1mArc0

Recenzia na vyžiadanie /videné 5x/ „Strieľaj z pušky, tak, aby ťa vlastná mať počula. Ja nikdy nezapredám svoju krajinu nikomu.“ Umelecká tragikomédia pre náročných divákov. Všetky tieto nezmyselné boje a hnevy medzi Kusturicom a Angelopoulosom v konečnom dôsledku nemajú váhu na tom, že filmy sú určené DIVÁKOM, a nie filmovým cenám (áno, film by sa oslavovať) Hodnotenie dĺžky 163 min. (neanalyzujeme 320 min. director´s cut) Pred samotným rozborom filmu si musíme podrobnejšie priblížiť pozadie celého filmu. Začalo sa to po vývojovej a predprodukčnej fáza sa Kusturica doslova vyparil, nikto ho nemohol nájsť. jednalo sa o syndróm vyhorenia alebo depresia? Nie, Kusturica potreboval správny moment, aby sa dostal do svojej živelnej energii. Mecenášom tohto filmu bol francúzsky podnikateľ Pierre Spengler, ktorý bol dojatý, keď uvidel film Dom obesenca (1988). Na tomto filme sa stretla stálica všetkých dvorných hercov Kusturicu: Ivan, mladší brat Marka, pracovník so zverou: Slavko Štimac (Sjecas li se, Dolly Bell/1981) Predrag 'Miki' Manojlović (Otec na služobnej ceste/1985) Mirjana Karanović (Otec na služobnej ceste/1985) Bato, brat herečky Nataliji, na vozíku- Davor Dujmovic (Dom za vešanje/1988). Samotný kasting je ďalším prvkom vo filme, ktorý výborne hraje do kariet, každý herec dostal úlohu, ktorá mu pasovala. V kontexte námetu pri všelijakých hemžiacich národností, zostal Kusturica verný srbskej národnosti, a nevytváral kultúrnu prostitúciu s nemeckou národnosťou (tento pojem by sme mohli charakterizovať ako nemorálnu adaptáciu kultúrnych prvkov inej národnosti s plytkým povrchom na obohatenie vlastného diela). Túto kultúrnu prostitúciu predvádza Hollywood (napríklad Múmia 1, 2, 3), mumifikácia je v egyptológii posvätný vstup do posmrtného živote, a nie kľúčom cenových trhákov. V úvodnej sekvencii si všimnete, že Kusturica dokázal spojiť vidiecky, sedliacky jazyk a povzniesť ho na niečo umelecké. Príbeh sa láme na dve paralelné línie 2. svetovú vojnu a pád Juhoslávie. Pri sledovaní filmu si môžete všimnúť, že Kusturica je nesmierne komediálny tvorca. (scéna, kde herečka Natalijla podáva Crnymu oznam, že je najhľadanejší muž u Nacistov, Crnymu skôr v hlave behajú myšlienky o krásnej herečke. Žena v kúpeľni, kvetina v zadku, akým štýlom si Marko uťahuje zo svojej sexuálnej partnerky, to Všetko je špecifický druh humoru Kusturicu. Niektoré časti filmu prestrihávané archivnými zábermi lietadiel, príchody Nacistov do Belehradu, Skopje Jednotlivé kapitoly filmu sú naznačené grafikou so čiernym pozadím a bielym fontom a orámovaním. Celý drive podporujú herecké vklady hercov Ristovskia a Manojlovića, a energická hudba Gorana Bregovica, text Mesecina, Moonlight.: „Pokriva nas ratna tama, Pokriva nas tama joj“. Goran prezval ľudový tradičný druh spevu, a premietol ho do svojho originálneho hudobného jazyka. Ako znášať ťažkosti osudu, ak nie spievaním. Alegória, zároveň nádej na radosť. Každý, kto sa pozerá film a vidí herečku Mirjanu Joković vie, že čo sa zrejme dialo v hlave Kusturicu. (píšeme o hereckých kvalitách) Musela ho priam očariť, herecky je svojská, tvárou mi trocha pripomína Táňu Pauhofovú. O tom, že Kusturica rád obsadzuje pekné herečky do filmov je známe- Monica Bellucci, Marija Petronijević alebo Faye Dunaway. Dôležitá scéna pre Mirjanu Joković je scéna v divadle. Ukázala sa ako kľúčová, dostatočne ma presvedčila, že má v sebe divadelné cítenie. Zoberte si ten paradox scény: vymyslená realita (film) nakrúca rekreovanú realitu (divadelné predstavenie). V tom ako prichádza Crny ku herečke Nataliji, ona pustí náušnicu dole, Crny ju chytá, Natalija prichádza k nemu. Píšem o vynikajúcej choreografii, kde musí improvizovať pred divákmi, aby neodhalila Crnyho. Na predstavení ma herec jeden pokus, vo filme je mnoho. Táto scéna