tron

Po čistokrvnom sci-fi dvojdieli Piper Maru/Apokryfy, sme sa dočkali konečne hororovej uzavretej epizódy. Samozrejme, na klasiky Hniezdo, Padá súmrak alebo Hostiteľ, Teso Dos Bichos nemá. Ale inak veľmi pekná, temná atmosféra s na môj vkus prekvapivým rozuzlením, ktoré je síce trochu bizarné, ale vlastne i tým zaujme divákovu pozornosť. Dokonca to, čo (a ako) sa dialo predtým, dáva po inkriminovanom twiste väčšiu logiku, než ak by sa na konci ukázalo, že zabíjal, čo ja viem, juhoamerický Yetti. So spomínaným Hostiteľom má dnešná epizóda mimochodom spoločného rovnakého herca v podpornej úlohe a to Rona Sauvéa, ktorý v Hostiteľovi stvárnil zamestnanca kanalizácií, ktorý je s Mulderom na stope príšerného mutanta. Samozrejme, ako je vo svete Aktov X odnepamäti dobrým zvykom, druhý raz sa objavuje v úplne inej úlohe, hoc paradoxne vyzerá rovnako, ako v Hostiteľovi. Carter sa s takýmito „detailmi“ fakt nepapral a flákal to tam jedna radosť, hlava-nehlava. Kebyže mu aspoň prikáže oholiť sa a dať dole okuliare, ale nie, to by bolo asi príliš komplikované. Škoda, že sa väčšia časť deja neodohráva v múzeu, od Relicu mám pre dané budovy slabosť (Teso Dos Bichos bolo prvé, Hymasov slávny Relic prišiel o rok neskôr). Dnes už do očí trochu bije istá forma nízkorozpočtovosti, ktorú som si pravdaže ako na horor nadržaný puberťák v polovici 9O. rokov neuvedomoval, alebo som si ju nechcel pripustiť a prejavuje sa to tak, že scény s Indiánmi z Južnej Ameriky sa pravdepodobne natáčali v najbližšom kanadskom lese a na scénu poslali troch týpkov, ktorých narýchlo obliekli do farebného ponča.

Slušný lesný found footage. Nová Záhada Blair Witch to nie je (hoc zjavne by chcela), ale to neznamená, že film neponúka viacero nepríjemných scén. Za mňa vcelku spokojnosť, ale 3* stačia.

Chápem, že to niekoho pobúri, šokuje a bude mať chuť zavolať políciu a áno, obsahuje to niekoľko fakt hnusných scén, ktoré šli cez čiaru, ale postavy sú samozrejme už z princípu negatívne a scenár predvídateľný (večera s kolegami).

„Mŕtvi k nám prehovárajú zo záhrobia. A práve to je svedomie.“ Plnohodnotné pokračovanie predchádzajúcej epizódy Piper Maru, ktorú tvorcovia zakončili bezdôvodným (?) postrelením starého dobrého Skinnera + falošným Krycekom. V tejto časti sa obe linky podarí úspešne vyriešiť, s Krycekom to na konci vonkoncom nevyzerá príjemne, ale ako veľmi dobre vieme, nie je to posledné slovo, ktoré daná postava v univerze povedala (nevraviac o jeho cameu v celovečeráku Akty X/1998). Pri Skinnerovi sa ukáže, že to pravdaže skutočne nebolo náhodné postrelenie, tu ale vidno, že Carter už brutálne čaroval, čiže sa dozvieme, že Skinnera nepostrelil nikto menší, než vrah Scullyovej sestry. A to sme ešte len v tretej sérii; neskôr sme sa dožili ešte oveľa „fantastickejších“ nápadov. Časť Apokryfy sa mi zdala ako uchádzajúca, dobrá, ale nevýnimočná epizóda naprataná vcelku zaujímavými udalosťami (na začiatok nechýba scéna s návratom do minulosti, kde spoznáme nielen mladučkého zajačika Muža s cigaretou, ale i mladučkého zajačika Muldera, Foxovho otca). Dvojdiel Piper Maru/Apokryfy v 9O. rokoch vyšiel spolu na jednej videokazete pod súhrnným názvom Piper Maru (podobne, ako diely Hniezdo a Tooms z prvej série).

