Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (5 947)

plakát

Ulička přízraků (2021) 

Mne to pripadá ako samovražda. Dve a pol hodiny dlhý film za 60 miliónov z prostredia cirkusu (freak show?), pričom v cirkuse sa de facto odohráva ledva prvá polovica a potom je to vlastne o niečom úplne inom. Hlavný hrdina nie je hrdina, dokonca ani antagonista, ale v podstate vyslovene „čistý“ záporák, ktorý pre peniaze neváha urobiť všetko. Všetko. Romantika tu síce je, ale vyzerá ako hocičo na svete, len nie ako romantika. Kasting vedľajších rolí je samozrejme fajn (Ron Perlman, Willem Dafoe, Holt McCallany, David Strathairn), ale nikto nemá také kvalitné postavy, aby sa stal niečím viac, ako len štatistom. Ženy ma v tomto filme vôbec nebavili a ako bonus sa väčšiny z nich ako na potvoru bojím (Cate Blanchett, Toni Collette). Dôležité postavy bez riadnej rozlúčky miznú z deja a už sa nevrátia. Ku koncu to trochu dostane spád (situácia sa podľa očakávaní deltorovsky vyhrotí), ale stále je to neskutočná nuda. Už dávno som nevidel taký matný a nezáživný a pritom ambiciózny film. Pritom všetci do toho zjavne šli naplno. Ani fajn retro atmosféra to napokon nezachránila.

plakát

Top Gun: Maverick (2022) 

„Hlavne jej tentokrát nezlom srdce.“ Nikdy, nikdy, opakujem NIKDY by mi ani len nenapadlo, že pôjdem na nový Top Gun do kina. Jednotku som nevidel (neviem, počítajú sa Horúce strely s Charliem Sheenom?), viem samozrejme o čo ide a určite som videl pár minút, ale nikdy som nemal chuť pozrieť si to celé A to už je vážne čo povedať, lebo pozerám v podstate všetko. Dvojka je bomba. Scenár nie je originálny. Fakt nie je. Ale očakáva to niekto? Ponúkne presne to, čo budete chcieť a to mierou vrchovatou. Je tam humor, je tam láska, je tam akcia a je tam samozrejme dojatie. Bol som nervózny z V.K., ale napokon jeho cameo tvorcovia zvládli so cťou (hlavne treba zdôrazniť, že Cruise je veľký frajer, že sa mu neotočil chrbtom). Ed Harris a Jon Hamm strúhajú také tvrdé pohľady že by nimi určite zvládli štiepiť skaly v kameňolome. Po báječných (až fantastických) recenziách som predsa len čakal ešte o štipku väčšiu pecku, ale i tak je to určite jazda za 4*. Pardon. Let. Cinemax TN 2022

plakát

Nepřítomnost (2011) 

Toto už je ozaj tá hranica, kde sa to láme a ktorá robí „až“ dvojhviezdičkový horor jednohviezdičkovým. Ale, hoci to znie asi neuveriteľne, videl som v živote EŠTE o kúsok horšie horory. Preto s oškretými očami, jedným okom prižmúreným a druhým úplne zatvoreným pridávam rozochvenú druhú hviezdu. Spočiatku to vyzerá ako čistý odpad, v podstate až amatérsky film natočený dvoma kamoškami, pričom policajta hrá švagor jednej z nich, ale postupne sa to trochu rozbehne a ponúkne to pár momentov, ktoré nie sú najhoršie. Ku koncu už sa to ale skutočne ťahá ako s prepáčením sopeľ. Nechápal som, že túto skorosračku natočil Mike Flanagan, ale čo už, všetci sme nejako začínali.

plakát

The Coven (2022) 

Keď to tu hodnotím, má The Coven aktuálne na čsfd strašných 29%. Priznám sa, že tomu nechápem. Nie je to odpad. Polobéčko áno. Ale videl som už stokrát slabšie horory. Začiatok ma nechytil, to je pravda. Bol som voči filmu skeptický. Len čo však postavy prišli na miesto činu... wow! Nevedel som sa na to úžasné miesto vynadívať. Obrovský dom na gigantickom pozemku, nikde nikto, žiadni susedia, dokonca odľahlé miesto pôsobí dojmom, že tu nežijú ani zvieratá. Skoro žiadne cesty a za domom „len“ príroda, lesy, jazerá. Krása. Tie panoramatické zábery sú veľmi inšpiratívne. Okamžite som dostal chuť napísať nejaký fajnový horor. Následne sa žiaľ snímka skutočne prepadá do béčkarského močiara, kde postavy konajú idiotsky a správajú sa ako blbci a herci nie sú sympatickí. Ku koncu to trocha chytí (stratený) dych, ale už to nie je ono

plakát

Smrt na Nilu (2022) 