je dostatočným odôvodnením, prečo si ju práve Kusturica vybral. Ak by sa ma opýtal človek, ktorý by chcel vedieť, v čom spočíva talent Mirjanu Joković, tak práve túto scénu by som ponúkol. Na konci scény nechýba tradičné balkánske zakončenie, krik, energia, hystéria spojená v jednom. Lokácie: O celú scénografiu divák môžem poďakovať scénografovi Miljenovi Krekovi Kljakovicovi. Tím scénografie nevyhľadával reálne budovy, alebo ulice, viac ako 80% filmu bola umelo dotvorená na požiadavky filmu. (dom, kde sa schovávala väčšia časť civilistov). Aj napriek tomu, že je film „umelo“ pôsobí umelecky. Všetky filmy sú umelo vytvárané reality, záleží od toho, ako dokáže režisér oklamať diváka. Možno si položíte otázku: „Čo má byť artové na zbraniach, pití a zabíjaní?“ V podstate nič, lenže ak sa ujme réžie skúsený a talentovaný režisér, dokáže z tohto námetu vyťažiť maximum, a skryť v ňom určité významy, ktoré práve robia artový film artovým. Film Underground nie je len o pití, sexu, zbraniach alebo zabíjaní. Je to spoločenských problémoch, o zodpovednosti, a chamtivosti mať moc, o priateľstve. O tom, aký národný dopad malo konanie Marka, Crnyho a Natliji interpretuje scéna v centre filmu, kde Predrag 'Miki' Manojlović/Marko (on ako vysoko postavený politik novovzniknutej Juhoslávie) a Mirjanu Joković/Natalija (ako manželka politika) prichádzajú na nakrúcanie celovečerného filmu, obaja sa stretávajú so svojími hereckými dvojníkmi, ktorí vyzerali presne ako Marko a Natalija počas druhej svetovej vojny. Tuto sa režisér vyhral priam so strihom, presne postavil identických hercov na rovnaké miesto, osobitne nakrútili zábery zozadu na hereckých dvojníkov, a následne zábery postáv spredu z čias Juhoslávie. Bravúrne Kusturica, bravúrne. Undeground je odkazom toho, že nie je nutné žiť v spoločenskom ani mentálnom podzemí. Posledný veľký film Kusturica, po tomto počine nasledovala jeho kariéra strmá a nekvalitná tvorca. Vrchol Kusturicovej tvorby. Z objektívoho hľadiska spĺňa všetky podmienky kultúrne hodnotného audiovizuálne diela, zo subjektívneho hľadiska ma menej dojal ako Otec na služobnej ceste, alebo príbehom nadchol ako Arizonský sen. To, že sa niekomu subjektívne nepáči film, nezhadzuje jeho umeleckú kvalitu, pripomínam, tento film nie je pre každého. Director´s cut je viac obsiahlejší, náročnejší a vyčerpávajúci. Zaujal Vás film? Dobre, kde ho zohnať? Odporúčam blu ray BFI vydanie, kvalitné spracovanie po obrazovej a zvukovej skladbe. Hej... aby som nezabudol, soundtrack je vynikajúci (vlastním LP nosič, s label kódom LP 538 171-8, s čistým svedomým Vám odporúčam toto vydanie. /90%/

Recenzia na vyžiadanie. /celá séria videná 2x/ Ak chcete pozerať tento seriál, musíte sa zmieriť s očakávaním, že seriál je prispôsobený tak, aby vznikol na obrazovkách televíznej, alebo streamingovej platformy. Prečo? Prečo musela zvoliť Lauren Schmidt formu rozprávania cez poviedky a drasticky striedať časové horizonty, dáma to okomentovala slovami: „Štruktúra rozprávania bola upravená tak, aby sme mohli rozprávať krátke príbehy Geralta a zároveň Ciri a Yennefer mohli byť súčasťou dejstva.“ Tak týmto krokom dosiahli maximálne rozbitý naratív. (sprostredkovanie deja rozprávaním) Stačilo tak málo, aby bola 1. séria o 1 úroveň vyššie, a to LOGICKY usporiadať dej. Týmto si divák nedokáže logicky odvodniť konania jednotlivých postáv, ak nemá v správny čas vysvetlené pozadie jednotlivých postáv. V 1., 2. a 4. časti chaotické rozprávanie príbehu, celý problém spočíval v tom, že museli nutne uviesť Ciri hneď od 1. časti. Len zdatný a znalý witcherovský fanúšik dokáže presne zoradiť, kde a kedy sa konkrétna udalosť stala. To je veľký problém najmä pre tých, ktorí vidia The Witcher po prvýkrát. Ciri sa mohla pokojne objaviť po prvýkrát až v 5. časti. Z 2. časti bolo