba zaobchádzať naozaj opatrne, no pri Margot Robbie si to nemôžem odpustiť. Pri nej je potrebné NAOZAJ spraviť výnimku. Ako mali hviezdne úlohy Audrey Herpburn (Raňajky u Tiffanyho), Kim Novak (Vertigo), Florence Pugh (Slnovrat) alebo Elizabeth Taylor (Cleopatra), tak Margot sa zapísala aj hraním Sharon Tate (dopočul som sa, že Sharon mala pôvodne hrať Jennifer Connely, to by bola poriadna strela do prázdna, neviem či by Quentin nedostal porážku kvôli hereckému výkonu Jennifer). Rád by som si vypočul reakciu Romana Polanského na tento film (úzko spojovaná osobnosť s týmto obdobím, túto hrá len druhé husle). Aj po tomto filme mám pocit, že Historky z podsvetia zostane tým najlepším filmom Quentina Tarantita, aj keď musíte sami uznať, že od 1994 ubehol Quentin poriadnu diaľku, jednak ako režisér a dramaturg. Po tomto filme sa nedivím Quentinovi prečo chce skončiť s kariérou, neviem si predstaviť s čím novým by prišiel na ďalšom filme. Problémom samotného filmu je jeho dramaturgická nesúrodosť, jednotlivé príbehy sú skvelé, bohužiaľ ako celok nepôsobí celistvo. Scény s Bradom Pittom vás pobavia, s Margot Robbie potešia, s Leonardom sklamú a unudia. Subjektívnym hodnotením: mierne sklamanie, napriek vynikajúcemu scenáru sa prevedenie filmu nepodarilo tak dobre, ako by ste čakali u Tarantina. /60%/ Tak či onak, o tomto filme sa bude ešte hovoriť to si buďte istí. Objektívne si zaslúži Tarantino 1+ navyše za obrovskú profesionalitu, kreativitu a návrat k starým dobrým koreňom filmárčiny. Ak toto je posledným filmom tohto pána, je to slušná rozlúčka, film bohužiaľ príde o velikána. Prajem krásny filmový zážitok. Videné v kine + na internete 3x. /85%/

“Toss a coin to your witcher, to valley of plenty...” Všetko je len o očakávaní. S čím novým prišiel tento seriál? Je vôbec možné natočiť niečo originálne, keď už je všetko „natočené“? Táto verzia je tým, čo seriálu z roku 2002 chýbalo: vizuálne efekty. Plusy tohto seriálu: Za najlepšiu castingovú voľbu považujem herečku na úlohu Ciri- Freya Allan. Toto je presný typ herečky, ktorá sa náramne hodí na túto postavu (neha v tvári, a nekontrolovaná smrť v očiach. Nehovoriac o blonďavých vlasov, ktoré sa stotožňujú s vizuálnou deskripciou knižnej predlohy.) Z Geralta v tejto verzii nespravili tupého zabíjača netvorov. Je samostatne silný charakter aj so svojimi chybami. Bezchybné charaktery stoja za nič. Pôvod Yennefer, ani v hrách nebol tak dobre spracovaný „ľudský príbeh čarodejnice”. Soundtrack: jednoducho nádherná, čo viac k tomu, ani v jednej časti nespadla laťka pod úroveň. Veľmi výrazné sú “Tomorrow I’ll Leave Blaviken For Good”; “The Knight Who Was Taught to Save Dragons” a "Ragamuffin". Vizuálne efekty sú strede medzi dobrým aj zlým prvkom, niekedy boli dobré, niekedy boli doslova katastrofálne. Najmä ako sa Nilfgard dobil do hlavného mesta Cintry. (áno, sú určité momenty kam by mohol CGI posunúť k lepšiemu. Na druhej strane ako spravili vizuálne efekty v 3. časti, kde Geralt bojoval so zakliatou dcérou Foltesa je hodné potlesku.) Miestami bolo CGI tak dominantné, že máte pocit toho, že sa jedná o cut scény zo rovnomennej videohry. Ten, kto videl verziu z roku 2002 si povie: „prosím, lepšie vizuálne efekty.