„Som Hercule Poirot. Mne nemusí nikto nič hovoriť.“ Komorný veľkofilm. Už Suchetova televízna verzia z r. 2004 mi pripadala priemerná a toto je pravdupovediac podobné. Páči sa mi, že sa chladnokrvný a „bezcitný“ profesionál Poirot zrazil s fenoménom lásky. Je to zaujímavá poloha, ktorá mu prekvapivo svedčí. Bavilo ma, ako Branagh jemne rozširuje univerzum (čierno-biely úvod, zamilovaný Poirot) a nebojí sa pokračovať v trademarkoch začatých vo Vražde v Orient exprese (krátke akčné sekvencie). V mnohom je prístup, ktorý zvolil, skvelý a osviežujúci. Žiaľ, tieto  pocity nadšenia veľmi rýchlo opadnú a film sa následne prepadne do studne priemeru. Z nej sa po chvíli síce na chvíľu vyšplhá a ponúkne parádny moment alebo výbornú scénu, humor i dojatie, ale potom do nej ZASE spadne. A takto celé dve hodiny. Čo je dosť. Niekomu bude vadiť, že zápletka sa naplno rozvinie v podstate až v druhej polovici (!). Samozrejme, detektívky sú špecifické tým, že sa musia dlho rozbiehať a venovať sa postavám a zdanlivo nepodstatným scénam, aby to postupne do seba všetko zapadlo. Pretože, ako všetci vieme, dobrá detektívka je postavená na čom? Predsa na nenápadných drobnostiach. Napriek tomu verím, že pomalší rozbeh Smrti na Níle mnohých nenadchne. Keďže si Kennetha dobre pamätám ešte z 90. rokov, kedy bol známy ako shakespearovec a špičkový expert na divadelné hry, plne som chápal, prečo si vybral Smrť na Níle. Jasné, je to atraktívny, exotický príbeh s parádnym parníkom. Ale zároveň je ukážkovo divadelný. Jednotlivé kulisy pripomínajú divadelnú scénu, či už jednotlivé kajuty, bar atď. Fakt by som si to bez problémov vedel predstaviť ako divadelnú hru. Občas mi snaha za každú cenu komorný námet vizuálne zatraktívniť pripadala jemne pritiahnutá za vlasy v zmysle, že to bolo za každú cenu veľkolepé (krokodíl, podvodné zábery, pyramídy). Ale prežil som to. Proste: komorný veľkofilm za 90 miliónov z produkcie Ridleyho Scotta.

plakát

Jaga Pocong (2018) 

Vyhľadávam indonézske horory a akčné filmy a veľmi sa mi páčia, ale uznávam, že v tomto prípade si vybrali kratší koniec slamky. Žiadny zázrak. Miestami som sa vyložene nudil. Pritom prostredie a téma sú geniálne a ukážkovo hororové. Verím, že sa podľa takéhoto receptu dala uvariť kvalitná, ťažko zabudnuteľná štvorhviezdičková žánrová záležitosť. To sa, žiaľ, nestalo. Prišlo, odišlo, zabudli sme.

plakát

Pengabdi Setan (2017) 

Po Safe Haven, Prepadovkách (najmä dvojke), The Night Comes for Us, Ratu Ilmu Hitam, Perempuan Tanah Jahanam alebo Sebelum Iblis Menjemput ďalšia indonézska (OK, indonézsko-kórejská) pecka. S ich domom nebolo všetko v poriadku už predtým. Ale po smrti matky sa potomkovia dostávajú do otvoreného konfliktu so silami zla, z nich, ako to v hororoch býva, sú napokon najhorší ľudia. Aby som ale nezavádzal: Pengabdi Setan je plnohodnotný horor s nadprirodzenými motívmi. Ponúka množstvo scén, ktoré sú nepríjemné a intenzívne. Počas pozerania záverečných titulkov som síce mal pocit, že pár nápadov zostalo nedokončených a že niektoré veci spätne nedávali logiku, ale i tak som bol nadšený. Veľa tomu dáva sympatický kasting a to, že hrdinami sú detskí a dospievajúci súrodenci, čo príbehu dodáva zaujímavý osobný rozmer (aj keď som si nejaký čas myslel, že otec je v skutočnosti manžel hlavnej ženskej postavy). Nedávalo mi síce zmysel, že v dome zostali aj ďalšiu noc, ale ústa mi zatvorila krátka, ale pekne brutálna scéna dopravnej nehody.

plakát

Deep Water (2022) 