možné preniesť všetky scény Yennefer do 1. časti. Postavu Marigolda mohli pokojne nechať uviesť až vo 5. časti, ako je to v literárnej predlohe, nikomu by týmto neublížili. V kútiku duše dúfam, že scenár 2. série prešiel editorom scenáru a dramaturgom, pretože pri 1. sérii evidentne obaja absencovali. Osobne NIE SOM zástancom vizuálnych efektoch, v jedinom prípade ich dokážem rešpektovať, pokiaľ dokážu spraviť príbeh viac dynamickejším (v závislosti od žánru), a majú určitý význam. Efekt zakliatej dcéry Foltesta bravúrny, efekt pádu Nilfgaardu do hl. mesta Cintry, umelý a neuveriteľný. Rozpočet 1. série bola tým najväčším problémom seriálu, zo všetkého bolo možné vyťažiť viac. Musíte však pochopiť, že Netflix nepôjde do 1. série s balíkom veľkých financií, ak by to bol prepadák. Najhoršie, keď dôjdu peniaze, a musíme siahnuť na kvalitu audiovizuálneho diela. Tie peniaze sa najmä podpísali na kvalite druhej polovici seriálu- lokáciami, príbehom, vizuálnymi efektami, hereckými výkonmi. Nepochopím, prečo tvorcovia nespracovali poviedku „Zrnko pravdy“ z 1. knihy „Posledné prianie“, ktorá je plná výborných nápadov, akcie a dialógov. Dokonca táto poviedka odkrýva viac Geraltov charakter, ako poviedka „Koniec sveta“ (2. časť, faust). Nájsť opustenú lokáciu, dom v Poľsku alebo v Maďarsku. Temný les na Slovensku alebo v Česku, okolie Oravy alebo Starej Ľubovne je ako stvorené. Samotná poviedka má komornú atmosféru, málo postáv, a nestála by toľko peňazí. Na televíznej obrazovke by vyzerala náramne dobre. Chronologický súhrn dielov, a časové zaradenie udalostí podľa literárnych predlôh: The End’s Beginning (S01E01)- Renfri, poviedka 3. „Menšie zlo“, kniha 1.- „Posledné prianie“ 1231 Four Marks (S01E02)- poviedka 5. Faust „Koniec sveta“ kniha 1.- „Posledné prianie“ 1206 Betrayer Moon (S01E03)- Kráľ Foltest a zakliata dcéra, poviedka 1. „Zaklínač“ kniha 1.- „Posledné prianie“ 1243 Of Banquets, Bastards, and Burials (S01E04) Kráľovná Calanthé, Duny a Pavetta, poviedka 4. „Otázka ceny“ kniha 1. -„Posledné prianie“ 1249 Bottled Appetites (S01E05)-- Geralt a Yennefer sa stretnú po prvýkrát, poviedka 6. „Posledné prianie“ kniha 1.- „Posledné prianie“ 1256 Rare Species (S01E06) Draci, poviedka “Hranice možností” kniha 2.- „Meč Osudu“ 1262 Before a Fall (S01E07) Nárok Geralta na Ciri 1263 Much More (S01E08) Ciri a Geralt sa stretnú po prvýkrát, knihe 2. „Meč Osudu“ 1263 Je to tak chaoticky spracované, že je ťažké napísať niečo konštruktívne, a nenarážať na chorobné marketingové túžby tvorcov. Lauren Schmidt, alebo produkčné štúdio chcelo krvopotne natlačiť veľký príbeh do 8. časti, a to len preto, aby to vyzeralo príťažlivo na dnešnom trhu, nehľadiac na kultúrny potenciál. Pri tom, ak by sa zastavili a zamysleli, zistili by, že príbeh takéhoto formátu si zaslúži omnoho viac častí. Radšej sa dištancujem od svojich subjektív, pretože ako fajnšmeker by som tento seriál zakopal pod hlbokú zem, a nikdy ho nevytiahol. Bolo možné to celé spraviť jednoduchšie, tým že neskákať z jednotlivých poviedok v rovnakom diely. Aj Sapkowski, keď napísal 1. knihu, zoradil poviedku za poviedkou, rok za rokom. Čím viac sa človek na pozerá, tým má v tom väčší zmätok. Aj napriek dobrému castingu, dokonca aj postupom času, čo som si obľúbil Henryho Cavilla ako Geralta, musím konštatovať, že to nie je žiadne umenie, je to produkt. Za prvú sériu /45%/