“ Od 4. časti seriálu si všimnete, že svet vizuálnych efektov, a svet reálnych scenérii už nehrá ruka v ruke. Uvediem z časti “Of Banquets, Bastards, and Burials”, kde nájomný vrah so škorpiónom, neviem, čo to je za beštiu naháňa Yennefer a kráľovnu Temerie s dieťaťom, CGI bola nedomyslená a nekvalitná katastrofa. Ani za svätého tomu divák neuverí. Kde je šmrnc tretieho dielu a strigy. Neviem. Mínusy seriálu: scenérie- americké údolia, Kanárske ostrovy vôbec nepripomínajú fantasy, a vôbec už temný stredovek. Pri rozhovore s predstaviteľkou Yennefer, Anya Chalotry ---> https://youtu.be/cFPZ5bsMTSA, herečka prezradila, že sa niektoré časti nakrúcali aj v Budapešti. Aj napriek tomu sa nemení fakt na tom, že sa prostredie musí prispôsobiť námetu (to, že sa 1x alebo 2x vyberú do Poľska, alebo Maďarska, to neznamená, že im divák uverí.) Odporúčam si aspoň námatkovo zoradiť všetky dejové udalosti na základe literárnych predlôh. Z princípu odviedli tvorcovia dobrú remeselnú prácu, typický štandard profesionality audiovizuálneho diela ako takéto. Povestnú laťku skôr pokazili razantné dejové skoky, lacné a umelé frázy, miestami až primitívne repliky. Mimo seriálu, odporúčam hlavne hlavne soundtrack. Seriál má v sebe marketingových hercov- Henry Cavill, a dobré nové alebo aj menej známe tváre ako sú- Anya Chalotra, Freya Allan, MyAnna Buring a Jodhi May. Osobne si myslím, že seriál prejde skutočným testom, až pri druhej sérii. Fajnšmekeri nech zostanú pri hrách, literárnych predlohách alebo audioknihách, pretože tento seriál je pekelným trýznením. Takmer polovica faktov z knižnej predlohy sa nedodržala. Príbeh takéhoto formátu si pýta viac ako 8 častí na jednu sériu.

Recenzia na vyžiadanie /Videné 2x/ “They-don´t-exist”, heslo tohto dielu. Vo fantasy je zvykom, že všetky vedúce postavy ženského zastúpenia sú krásne a večne mladé. Prvý dobrý krok seriál zaznamenal, že sa konečne objasnil pôvod Yennefer. Ako z kníh, tak aj z hier sú diváci zvyknutí, že Yennefer je pohľadná a zvodná žena, tuto je opak. Nepovedali by ste, že má nakrivo ústa, a obrovský hrb za ľavým plecom. Napriek tomu spravili z nej osobu s pocitmi a túžbami, žiadne monštrum, ktoré zahnali do kúta. Dôkaz o tom, že sa pred Geraltom niekto o Yennefer zaujímal. Tvorcovia sa vôbec nebáli ísť do takéhoto risku, a náramne im vyšiel. Možno si položíte otázky: „Prečo vôbec sa spomína nejaká poviedka s faunom/diablom?“ „Kde sa prostredníctvom toho rozvíja príbeh?“ V tom, aká nenávisť panuje medzi ľuďmi a elfami. Tento diel prekvapí ako štáb dokázal jednoducho vysvetliť, v čom spočíva sila čarodejníc (obzvlášť ma bavila scéna, kde sa čarodejnice pokúšali po prvýkrát kontrolovať svoje sily prostredníctvom kvetiny a kameňa, alebo aj chytanie bleskov do sklenených fliaš.) Milo ma prekvapila švédska predstaviteľka Tissaia de Vries, MyAnna Buring so svojím hereckým nadaním, veľkým šarmom a hlasom. S MyoAnnou Buringovou som sa po prvýkrát stretol ako hlas Anny Henrietty v DLC Zaklínača 3: Krv a víno. Oceňujem nápad zapojiť hlasových hercov z hier aj do seriálu. Postprodukčné práce: zatiaľ čo