Ľudia si z filmov Bena Afflecka radi robia explicitnú srandu a obávam sa, že sa to bude týkať aj Deep Water. Ale ono to nie je príliš fér. Ten film možno je dlhý. Možno herci nepredvádzajú strhujúce koncerty. Možno (určite) 81-ročný režisér Adrian Lyne (9 a ½ týždňa, Lolita, Jakubov rebrík, Neslušný návrh) v živote natočil už výdatnejšie filmy. A scenár je fakt... no... neviem ako to povedať, ale od niečoho, čo vzniklo podľa knihy autorky Talentovaného pána Ripleyho som čakal viac. Deep Water však každopádne v skutočnosti žiadny hrozný film nie je. Naopak, pripomenul mi dospelácke americké trilery á la Nebezpečná láskavosť, Stratené dievča alebo Dievča vo vlaku. Ak budete čakať erotický napinák, budete sklamaní, lebo toto je všeličo, len nie erotický napinák. Erotiky je tu pár desiatok sekúnd a nič z toho nepresahuje „škandalóznosť“ radového, okmažite zabudnuteľného televízneho filmu. V tomto smere je to úbohosť a v podstate regulárny podraz, keďže tvorcovia divákov lákali na šťavnatý horúci erotický triler pomaly na úrovni Základného inštinktu a napokon to nie je ani len Siedmy hriech s Angelinou Jolie. To by ale (teoreticky) nevadilo, ak by Deep Water bol kvalitný triler. Je? Nuž, so zázrakom určite nemáme dočinenia. Ale zas objektívne musím skonštatovať, že je tu viacero zaujímavých zvratov a momentov, u ktorých ma zaujímalo, ako dopadnú. Preto ma sklamal koniec, ktorý v podstate žiadny šokujúci twist neprináša napriek tomu, že ho dve hodiny čakáte. A ono nič. Vyložene zo zlého sna je šialené bicyklové finále, ktoré sa môže plnohodnotne postaviť po bok podobných bicyklových eskapád Nicolasa Cagea z Rituálu. A to skutočne nemyslím ako pochvalu. Keď som to videl, neveril som vlastným očiam. Myslel som si, že sa mi sníva. Nedokázal som sa však z inkriminovanej nočnej mory zobudiť a tak som dospel k záveru, že to, čo som práve videl, sa naozaj stalo. Finále je ako paródia, akurát v nej nehrá Leslie Nielsen, ale chlap, č má doma Oscara. Samostatnou kapitolou je spevácka medzititulková scéna, z ktorej som bol vážne mimo.

plakát

Něžný bar (2021) 

"Nikdy neudri ženu. Ani ak sa ťa pokúša bodnúť nožom." Po niekoľkých desaťročiach sledovania práce Bena Afflecka som dospel k záveru, že mu najviac pristanú úlohy priamych a v dobrom slova zmysle jednoduchých mužov z chudobných resp. robotníckych štvrtí s jasným rebríčkom životných priorít a hodnôt, ktorými sa riadi a nikdy neuhne, aj keď by ho to malo zničiť. Mužov, ktorí sa na nič nehrajú, život im občas niečo dal, ale najmä im veľa vzal a ktorí sa museli riadne obracať, aby vyžili, pretože vedia, že obyčajný človek poctivou prácou nezbohatne. K rovnakému záveru vďakabohu došiel aj George Clooney, ktorý ho režíroval v Nežnom bare a hoci to nie je dokonalé, pod 4* v žiadnom prípade nepôjdem. Treba dodať, že Ben je tu skôr výraznou podpornou figúrou, ale takou, ktorá fakt stojí za to. Predstavuje dokonalý prototyp dospelého muža, na ktorého sa neustále s obidvom vpísaným v očiach obracia chlapec resp. dospievajúci mladý muž. Clooney si zjavne uvedomil, že nemá zmysel o niečo prehnané sa snažiť a tak „len“ vyrozprával poctivý, v dobrom obyčajný príbeh. V strede trocha nudí, ale to je akceptovateľná strata. Minutáž je zvolená asi správne, je taká akurát, ale i toho vinou film pôsobí miestami skratkovito (do stratena šumia štamgasti, čo je vzhľadom k ich týpkovosti zrejme škoda, rovnako tak si to odniesli postavy rodinných príslušníkov a spolužiakov, ktorých životné príbehy proste nie sú dostatočne uzavreté).

plakát

The Sadness (2021) 

Realistická vízia krajiny, ktorú zachvátila mimoriadne agresívna forma vírusu robiaca z ľudí sadisticko-sexuálne monštrá bez zábran. Bezpečnostné zložky na čosi také šialené (a v takom masovom meradle) nemajú šancu adekvátne reagovať. Situácia sa okamžite vymkne spod kontroly a prežitie je na každom jedincovi zvlášť.  K realistickému stvárneniu patrí hojne využívané gore. Dosť mi to pripomenulo O 28 dní od Boylea, ktoré taktiež býva považované za súčasť zombies žánru, ale vlastne nič nemôže byť ďalej od pravdy, hoci, samozrejme, isté styčné body by sa samozrejme našli.

Ovládací panel
8. nej uživatel Slovensko
414 bodů

Reklama

Reklama