Recenzia na vyžiadanie /videné 3x/ V prvej polovici seriálu scenáristka Lauren Schmidt mala v obľube extrémne skákať do budúcnosti, teraz skáče do minulosti. Najviac záživná časť sa odohravá vo flashbacku, kedy sa vracia Geralt po Ciri. Táto krátka pasáž medzi Clanathé a Geraltom obsahuje dokopy viac cenných informácii ako scény s čarodejmi, ktorí sa typickým politickým spôsobom naťahujú o tom, na ktorej strane kráľovstva majú byť verní. Tvorcovia slušne poukázali na postoj Calanthé voči osudu/proroctvu/zmluve “Child of Surprise”. Flashback bol veľmi slušný, osobne by som ho uvital o dve časti skôr ešte pred začiatkom vojny s Nilfgaardom. 4. diel v poradí, kde vystupuje Jodhi May a znova ma nesklamala. Na to, aby hrala drsnú a prudkú kráľovnú nepotrebuje vynaložiť veľa úsilia. Zo všetkých herečiek, ktoré vystupujú v seriáli hrá najlepšie, za ňou nasleduje MyAnna Burning a Anoya Chalotra. Chýbala mi jedna spoločná hlavná udalosť, ktorá by posúvala príbeh dopredu, natoľko, aby spájala všetky sekundárne udalosti. Zostal som zmätený z toho, čo má byť pre mňa ako diváka prvoradé a čo druhoradé. Pôvodne som rozmýšľal zostať aj pri 2**, s odstupom času pridávam +1* navyše za správnu dĺžku epizódy a solídne spracovaný podiel Geralta, počas toho sa Nilfgaard dostal do hlavného mesta Cintry. /45%/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 3x/ “Hello, little fellow.. aren´t you just a cutest….most… terrifying thing I´ve seen in my entire life,.run away, run away... Geralt it´s one of your…. friends again!” Je milé, že tvorcovia dostávajú veľké peniaze za takéto výrobné polotovary. Problémom samotných Američanov je to, že nedokážu vierohodne spracovať fantasy žáner, na tomto diely je to očividné. Takmer v každom predchádzajúcom diely, mimo 3. časti som schválil casting. Pri tejto musím znova oponovať nad tým, ako starého herca vybrali na postavu Borcha. (netvrdím, že Ron Cook bol herecky zlý, jazyková kultúra brilantná, vystupovaním charizmatický) Černošky so svojím falošným barbarským anglickým prízvukom boli príjemným prekvapením, aj keď miestami hrali príliš naliehavo. Herecky vynikajúci Jeremy Crawford/Yarpen Zigrin, trpaslík s dlhou ryšavou bradou. Skvelo aranžoval arogantný, nebojácny a hrubý charakter. Tak ako Alex Lopez pri 03- Flotest, tak aj Charlotte Brändström chválim za prácu na predchádzajúcom diely. Pri tejto časti mi vŕta v hlave, čo robila Brändström na nakrúcaní, alebo kto „kecal“ do jej práce. Nemám žiadne pohnútky urážať režisérku, ani ako autorku, ani ako človeka. Narážam na to, že v Amerike má hlavné slovo producent, a len vo výnimočných prípadoch sa americkí producenti vyznajú do umeleckého, estetického a hodnotového jazyka audiovizuálneho diela. Dôvody hodnotenia (s týmito sa divák stretne najčastejšie, a bude ho to bolieť): -1* dramaturgia a scenáristika- za nevierohodné repliky medzi Geraltom a Yennefer, ošemetne sprostredkované pozadie za chorobnou túžbou Yennefer byť matkou. Stereotypne rozprávajú trpaslíci tvrdým, škótskym prízvukom, hold je to zaužívaný štandard žánru, s tým nič nespravíme. -1* za umelú a chaotickú réžiu- ako sa jednotlivý herci tvária, alebo ako interpretujú, dekódujú svoje repliky. Veľmi gýčové a vyhrotené momenty (napríklad pri ochrane draka sa pobozkajú Yennefer a Geralt, tak to nie!) Bohato by stačilo nechať scénu v stane, aby bolo divákovi jasné ako záleží Geraltovi na Yennefer. Žiadna mágia ich nepriťahuje, jednoducho sa k sebe hodia. Prečo dávať flashbacky z minulého dielu, nie je ťažké zabudnúť na to, čo sa medzi dvoma vedúcimi charaktermi stalo, takto zbytočne hlúpne divák. -1* za scénografiu- Kanárske ostrovy, Gran Canaria a La Gomera mi viac pripomína americké údolie v Utahu, ako temný stredovek. Keďže je toto posledný diel v 1. série, kde vystupuje Jaskier/Marigold je na čase poznamenať, ako sa tvorcom výborne podarilo vyprofilovať charakter. (jeho humor, sem-tam cynizmus, sarkazmus, poetizmus, dramatickosť a obrovskú naivitu) Aj keď mi je herec svojím typologickým hraním nesympatický (svet sa nezrúti), tak som sa pri jeho scénach najviac zasmial. Na svoju postavu sa hodil, a jeho herecký a spevácky talent stačí na postavu. Z aspektu scénografie najhoršia časť z 1. série. /35%/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ Všetky scény so Ciri po prvýkrát neboli zbytočné, ale ani tento diel nie je vhodný čas, aby ukazovali Cirine zabehnuté dejové udalosti. Recenzia na vyžiadanie. /videné 3x/ Mohli radšej nahradiť všetkými scénami z 1. časti. Pri tomto diely je už na mieste tolerovať určitý časový posun. V predchádzajúcich častiach som kritizoval dramaturgiu, pretože tvorcovia logicky nevysvetlili pôvod Ciri. “When did you last feel happy, when you feel trapped?” Po prvýkrát vidím solídne zostrihaný a krásne nasnímaný diel. Cením samostatné zábery na Yennefer alebo na ústa Geralta. V žalúdku mi ležia, tzv. “angle shots”, na to, aby kamera vyzerala príťažlivo, netreba tvrdohlavo narábať s horizontom záberov. Dramaturgicky a réžijne sa mi páčilo ako pri súboji so jinnom Geralt vyhŕkol z úst posledné želanie. Ako pokračoval, tak bolo želanie menej počuť. Celá časť patrila doslova Yennefer, herečka Anya Chalotra ukázala svoje herecké vlohy, hrala presne tú drzú, sebeckú, šialenú, arogantnú a ctižiadostivú čarodejnicu. Môžete mať dvoch dobrých vedúcich hercov, lenže, keď medzi nimi nefunguje chémia, nemá to zmysel. Vďaka za casting, vesmírnemu zoskupeniu, a neviem čomu ešte, že medzi Henrym Cavillom a Anyou Chalotre vládne vynikajúca chémia. Obzvlášť som sa bavil, ako ho neustále podpichovala svojími sarkastickými poznámkami. Z pohľadu produkcie mohli spracovať, že jinn chcel zničiť celé mesto, nie jednu budovu, bohužiaľ, nestalo sa tomu tak. Tí, ktorí sú citlivejšiej povahy a majú iný vkus ako fantasy, budú prekvapení z množstva nahých tiel a nadávok. -1* za lacné spracovanie snímaného prostredia. 1) Nepochopím, prečo nemohli natočiť, aspoň rybačku, kde čírou náhodou ulovili fľašku jinna. 2) Nepochopím, prečo neuviedli postavu Marigolda až v tomto dieli (keďže sa v literárnej predlohe spomína od poviedky „Posledné prianie”). Napriek slabej produkcii, solídny diel, ktorý má príjemnú atmosféru, dobrý strih, kameru, tempo a záživný dej. +1* za hereckú dvojicu Cavill/Chalotre. /70%/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ Diel v ktorom sa láme ako taká kvalita seriálu a samotný príbeh (bod zlomu, chcete odbornejšie dramaturgický obrat). Z hľadiska príbehu najdôležitejšia časť, tak ju dramaturgicky, scenáristicky a režijné zbabrať. Dramaturgicky? Všetky spoločné príbehy sprevádzajú nelogické dejové skoky. Scenáristicky: znova a znova sú viditeľné odchýlky od literárnej predlohy. Marigold, alebo Jaskier (už mám z toho chaos a nervy ako prekrúcajú fakty), pri hostine vôbec nebol. Ak je možnosť dodržať aspoň pôvodné znenie v replikách, tak nech to tak zostane. Napríklad uvediem, v knihe je Geralt predstavený pred kráľovskú rodinu ako pán Ravixem zo Štvorohu, tu ako Geralt z Rivie. Aký bol problém uviesť na pravú mieru slová ako „Ravixem zo Štvorohu“? Zbytočné zasahovať do troch slov, ak to nie je potrebné. Divák môže byť aspoň rád, že bola spomenutá nejaká hostina… Scenáristicky? Mohli radšej vyhodiť zbytočné časti s Yennefer a Ciri, , alebo nechať na iné pokračovanie. Poriadne spracovať celú poviedku „Otázka Ceny“ z 1. knihy „Posledné prianie“. Efektívnejšie by bolo naliať viac peňazí do nakrúcania zásnubnej hostiny. Réžijne? Najslabšia časť, nechápem ako práca Alexi Garcie Lopez bola v predchádzajúcom diely prínosná, tu je opak. Mnoho hercov nehrá zhostene svoje role, divák vycíti často predvídateľné reakcie, neuveriteľné výrazy tvárí, falošný prednes replík. V tomto diely je nutné sa pozrieť do troch rovín príbehu: Ciri, Geralt a Yennefer. Geralt: Veľmi dobrá chémia fungovala medzi dvojicami Gerlatom/Henry Cavill a Calanthé/Jodhi May, Dunym/Bart Edwards a Pavettou/Gaia Mondadori (mimochodom na čsfd nie je vôbec spomenutá medzi hercami!) Oproti knižnej predlohe je viac charizmatickejšia, to až tak neprekáža. Ďalšia