GTS_PUNK

Kristian, alebo ak chcete Kristián, režiséra Martina Friča z roku 1939 predstavuje komediálny počin o zamestnancovi cestovnej kancelárie Aloisovi Novákovi (Oldřich Nový), ktorý raz mesačne predstiera, že je vážený pán Kristián, aby okúzlil všetkých vo vychytenom Orient bare. Jeho pretvárka však nemôže trvať večne a práve v príbehu tejto snímky má divák možnosť vidieť, ako sa všetko až neuveriteľne zamotá, keď sa prevalí, že Kristián v skutočnosti Kristiánom nie je. Práve zmätok, ktorý toto odhalenie zo strany prešibanej slečny Zuzany (Adina Mandlová) spustí, je dominantnou hybnou silou ústrednej časti filmu. V rámci nej sa na seba nabaľujú ďalšie a ďalšie komické situácie, v ktorých je postupne zainteresovaných čoraz viac ľudí. Humorné nedorozumenia, baviace diváka, sú spolu s viacerými podarenými hláškami postáv a hereckým výkonom Oldřicha Nového najvýraznejšími prvkami Fričovho diela. Kristian alebo Kristián nie je dokonalým filmom, ale v rámci svojich možností dokáže ponúknuť maximum. Zároveň o ňom možno povedať, že je podarenou humornou bodkou za silným obdobím prvorepublikovej kinematografie. Humor, na ktorom snímka stavia, je stále schopný rozosmiať diváka, čo je dôkazom toho, že úspešne odoláva skúške času.

Dvojsériová záležitosť Vice Principals z rokov 2016 a 2017 sa navonok tvári iba ako komédia o dvoch súperiacich zástupcoch (Danny McBride a Walton Goggins) riaditeľky istej strednej školy. Ako však seriál postupne plynie - a badateľné je to potom najmä v druhej sérii - ukazuje sa, že okrem komédie so sebou toto dielo príbehovo prináša aj citeľné dramatické a kriminálne prvky. Naprieč osemnástimi epizódami tak má divák možnosť sledovať veľmi dobre fungujúci mix viacerých žánrov, ktorý ženie dopredu predovšetkým spojenie humoru a postáv. Humor si rozhodne neberie servítky, keď okrem množstva vulgarizmov koketuje aj s viacerými citlivými témami, ako napríklad s rasovou príslušnosťou. Mierna kontroverznosť, ktorú so sebou humor takto prináša, je však tým správnym korením, dotvárajúcim celkového ducha príbehu seriálu. Rovnako dobré, ako humor, sú v tomto prípade aj postavy. Tých je pomerne veľké množstvo, pričom ich rôznorodosť spôsobuje, že seriál pôsobí stále živo, respektíve má divák pri jeho sledovaní pocit, že sa v ňom stále niečo deje. A to je dobre. Pochvalu si zaslúži aj badateľný charakterový vývoj viacerých postáv v druhej sérii, čo deviatim už tak veľmi dobrým epizódam ešte viac pomáha. Plusom je rovnako tiež to, že postavy nie sú len kvalitne napísané, ale rovnako kvalitne stvárnené výrazným hereckým obsadením. Vice Principals sú tak v konečnom dôsledku príjemným prekvapením. Zatiaľ čo prvá séria je skôr priemerom, tá druhá seriálu mimoriadne pomáha a kvalitatívne ho zlepšuje aj ako celok. North Jackson High School je bláznivá škola plná bláznivých postavičiek. Navštevovať ju ako študent alebo pracovať v nej asi nie je ľahké, ale sledovať dianie v nej ako divák je jednoznačne zábavné.

Film režiséra Vladimíra Adáseka Hana a jej bratia býva označovaný ako prvý slovenský film s gay tematikou. To síce môže byť pravda, ale čo je pri tomto filme dôležitejšie povedať, je, že ide svojím spôsobom o zvláštne podobenstvo (ponášajúce sa v mnohom na divotvorné diela Juraja Jakubiska alebo "nepodarky" československej novej vlny, ako napríklad Slávnosť v botanickej záhrade), ktoré stojí na chýbajúcej celistvosti príbehu, chaose a replikách plných zbytočných a neopodstatnených vulgarizmov. Ak divák od snímky očakáva konzistentný príbeh, nedočká sa ho, pričom je náročné povedať, čím sa vlastne Adásekovo dielo snaží byť a čím v skutočnosti je. Identifikovať možno krízu mladého Martina (Martin Keder), ktorý sa hľadá vo svete. Je na škodu, že film neuplatňuje serióznejší prístup prakticky ku všetkému, ale volí skôr chaotický spôsob rozprávania aj prezentácie jednotlivých postáv. V takom prípade by totiž vyznel oveľa lepšie, než je tomu takto. Ale aj napriek negatívam alebo slabinám, ktoré so sebou snímka prináša (najmä potom v rovine príbehu a spôsobe jeho rozprávania), dokáže zaujať viacerými drobnosťami - občasným dobre trafeným humorom (napríklad o horkom diazepame, na ktorý sa sťažujú samovrahovia, že im po ňom býva zle), bratislavskou výpravou zo začiatku nového milénia, ako aj hudobnou stránkou. Hana a jej bratia toho v sebe spájajú pomerne veľa. Bohužiaľ, vo výsledku nepredstavujú kvalitatívne dobrý film. V mnohom sa Adásekova snímka ponáša na podobenstvá, ktoré stavajú na vizuále, artovej stránke až subjektivizme autora, avšak neraz na úkor príbehu či dokonca zrozumiteľnosti. V praxi potom takéto filmy fungujú iba zriedka. A akási celková nefunkčnosť je výrazne citeľná aj v tomto prípade. Mohlo to byť lepšie, ale nie je.