hudba je najkrajším prvkom tejto časti, strih tu pokulháva. Strihači spolu s producentami a režisérom zrejme dostatočne neprispôsobili strih, ktorý by “zhmotniť” realitu do jedného celku. Najviac chaotická strihová skladba je hlavne pri scénach so Ciri. (malá poznámka: taktiež nerešpektovali vnútrozáberový pohyb, alebo štruktúru mizantscén. Mnoho dôležitých vizuálnych prvkov ako boli meče, stany, obilie, krajine, hory sa vytratili, len kvôli dynamickému tempu strihovej skladby. To, čo robí dobré audiovizuálne dielo dobrým sú práve detaily.) Ďalší faktor, ktorí vás bude trochu miasť je saturácia záberov, zjednodušene teplota farieb (často sa v scénach vyskytli zábery, ktoré neboli farebnou škálou rovnaké.) Zostavil som číselnú škálu príbehových línii, ktoré sú svižné a lákavé, ako čísla idú vyššie je to horšie. (1.- najlepšie, 2.- slabšie 3- slabé): 1. Yennefer, 2. Geralt, 3. Ciri. Oproti predchádzajúcej časti je viac konzistentná v oblasti kamery a atmosféry. Vrátim sa ku heslu tohto dielu, tento nemal ani existovať. Všetky časti Yennefer sa mohli nahradiť časťami so Ciri v 1. diely, a všetky scény Ciri z 1. a 2. časti bolo možné presunúť do druhej polovice seriálu. Aj chytľavá pesnička “Toss a coin to your witcher”, s nepodarenou dramaturgiou a strihom spadla do silného gýču. Prečo musia takmer všetci autori nasilu implikovať pesničky s textami. /50 %/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ Diel v ktorom sa láme ako taká kvalita seriálu a samotný príbeh (bod zlomu, chcete odbornejšie dramaturgický obrat). Z hľadiska príbehu najdôležitejšia časť, tak ju dramaturgicky, scenáristicky a režijné zbabrať. Dramaturgicky? Všetky spoločné príbehy sprevádzajú nelogické dejové skoky. Scenáristicky: znova a znova sú viditeľné odchýlky od literárnej predlohy. Marigold, alebo Jaskier (už mám z toho chaos a nervy ako prekrúcajú fakty), pri hostine vôbec nebol. Ak je možnosť dodržať aspoň pôvodné znenie v replikách, tak nech to tak zostane. Napríklad uvediem, v knihe je Geralt predstavený pred kráľovskú rodinu ako pán Ravixem zo Štvorohu, tu ako Geralt z Rivie. Aký bol problém uviesť na pravú mieru slová ako „Ravixem zo Štvorohu“? Zbytočné zasahovať do troch slov, ak to nie je potrebné. Divák môže byť aspoň rád, že bola spomenutá nejaká hostina… Scenáristicky? Mohli radšej vyhodiť zbytočné časti s Yennefer a Ciri, , alebo nechať na iné pokračovanie. Poriadne spracovať celú poviedku „Otázka Ceny“ z 1. knihy „Posledné prianie“. Efektívnejšie by bolo naliať viac peňazí do nakrúcania zásnubnej hostiny. Réžijne? Najslabšia časť, nechápem ako práca Alexi Garcie Lopez bola v predchádzajúcom diely prínosná, tu je opak. Mnoho hercov nehrá zhostene svoje role, divák vycíti často predvídateľné reakcie, neuveriteľné výrazy tvárí, falošný prednes replík. V tomto diely je nutné sa pozrieť do troch rovín príbehu: Ciri, Geralt a Yennefer. Geralt: Veľmi dobrá chémia fungovala medzi dvojicami Gerlatom/Henry Cavill a Calanthé/Jodhi May, Dunym/Bart Edwards a Pavettou/Gaia Mondadori (mimochodom na čsfd nie je vôbec spomenutá medzi hercami!) Oproti knižnej predlohe je viac charizmatickejšia, to až tak neprekáža. Ďalšia