JuDr.

Film pripomína svojim štýlom Café Society alebo Daždivý deň v New Yorku, a aj keď nepochádza spod taktovky Woodyho Allena, stále obsahuje veľkú umeleckú silu. Zachytáva zlaté roky Hollywoodu, na ktoré čakajú zmeny a nie každý si po nich zachová doterajší ohlas. Dej sa začína na štýl veľkej párty Great Gatsbyho, ibaže oveľa dekadentnejšej ale aj napriek tomu reálne pôsobiacej. Príbeh nám je rozprávaný cez 3 postavy, ktoré pochádzajú z rozdielneho prostredia, no napriek tomu ich spája obrovská vášeň k filmu. Zachytáva vývin, ľahkú filozofiu, podstatu významu a vzostupy a pády filmového priemyslu, ktorý je a vždy bude len o umení a absencií umenia, experimentovaní, progresu a stagnácií, len o peniazoch a len o potešení publika. Absurdita a situačný humor nás sprevádzajú na každom kroku a skvele dopĺňajú vír emócií k jednotlivým scénam. Postavy sú medzi sebou prepletené, no každá si sleduje svoj príbeh, ktorý s nimi prežívame a tešíme sa, smejeme, plačeme a krútime hlavami. Herci podali skvelý výkon a perfektne zapadli do svojich rolí a istým spôsobom odrážajú aj zrnko reality ich filmovej kariéry. Všetko je doplnené skvelými kostýmami, kabaretne pôsobiacou hudbou a prestrihmi scén, ktoré Vás nútia v jednu chvíľu sa smiať a radovať a v ďalšej smútiť a súcitiť a pritom dokážu pôsobiť prirodzene. Záver zanechá veľa myšlienok, pocitov, tém a priestoru na rozmýšľanie, ktorý zachytáva o čosi viac než je len film, herec či publikum. Favorit na Oscara 10/10.

Musím povedať, že film som si šiel pozrieť s rozporuplnými pocitmi. Ešte aj zarytí fanúšikovia ma odrádzali, že nemám až tak veľa očakávať. Keď som film videl s týmto očakávaním, tak musím priznať, že som bol vcelku príjemne prekvapený. Jasne, vzhľadom na predchádzajúcu trilógiu, pôsobí táto časť nie úplne premyslene a neohrabane. Ale ak sa naň pozrieme ako na ďalší akčný film čo vyšiel, nevyzerá to (na dnešné pomery) tak zle. Samotný film je trochu zložitejší než sa na prvý pohľad zdá. Istým spôsobom je takou satirou samého na seba (vzhľadom na to ako sa dne propaguje rebooty, prequely, sequely, re-maky a pod) a nebol problém pre tvorcov v tomto kontexte spomenúť aj WB. O samotnom matrixe sa vo filme hovorí dosť priamo-nepriamym spôsobom keď sa rozhodli pomenovať po ňom hru. Miestami pôsobilo trochu rušivo, ako sa touto cestou až s nostalgickou úctou o Neovi a o koncepte matrixu hovorilo (my ako diváci sme to síce mohli cítiť podobne, no na druhú stranu to trochu bralo na vážnosti filmu), prípadne počet scén z minulých dielov tiež uberali na jedinečnosti tohto pokračovania lebo sprvu tým bol film dosť presýtený. Podobne aj to ako sa správal nový Morpheus (vedel sa správať aj vážne, no miestami jeho extravagancia prekážala), a tak to bolo aj s niektorými postavami - Smith pôsobil až príliš všedne, skôr ako nafúkaný Neov rival z mladosti než ako seriózny agent (aj tu bývalý aj keď opäť súvislosť, čo sa s ním stalo, ako to že existuje je nevysvetlená). Postavy a prostredie vyzerali vcelku cool, opäť sme mohli pocítiť taký cyber-svet vs moderný v ktorom žijeme, kde mi tento kontrast opäť pripomenul, čo robí tento film unikátnym. Samotný dej bol vystavaný len v hrubých obrysoch, v určitých medziach dával zmysel ale zároveň vysvetľoval málo súvislostí s predchádzajúcou dejovou líniou (čo je s vedmou, čo je s pôvodným architektom, čo presne sa pokazilo na miery, ktorý Neo vydobyl - a netvrďme si, že stroje by neboli schopné nájsť si aj inú alternatívu na výrobu energie a začali sa správať ako ľudia a bojovať medzi sebou, to je dosť chabý výmysel). Istým spôsobom bolo spočiatku zaujímavé sledovať ako sa nový dej prelína so starým, ako sme si postupne uvedomovali ako vznikol ,,nový Morpheus,, , ako sme sa snažili identifikovať rolu Nea v tom celom. Trochu bolo zvláštne, že urobili aj z Trinity jedinečnú postavu ako je Neo, že ku koncu mohla aj ona ohýbať svet podľa seba (tu si myslím, že to naozaj nemuseli meniť a mohli to nechať na Nea). Problém bol aj nedostatok originality (ako to už dnes býva, typickou ukážkou bola nová Star-Wars sága, ktorá okopírovala z pôvodnej trilógie, čo sa dalo) scén, trikov, dejových zápletiek - nebolo tu ukázané nič čo by nebolo v pôvodnej trilógií, skôr akoby vybrali všetky tieto prostriedky a nahustili ich do jedného filmu. Ďalšou vecou, čo sa dá vytknúť je koncept botov - áno na jednu stranu dáva zmysel, na druhú z toho bola Svetová vojna Z a ľudia boli len zombíci, čo sa mi už zdalo prehnané. S tým ako musel Neo používať často schopnosti a akú moc mu prepožičiavalo jeho puto s Trinity, z toho filmu už robilo pomaly Marvelovku. Posledná dejová zápletka bola až príliš predpovedateľná, ako klišé dosť pôsobila aj záchrana v posledný možný moment, dokonca pomoc od Smitha a celkovo vyvrcholenie mohlo byť lepšie vymyslené a nie že sa hlavné postavy iba tak rozprávajú obklopení nepriateľmi, to nebol príliš štýl matrixu, chýba tomu určitá logika a účelnosť typická pre výtvor strojov. Celková systematickosť a premyslenosť matrixu akoby chýbala, bol to príliš ľudský koncept tejto simulácie - zrazu majú aj ľudia možnosť cestovať cez zadné programové vstupy (portály) hocikedy keď potrebujú, pripájajú a odpájajú sa z matrixu kedy chcú, nepriatelia medzi sebou bojujú ale zároveň medzi sebou jednajú. S akčnými scénami sa naozaj mohli viac vyhrať, niektoré boli zaujímavé ale chýbala im technická prepracovanosť do detailov typická pre túto sériu. Na druhú stranu jedinečne postavený matrix, inak uvažujúci antagonista, prelínanie dejov, reality vsadené do dnešného sveta spolu s prvkami z minulých filmov ponúkajú príjemné nostalgické pokračovanie. Za mňa 7/10.