Minispoilery. Piper Maru. TO je názov, boha jeho! Jeden z najvýraznejších v rámci Aktov X. Žiaľ, chápem, že niektorí epizóde dávajú 5*, ale na môj vkus sa to už proste začalo priveľmi hlboko zabárať do mytológie, prepojeného univerza, kde všetko súvisí so všetkým a už to ide do takých veľkých detailov (ehm), že ma to tak nejak prestáva baviť. Je to ostatne vidieť už na postave charizmatického zabijaka Kryceka (Nicholas Lea), ktorý sa už akosi motá od ničoho k ničomu, tvorcovia ho používajú (a najmä zneužívajú) na všetko, čo im len napadne a my sa zrazu „len tak“ dozvieme, že muž, ktorý zabil Mulderovho otca... ho v skutočnosti možno nezabil.  Nedôvera, paranoja a neistota sú hlavné stavebné kamene tohto výborného temného seriálu, ale čo je moc, to je príliš. A to treba dodať, že sa tvorcovia v tomto smere ešte len naštartovali a skutočné zverstvá prišli až neskôr, tu sme ešte len v polovici tretej série. Pri letiskovej scéne vidno, že si Chris Carter na vrchole popularity mohol dovoliť dá sa povedať všetko, patrične si to uvedomoval a tak to tam flákal hlava nehlava, čo je pekne vidno na absurdnej scéne z letiska, kde Mulder zmláti do krvi Kryceka a nikto si to nevšimne a potom sa zjaví Krycekov dvojník, tu už sme sa proste dostali do fantasy miest, oproti ktorým prvé diely prvej sezóny pôsobia ako najrealistickejší krimiseriál pod slnkom. A znova tu dostáva zabrať „profesionalita“ agentov FBI, Mulder skontroluje WC tesne predtým, než do nich naženie Kryceka, ale de facto ich v skutočnosti vôbec neskontroluje, iba nakukne do chodby, ktorá vedie na dámske a pánske WC, netuší, či sa na nich nepohybujú problémové, podozrivé osoby a ako bonus tesne okolo neho prejde žena a jemu ani len nenapadne, že by mohla predstavovať problém, pritom prvé dve série a prvá polovica tretej ho predsa museli naučiť, že s výnimkou Scullyovej (a azda Osamelých strelcov) nemôže dôverovať nikomu. Na konci sa odohrajú hneď dva cliffhangery: bezdôvodne (?) postrelený Skinner + Krycekov dvojník, na dokončenie týchto twistov sme si museli počkať do nasledujúcej epizódy nazvanej Apokryfy. U fanúšikov si tento dvojdiel získal takú vysokú mieru popularity, že svojho času vyšiel na VHS spolu na jednej kazete pod súhrnným spoločným názvom práve Piper Maru (podobne, ako napr. epizódy Hniezdo a Tooms z prvej sezóny).

V prvej sérii sa zjavili kultové hororové diely Hniezdo a Tooms. Získali si takú obrovskú popularitu, že v 9O. rokoch vyšli spoločne na jednej videokazete. No a v tretej sérii to isté čakalo epizódy Piper Maru a Apokryfy, ktoré sú dejovo previazané a pre mytológiu seriálu vcelku kľúčové, keďže sa v nich napr. zjaví legendárny čierny olej, alebo sa ukáže, že Sklinnera na konci epizódy Piper Maru "náhodou" v reštaurácii pri zdanlivo banálnom incidente nepostrelil nikto menší, než vrah Scullyovej sestry.

Veľmi zvláštny, ale rozhodne nie zlý film. Skôr naopak. Na štvrtú hviezdu ale v mojich očiach nemá, na to bol na mňa scenár priveľmi nezrozumiteľný. Na konci som tak nejak úplne na 1OO% nepochopil, o čo konkrétne šlo. Skôr mi to pripadalo ako výsek zo života problémovej puberťáčky, než normálny film s „klasickou“ zápletkou. Mnohé scény sú každopádne silné (utopenec, nálet vtákov, balet, sklenená stena). Herecké obsadenie fajn, sympatické, herečky sa snažia, len nejak nie sú napísané dostatočne pútavo. Žánrovo mi to zamotalo hlavu. Bol to horor? Asi nie. Mysteriózna dráma? Chvíľu áno, chvíľu nie a potom sa stalo niečo vyslovene medzi nebom a zemou. Ono je to ale asi jedno, dôležité je, či je to dobrý film. Je. Ale určite nie pre každého.

Istým spôsobom revolučné: poňať slasher z pohľadu vraha, to tu ozaj ešte nebolo a ak bolo, neviem o tom. Čakal som, že to bude nemý film naozaj len a iba čisto z pohľadu vraha, ale v priebehu minutáže sa v skutočnosti teoreticky odvíja klasická vyvražďovačka s normálnymi postavami. Ale áno, asi by sa naozaj dalo povedať, že je to natočené z pohľadu maskovaného zabijaka. Ku koncu to začalo (napriek skromnej stopáži) stagnovať a pri scéne s autom som sa strácal, nie som si istý, či by to nebolo údernejšie bez nej, ale napokon ma ženin dlhý monológ viedol k zaujímavým myšlienkam (úvaha nad bezdôvodným zabíjaním) a nehrá ju nikto menší, než Lauren-Marie Taylor z Piatku trinásteho 2, takže aspoň je sranda. Kasting je sympatický, vraždy hnusné, zlé, kruté a znepokojivé (útes, štiepačka na drevo), lesné prostredie s kamerou krásne a samozrejme ústredný nápad natočiť slasher z pohľadu „Jasona Voorheesa“ excelentný. Len to proste tak nejak neznemená, že je automaticky taký aj celý film. Oslovila ma myšlienka zla odsúdeného na bezcieľne, nekonečné túlanie lesmi, kým nenatrafí na ľudí, ktorých zabije. A potom znova. A znova. A zase. Mierne ma iritovalo, že množstvo postáv „Jason“ znesie zo sveta tak, že ku nim prikráča, kým sú mu otočené chrbtom a teda ho nevidia a potom ich zabije, ale ony sa dve sekundy predtým k nemu otočia a sú šokované z jeho prítomnosti, ale nalejme si čistého vína: v tonách slasherov to funguje predsa práve tak, že vrah sa ku svojej budúcej obeti prikradne nečakane a potichu ako myška. Či skôr riadna myšisko.