výborná castingová voľba, ako dokázali nájsť herečku na postavu Pavetty, ktorá je vlasmi a tvárou identická s Freyou Allan. Do značnej miery okresané dejové detaily- uvedenie jednotlivých lordov zo sveta, odhalenie Dunyho, zrušenie jeho kliatby, alebo moment ukázania moci Pavetty. Čítal som samotnú predlohu a počúval aj audioknihu, absolútne dehonestovali geniálne napísaný dialóg medzi Geraltom a kráľovnou Clanathé. Herecké gardé jednoznačne vyhrala Jodhi May. Literárne, filmové a technické spracovanie ** Ciri: Vizuálne efekty boli tak prehnané, že mi to skôr pripomínalo CUT scénu z videohry ako z hraného seriálu. Preboha Netflix, naučte sa správne zaobchádzať s detailmi. Čo robila režisérka Alex Garcia Lopez, že sa Freya Allen tvári fádne, vymetene ako keby nevedela čo má robiť. Neveril som jej ani jedinú repliku, ktorú odprezentovala. Literárne, filmové a technické spracovanie * Yennefer: Ak chceli krvopotne nechať jej príbeh len kvôli vývinu postavy, mohli to nechať úplne na koniec celej časti. Katastrofálne vizuálne efekty, najmä pri beštii. Pri záberov vo voze, kedy útočí netvor sa kráľovná s Yennefer nepozerajú rovnakým smerom na klepetá. Fatálne skriptárske chyby pri scéne, kde uteká Yennefer od koča s kráľovnou a vojakom, v jednom zábere kožuch má, v druhom nie. Sú to hneď po sebe nasledujúce zábery! Literárne, filmové a technické spracovanie * Pri treťom pozretí som už jednoducho nemal síl to ani dopozerať, kvôli dejovým skokom a fatálnym skriptárskym chybám. +1* navyše za herecký výkon Jodhi May. /30%/

Recenzia na vyžiadanie /videné 3x/ V prvej polovici seriálu scenáristka Lauren Schmidt mala v obľube extrémne skákať do budúcnosti, teraz skáče do minulosti. Najviac záživná časť sa odohravá vo flashbacku, kedy sa vracia Geralt po Ciri. Táto krátka pasáž medzi Clanathé a Geraltom obsahuje dokopy viac cenných informácii ako scény s čarodejmi, ktorí sa typickým politickým spôsobom naťahujú o tom, na ktorej strane kráľovstva majú byť verní. Tvorcovia slušne poukázali na postoj Calanthé voči osudu/proroctvu/zmluve “Child of Surprise”. Flashback bol veľmi slušný, osobne by som ho uvital o dve časti skôr ešte pred začiatkom vojny s Nilfgaardom. 4. diel v poradí, kde vystupuje Jodhi May a znova ma nesklamala. Na to, aby hrala drsnú a prudkú kráľovnú nepotrebuje vynaložiť veľa úsilia. Zo všetkých herečiek, ktoré vystupujú v seriáli hrá najlepšie, za ňou nasleduje MyAnna Burning a Anoya Chalotra. Chýbala mi jedna spoločná hlavná udalosť, ktorá by posúvala príbeh dopredu, natoľko, aby spájala všetky sekundárne udalosti. Zostal som zmätený z toho, čo má byť pre mňa ako diváka prvoradé a čo druhoradé. Pôvodne som rozmýšľal zostať aj pri 2**, s odstupom času pridávam +1* navyše za správnu dĺžku epizódy a solídne spracovaný podiel Geralta, počas toho sa Nilfgaard dostal do hlavného mesta Cintry. /45%/