výborná castingová voľba, ako dokázali nájsť herečku na postavu Pavetty, ktorá je vlasmi a tvárou identická s Freyou Allan. Do značnej miery okresané dejové detaily- uvedenie jednotlivých lordov zo sveta, odhalenie Dunyho, zrušenie jeho kliatby, alebo moment ukázania moci Pavetty. Čítal som samotnú predlohu a počúval aj audioknihu, absolútne dehonestovali geniálne napísaný dialóg medzi Geraltom a kráľovnou Clanathé. Herecké gardé jednoznačne vyhrala Jodhi May. Literárne, filmové a technické spracovanie ** Ciri: Vizuálne efekty boli tak prehnané, že mi to skôr pripomínalo CUT scénu z videohry ako z hraného seriálu. Preboha Netflix, naučte sa správne zaobchádzať s detailmi. Čo robila režisérka Alex Garcia Lopez, že sa Freya Allen tvári fádne, vymetene ako keby nevedela čo má robiť. Neveril som jej ani jedinú repliku, ktorú odprezentovala. Literárne, filmové a technické spracovanie * Yennefer: Ak chceli krvopotne nechať jej príbeh len kvôli vývinu postavy, mohli to nechať úplne na koniec celej časti. Katastrofálne vizuálne efekty, najmä pri beštii. Pri záberov vo voze, kedy útočí netvor sa kráľovná s Yennefer nepozerajú rovnakým smerom na klepetá. Fatálne skriptárske chyby pri scéne, kde uteká Yennefer od koča s kráľovnou a vojakom, v jednom zábere kožuch má, v druhom nie. Sú to hneď po sebe nasledujúce zábery! Literárne, filmové a technické spracovanie * Pri treťom pozretí som už jednoducho nemal síl to ani dopozerať, kvôli dejovým skokom a fatálnym skriptárskym chybám. +1* navyše za herecký výkon Jodhi May. /30%/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/. Na začiatok si kladiem otázku: Ako sa dokázal režisér Tom Clegg so svojím tímom popasovať s posledným dielom? Všelijako a nejako. Všeličo sa mihlo v diely, kopec krvi, pôvabná blondína, herec z Kráľostva Nebeského... Nejako dokázali dokopať sériu Sharpe do dôstojného konca, aj keď už bolo cítiť, že z formátu nedokážu vyťažiť viac. Zaujímavé zistiť, že zloduch Hakeswill má nemanželského syna, a čírou náhodou vstúpil do cesty Sharpa. Medzi synom Obadia a Sharpom to taktiež zo začiatku veľmi iskrí. Beatrice Rosen spolu s Elizabeth Hurley a Assumptou Serna patrí medzi tri najlepšie dámske pobočníčky Sharpa. Technika za tých 10 rokov postúpila, digitálny obraz a zvuk náramne pomohol autenticite celého príbehu. Je nemysliteľné, že pri bitkách nie je vôbec žiadna krv na meči. Neviem odkedy podľa vás prúdi ľuďom v žilách voda? Na takéto detaily si musia tvorcovia dávať pozor! Dôstojné ukončenie, považovať ho za vynikajúci film, tak to určite nie! Od odchýlkach z noviel sa ani nebudem baviť, Sharpovi je v knihe 39, tu 49, narodil sa v roku 1777. Všetko sa prispôsobilo (od scenáru, až po lokácie), len aby bolo možné tento projekt realizovať na televízne obrazovky. Trocha na škodu, že nespracovali poslednú knihu, kde Sharpe v roku 1821 prichádza na ostrov Sv. Heleny, v čase smrti Napoleona. Diel, ktorý neurazí, ani neočarí, jednoducho klasická šablóna sharpeovky, nič viac, nič menej. Červenák spomínal aj rozšírenú verziu, videl som obe verzie. Odporúčam radšej skrátenú verziu, rozšírená verzia neponúka nič dôležité, možno viac súbojov a bozkov. Televízia v pravom čase ukončila sériu, pred nástupom internetu a úpadkom sledovanosti televízneho vysielania. /55%/ Keď som dostal do e-mailu správu, že môj dlhoročný kamarát žijúci v Anglicku videl pred nedávnom tento film na ITV v neskrátenej verzii, napísal mi, ak by som mimo angličtiny mohol napísať niečo aj pre slovensko-českých divákov. Priznám sa, že vlastním pôvodnú sériu 1993-1997 na VHS, aj to len z toho, že bola za nesmierne dobrú cenu. Pri poslednej recenzii z tejto série môžem odporučiť tieto diely: Sharpe´s Enemy (1994), Sharpe´s Sword (1995), Sharpe´s Siege (1996) a Sharpe´s Peril (2008), stoja za vaše peniaze v kolekcii.