Keď som v r. 2008 videl americký home invasion s Liv Tyler a Scottom Speedmanom Oni, vôbec ma nenadchol. Vlastne ma naštval. Dokonca som mu dal len jednu trápnu hviezdu. Jednak samotný subžáner home invasion nemám príliš v láske a jednak to bola fakt prehliadka nehorázne nelogického správania na oboch stranách barikády. Dvojka (2018) sa mi prekvapivo páčila, aj keď samozrejme k zázraku mala ďaleko. Medzitým som videl francúzsko-nemecký zárez Ils (2006); nalejme si čistého vína, Oni so Speedmanom boli v skutočnosti jeho (nepriznaným?) remakom. V roku 2024 sa na scéne prekvapivo zjavil nielenže nový príspevok do tejto zvláštnej série, ale rovno ho natočil kedysi najslávnejší akčný režisér Hollywoodu Renny Harlin, no a aby nebolo kuriozít málo, tak človek jednak nevie, či je to remake alebo mimoriadne voľný sequel a bonusom je, že nielenže má ísť o počiatok celej trilógie (čomu ostatne odpovedá otvorený záver), ale Harlin vraj skutočne natočil všetky tri diely naraz. Neviem, či som zostarol alebo čo, ale Harlinov teror sa mi páčil. Akože jasné, dokonalé to fakt nie je a kasting mal byť sympatickejší, ale nevidím dôvod, prečo udeliť menej ako 3*. Asi som proste vymäkol, čo už. Film trvá len hodinu a pol, celkom rýchlo sa rozbehne, lesno-chatové prostredie má niečo do seba a kým počas prvej polovice sa slušne buduje nepríjemná, tiesnivá a zlovestná atmosféra ticha pred búrkou, v druhej dochádza k nepríjemným a ostrým zrážkam oboch skupín. Samozrejme, stále je to plné logických lapsusov, ale priznám sa, že tentokrát mi to po stránke logiky pripadalo lepšie ošetrené, než v minulosti. Hoc pár povinných, predvídateľných blbostí si tvorcovia neodpustili ani tentoraz.

Pravdupovediac, čakal som to horšie. Akcia je komorná a určite nečakajte nič strhujúce, ale zas nalejme si čistého vína: JCVD sa skoro nikdy nemohol pochváliť nejak extra geniálnou choreografiou (ak nepočítame výkopy). Ako množstvo akčných borov Hollywoodu, i on sa v prvom rade vždy spoliehal najmä na svoju charizmu. Ostatne, ani Lundgren, Stallone, či Schwarzenegger neovládali bojové umenia - a pozrite, kam sa dostali (OK, s výnimkou Dolpha?). Keď si každopádne pri pozeraní tohto filmu spomeniete na pecky á la Double Team, tak vám bude smutno. Ja osobne som však v týchto veciach realista, Van Damme má nad šesťdesiat rokov, čas neoklameš a tí, čo sa o to v minulosti pokúsili, nedopadli dobre. Treba proste život brať tak, ako je a prijať aj starnutie, hoc je to ťažké. Mne sa napokon paradoxne páčilo, že sa to Van Damme nesnažil ošuliniť pomocou kaskadérov a dvojníkov, ale si tú trochu akcie, čo tu je, oddrel plus-mínus sám. Navyše je to príjemne drsné, tvrdé a nekompromisné; pri dvoch scénach ma zarazilo, ako ďaleko tvorcovia zašli, aj keď Deodatovi Kanibali to samozrejme nie sú. Atmosféra je temná, s výnimkou komickej postavičky neškodného drogového dílera, ten mi ale vôbec nepil krv a miestami som sa dokonca naopak bavil na ksichtoch utrápeného Van Dammea, ktorý s ním musel prichádzať do interakcie. Samozrejme, scenár nemá zmysel hodnotiť.  Síce sa tu objaví viacero kurióznych mien (Kristanna Loken, Spencer Breslin, Shannen Doherty, Cynthia Rothrock), ale niektoré z nich sú na hranici postrehnuteľnosti resp. možno tak ako ja si až po dopozeraní a následnom surfovaní na IMDb uvedomíte, že to boli oni.