Recenzia na vyžiadanie. /celá séria videná 2x/ Ak chcete pozerať tento seriál, musíte sa zmieriť s očakávaním, že seriál je prispôsobený tak, aby vznikol na obrazovkách televíznej, alebo streamingovej platformy. Prečo? Prečo musela zvoliť Lauren Schmidt formu rozprávania cez poviedky a drasticky striedať časové horizonty, dáma to okomentovala slovami: „Štruktúra rozprávania bola upravená tak, aby sme mohli rozprávať krátke príbehy Geralta a zároveň Ciri a Yennefer mohli byť súčasťou dejstva.“ Tak týmto krokom dosiahli maximálne rozbitý naratív. (sprostredkovanie deja rozprávaním) Stačilo tak málo, aby bola 1. séria o 1 úroveň vyššie, a to LOGICKY usporiadať dej. Týmto si divák nedokáže logicky odvodniť konania jednotlivých postáv, ak nemá v správny čas vysvetlené pozadie jednotlivých postáv. V 1., 2. a 4. časti chaotické rozprávanie príbehu, celý problém spočíval v tom, že museli nutne uviesť Ciri hneď od 1. časti. Len zdatný a znalý witcherovský fanúšik dokáže presne zoradiť, kde a kedy sa konkrétna udalosť stala. To je veľký problém najmä pre tých, ktorí vidia The Witcher po prvýkrát. Ciri sa mohla pokojne objaviť po prvýkrát až v 5. časti. Z 2. časti bolo možné preniesť všetky scény Yennefer do 1. časti. Postavu Marigolda mohli pokojne nechať uviesť až vo 5. časti, ako je to v literárnej predlohe, nikomu by týmto neublížili. V kútiku duše dúfam, že scenár 2. série prešiel editorom scenáru a dramaturgom, pretože pri 1. sérii evidentne obaja absencovali. Osobne NIE SOM zástancom vizuálnych efektoch, v jedinom prípade ich dokážem rešpektovať, pokiaľ dokážu spraviť príbeh viac dynamickejším (v závislosti od žánru), a majú určitý význam. Efekt zakliatej dcéry Foltesta bravúrny, efekt pádu Nilfgaardu do hl. mesta Cintry, umelý a neuveriteľný. Rozpočet 1. série bola tým najväčším problémom seriálu, zo všetkého bolo možné vyťažiť viac. Musíte však pochopiť, že Netflix nepôjde do 1. série s balíkom veľkých financií, ak by to bol prepadák. Najhoršie, keď dôjdu peniaze, a musíme siahnuť na kvalitu audiovizuálneho diela. Tie peniaze sa najmä podpísali na kvalite druhej polovici seriálu- lokáciami, príbehom, vizuálnymi efektami, hereckými výkonmi. Nepochopím, prečo tvorcovia nespracovali poviedku „Zrnko pravdy“ z 1. knihy „Posledné prianie“, ktorá je plná výborných nápadov, akcie a dialógov. Dokonca táto poviedka odkrýva viac Geraltov charakter, ako poviedka „Koniec sveta“ (2. časť, faust). Nájsť opustenú lokáciu, dom v Poľsku alebo v Maďarsku. Temný les na Slovensku alebo v Česku, okolie Oravy alebo Starej Ľubovne je ako stvorené. Samotná poviedka má komornú atmosféru, málo postáv, a nestála by toľko peňazí. Na televíznej obrazovke by vyzerala náramne dobre. Chronologický súhrn dielov, a časové zaradenie udalostí podľa literárnych predlôh: The End’s Beginning (S01E01)- Renfri, poviedka 3. „Menšie zlo“, kniha 1.- „Posledné prianie“ 1231 Four Marks (S01E02)- poviedka 5. Faust „Koniec sveta“ kniha 1.- „Posledné prianie“ 1206 Betrayer Moon (S01E03)- Kráľ Foltest a zakliata dcéra, poviedka 1. „Zaklínač“ kniha 1.- „Posledné prianie“ 1243 Of Banquets, Bastards, and Burials (S01E04) Kráľovná Calanthé, Duny a Pavetta, poviedka 4. „Otázka ceny“ kniha 1. -„Posledné prianie“ 1249 Bottled Appetites (S01E05)-- Geralt a Yennefer sa stretnú po prvýkrát, poviedka 6. „Posledné prianie“ kniha 1.- „Posledné prianie“ 1256 Rare Species (S01E06) Draci, poviedka “Hranice možností” kniha 2.