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 3x/ Mal som tú možnosť vidieť túto časť, kedy sa pôvodne vysielala na Netflixe, po 2 mesiacoch mi stále v hlave zostali scény s transformáciou Yen na čarodejnicu, a krvavým súbojom Geralta so zakliatou dcérou Foltesa. Očarovanie mi zostalo len pri spomínaných dvoch scénach. V prvých sériách s nízkym rozpočtom býva problémom mnoho dialóg a málo pohybov. Nanešťastie v tomto diely to nie je týmto prípadom. Z pohľadu dramaturgie alebo spôsobu rozprávania príbehu sa diel konečne ustálil v jasných jednoduchých formách rozprávania príbehu. Geralt alebo Yennefer, oba línie sú výborné, dynamické a nesmierne dôležité. Prvý diel, kde divák nie je zmätený z časových skokov v príbehu. Triss Merigold je v tomto diely trochu na škodu, v knižnej poviedke sa vôbec nespomína, ak by mala nejaké zastúpenie pri kráľovi Foltestovi a jeho zakliatej dcéry. Razantne zvolili nevhodnú herečku Annu Shaffer, na svoj vek vyzerá omnoho staršie, a herecky je iný typ ako sa hodí postavu. Rýchla náhrada po nešťastnom úmrtí pôvodnej herečky Mya-Lecia Naylor, česť jej pamiatke. Áno, chceli niekde uviesť Triss do príbehu, lenže to spravili v nevhodnom čase a diely. Ďalšia fatálna chyba, prečo, z akého dôvodu musela Triss prevziať rolu Velerada, ktorý je kľúčovou postavou v celej poviedke? On spôsobil kliatbu dcéry Foltesta, on bol ten, ktorého princezná zmasakrovala. Mám pocit, že samotný Sapkowski je omnoho lepší scenárista a dramatik, ako samotná scenáristka Lauren Schmidt (hodnotím jej autorské schopnosti, žiadne ľudské atribúty). Nepochopím, čo robia obrázky zo 4. časti, v galérií 3. časti? Tí, ktorí sú citlivejšej povahy budú v šoku z množstva násilníckych a sexuálnych scén. Aj napriek spomínaným nedostatkom je to relatívne solídny diel. +1* za súboj so strigou (réžia, strih, kamera, scenár, CGI) a premena Yennefer, -1* za katastrofálny casting na postavu Triss, a za kompletnú elimináciu postavy Velerada. Za samotný diel. /70%/ Najlepšia časť z prvej série.

“Toss a coin to your witcher, to valley of plenty...” Všetko je len o očakávaní. S čím novým prišiel tento seriál? Je vôbec možné natočiť niečo originálne, keď už je všetko „natočené“? Táto verzia je tým, čo seriálu z roku 2002 chýbalo: vizuálne efekty. Plusy tohto seriálu: Za najlepšiu castingovú voľbu považujem herečku na úlohu Ciri- Freya Allan. Toto je presný typ herečky, ktorá sa náramne hodí na túto postavu (neha v tvári, a nekontrolovaná smrť v očiach. Nehovoriac o blonďavých vlasov, ktoré sa stotožňujú s vizuálnou deskripciou knižnej predlohy.) Z Geralta v tejto verzii nespravili tupého zabíjača netvorov. Je samostatne silný charakter aj so svojimi chybami. Bezchybné charaktery stoja za nič. Pôvod Yennefer, ani v hrách nebol tak dobre spracovaný „ľudský príbeh čarodejnice”. Soundtrack: jednoducho nádherná, čo viac k tomu, ani v jednej časti nespadla laťka pod úroveň. Veľmi výrazné sú “Tomorrow I’ll Leave Blaviken For Good”; “The Knight Who Was Taught to Save Dragons” a "Ragamuffin". Vizuálne efekty sú strede medzi dobrým aj zlým prvkom, niekedy boli dobré, niekedy boli doslova katastrofálne. Najmä ako sa Nilfgard dobil do hlavného mesta Cintry. (áno, sú určité momenty kam by mohol CGI posunúť k lepšiemu. Na druhej strane ako spravili vizuálne efekty v 3. časti, kde Geralt bojoval so zakliatou dcérou Foltesa je hodné potlesku.) Miestami bolo CGI tak dominantné, že máte pocit toho, že sa jedná o cut scény zo rovnomennej videohry. Ten, kto videl verziu z roku 2002 si povie: „prosím, lepšie vizuálne efekty.