- „Meč Osudu“ 1262 Before a Fall (S01E07) Nárok Geralta na Ciri 1263 Much More (S01E08) Ciri a Geralt sa stretnú po prvýkrát, knihe 2. „Meč Osudu“ 1263 Je to tak chaoticky spracované, že je ťažké napísať niečo konštruktívne, a nenarážať na chorobné marketingové túžby tvorcov. Lauren Schmidt, alebo produkčné štúdio chcelo krvopotne natlačiť veľký príbeh do 8. časti, a to len preto, aby to vyzeralo príťažlivo na dnešnom trhu, nehľadiac na kultúrny potenciál. Pri tom, ak by sa zastavili a zamysleli, zistili by, že príbeh takéhoto formátu si zaslúži omnoho viac častí. Radšej sa dištancujem od svojich subjektív, pretože ako fajnšmeker by som tento seriál zakopal pod hlbokú zem, a nikdy ho nevytiahol. Bolo možné to celé spraviť jednoduchšie, tým že neskákať z jednotlivých poviedok v rovnakom diely. Aj Sapkowski, keď napísal 1. knihu, zoradil poviedku za poviedkou, rok za rokom. Čím viac sa človek na pozerá, tým má v tom väčší zmätok. Aj napriek dobrému castingu, dokonca aj postupom času, čo som si obľúbil Henryho Cavilla ako Geralta, musím konštatovať, že to nie je žiadne umenie, je to produkt. Za prvú sériu /45%/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ Všetky scény so Ciri po prvýkrát neboli zbytočné, ale ani tento diel nie je vhodný čas, aby ukazovali Cirine zabehnuté dejové udalosti. Recenzia na vyžiadanie. /videné 3x/ Mohli radšej nahradiť všetkými scénami z 1. časti. Pri tomto diely je už na mieste tolerovať určitý časový posun. V predchádzajúcich častiach som kritizoval dramaturgiu, pretože tvorcovia logicky nevysvetlili pôvod Ciri. “When did you last feel happy, when you feel trapped?” Po prvýkrát vidím solídne zostrihaný a krásne nasnímaný diel. Cením samostatné zábery na Yennefer alebo na ústa Geralta. V žalúdku mi ležia, tzv. “angle shots”, na to, aby kamera vyzerala príťažlivo, netreba tvrdohlavo narábať s horizontom záberov. Dramaturgicky a réžijne sa mi páčilo ako pri súboji so jinnom Geralt vyhŕkol z úst posledné želanie. Ako pokračoval, tak bolo želanie menej počuť. Celá časť patrila doslova Yennefer, herečka Anya Chalotra ukázala svoje herecké vlohy, hrala presne tú drzú, sebeckú, šialenú, arogantnú a ctižiadostivú čarodejnicu. Môžete mať dvoch dobrých vedúcich hercov, lenže, keď medzi nimi nefunguje chémia, nemá to zmysel. Vďaka za casting, vesmírnemu zoskupeniu, a neviem čomu ešte, že medzi Henrym Cavillom a Anyou Chalotre vládne vynikajúca chémia. Obzvlášť som sa bavil, ako ho neustále podpichovala svojími sarkastickými poznámkami. Z pohľadu produkcie mohli spracovať, že jinn chcel zničiť celé mesto, nie jednu budovu, bohužiaľ, nestalo sa tomu tak. Tí, ktorí sú citlivejšiej povahy a majú iný vkus ako fantasy, budú prekvapení z množstva nahých tiel a nadávok. -1* za lacné spracovanie snímaného prostredia. 1) Nepochopím, prečo nemohli natočiť, aspoň rybačku, kde čírou náhodou ulovili fľašku jinna. 2) Nepochopím, prečo neuviedli postavu Marigolda až v tomto dieli (keďže sa v literárnej predlohe spomína od poviedky „Posledné prianie”). Napriek slabej produkcii, solídny diel, ktorý má príjemnú atmosféru, dobrý strih, kameru, tempo a záživný dej. +1* za hereckú dvojicu Cavill/Chalotre. /70%/