“ Od 4. časti seriálu si všimnete, že svet vizuálnych efektov, a svet reálnych scenérii už nehrá ruka v ruke. Uvediem z časti “Of Banquets, Bastards, and Burials”, kde nájomný vrah so škorpiónom, neviem, čo to je za beštiu naháňa Yennefer a kráľovnu Temerie s dieťaťom, CGI bola nedomyslená a nekvalitná katastrofa. Ani za svätého tomu divák neuverí. Kde je šmrnc tretieho dielu a strigy. Neviem. Mínusy seriálu: scenérie- americké údolia, Kanárske ostrovy vôbec nepripomínajú fantasy, a vôbec už temný stredovek. Pri rozhovore s predstaviteľkou Yennefer, Anya Chalotry ---> https://youtu.be/cFPZ5bsMTSA, herečka prezradila, že sa niektoré časti nakrúcali aj v Budapešti. Aj napriek tomu sa nemení fakt na tom, že sa prostredie musí prispôsobiť námetu (to, že sa 1x alebo 2x vyberú do Poľska, alebo Maďarska, to neznamená, že im divák uverí.) Odporúčam si aspoň námatkovo zoradiť všetky dejové udalosti na základe literárnych predlôh. Z princípu odviedli tvorcovia dobrú remeselnú prácu, typický štandard profesionality audiovizuálneho diela ako takéto. Povestnú laťku skôr pokazili razantné dejové skoky, lacné a umelé frázy, miestami až primitívne repliky. Mimo seriálu, odporúčam hlavne hlavne soundtrack. Seriál má v sebe marketingových hercov- Henry Cavill, a dobré nové alebo aj menej známe tváre ako sú- Anya Chalotra, Freya Allan, MyAnna Buring a Jodhi May. Osobne si myslím, že seriál prejde skutočným testom, až pri druhej sérii. Fajnšmekeri nech zostanú pri hrách, literárnych predlohách alebo audioknihách, pretože tento seriál je pekelným trýznením. Takmer polovica faktov z knižnej predlohy sa nedodržala. Príbeh takéhoto formátu si pýta viac ako 8 častí na jednu sériu.

Recenzia na vyžiadanie. /Vedené 2x/ Na film je potrebné sa pozerať v dvoch rovinách. Príbehová línia a samotné spracovanie filmu. Príbehová línia: aj keď na vás môže obsahová časť nakoľko nechutná, nehynúca láska k druhej osobe, ktorá už nemá nič spoločné s láskou, lenže skôr s emocionálnou poruchou. Samotný príbeh stojí za čas, už len z toho dôvodu, že je totálne jedno v akom časovom období by bol tento námet posadený, stále bude relevantný. Výrazne obraty v príbehú nastanú, kedy sa po prvýkrát pod dlhom čase stretnú Adele a Pinson. V druhej polovici filmu, pri večierku. Odmietnutie zväzku, následné povstanie Adele voči Pinsonovi. V oboch scénach sa razantne mení postoj Adély ku svojmu milovanému. Režisér pomaly a pozorne buduje psychický profil šialene zamilovanej ženy, listy sa hromadia, peniaze ubúdajú, miesta, kde chodila rada, jej teraz spôsobujú trýznenie. Línia spracovania: zaujímavé akým spôsobom naratívu pracuje Truffaut v úvode filmu. V krátkosti sa vysvetlia tie najdôležitejšie informácie celej zápletky príbehu, odkiaľ prichádza Adele (detail na mapu a rozprávač.) V komerčnom formáte sa jednoducho vysvetlí: „Podľa skutočného príbehu.“ Tu sa Truffaut vyhral: „Príbeh Adele H., je naozaj skutočný. Je to o udalostiach, ktoré sa skutočne stali, a o ľuďoch, ktorý naozaj existovali.“ Režisér postavil dva protipóly charakterov oproti sebe. Jeden cynický a chladný, druhá prehnane emotívna a príliš horká. Oh, samozrejme, predsa tak prekrásna Adele sa nemôže zamilovať do nejakého škaredého, spoločensky bezvýznamného človeka. Preto vybrali charizmatického a pohľadného Bruca Robinsona. Herecky bol takmer v každej scéne striedmy, cynický a monotónny. Vy ste mysleli, že to myslím kriticky? Nie, toto presne Truffaut chcel. Takýto postoj charakteru dovádza protikladnú Adele doslova ku šialeným veciam. Otázne je, aký mal tento film kultúrny dopad. V závislosti na kariéru Truffauta? Minimálny, už vtedy bol autorita a nespadol pod svoju úroveň. Na francúzsku novú vlnu? Čiastočný, táto éra filmu sa pomaly skončila. Na kariéru Isabelle Adjani? Veľký, bol to jej prvý významný film. Od tohto momentu si ju začali „požičiavať“, takmer všetci vtedajší autorskí režiséri. Jeden z historických filmov, v ktorých sa priamo na obraze neumiera. Kde pobaví scéna v divadle, na druhej strane sklame odstrihnutý koniec. Aj napriek koncu sa jedná o solídny film s komornou atmosférou, slušným obsadením a relatívne dobrým strihom. V rukách neskúseného režiséra by film spadol s takýmto námetom a časovým datovaním do nechutného gýču. Film určite na viaceré pozretia, divák musím jednoducho dekódovať mnoho skrytých významov. Je to pre fanúšika novej vlny francúzskeho filmu a Isabelle Adjani. /75%/