tron

„Chceli ste ma počuť. Nuž počúvajte.“ Ďalší príspevok do fondu o SNP (Keby som mal pušku, V páse zlomená) a akiste riadne slávny film, ale mňa pravdupovediac trochu nudil. Hore spomenuté tituly ma bavili viac, hoci boli paradoxne oveľa komornejšie. Chudík je tu každopádne skvelý a ťahá to dopredu ako naštvaný buldog. Na konci ich tam Laco od*ebe pomaly až na Tarantina, ale film obsahuje divné veci, ktoré mi vadia, ako nerealistické akčné scény, kedy sa smrteľne zranení vojaci smiešne chytajú za hruď a pomaly padajú k zemi, alebo vedľa nich vybuchne granát a ich neodhodí tlaková vlna... ale sa pateticky chytia za hruď a zosunú sa k zemi. To fakt nie, cítil som sa ako v paródii Leslieho Nielsena. Naopak, oceňujem o čo komornejšiu a civilnejšiu, o to napínanejšiu scénu s návštevou domu, v ktorom ukrývajú nepriateľského vojaka. Palec hore i za intenzívnu scénu masovej popravy.

Chcel som tento film zbožňovať. Nedovolil mi to. Akčná scéna v lese je v rámci možností skvelá, ale krátka a to je, čo sa akcie týka, v celom tomto dvojhodinovom filme (až na hŕstku pársekundových výnimiek) všetko (!). Čiže fakt bieda a ak niekto v súvislosti s týmto filmom hovorí o parádnych akčných scénach, tak sa uchýlim k starej dobrej fráze: zrejme videl iný film. Charizmatickému Vincentovi Casselovi budete visieť na ústach pri každom slove (ešte viac vo chvíľach, v ktorých trudnomyseľne mlčí), ale je len na začiatku a na konci a v strede veľmi nie. Roman Duris ako Aramis je skvelý, ale i on má pomerne malý priestor. Medzi hercami je dobrá chémia a zjavne si natáčanie užívali a bavilo ich, ale režisérom ako keby im nebolo umožnené naplno sa do toho vložiť. Scenár je plný nudných zákulisných momentov a nezrozumiteľných zvratov. Ťažkopádne romantické výlevy na tom celom napokon boli paradoxne najpôvabnejšími. Výprava a dobová realistická atmosféra (kostýmy, všade samé blato a nechutné lesy) pekné, ale po čase to upadne do rutiny. Žiaľ, ani otvorený záver nedokáže správnym spôsobom naladiť diváka na tešenie.

Ja neviem, nebaví ma to, mám 41 a pozerať sa na takéto blbosti by ma asi až urazilo, nebyť nostalgie, keďže si dobre pamätám na moje detstvo v 9O. rokoch, keď som sa hrával s G.I. Joe a rodičia mi kupovali komiksy Transformers (a samozrejme samotné skladacie hračky, mal som napr. sanitku). Asi je dobre, že od toho dal ruky preč Bay, ale pravdupovediac ani bez neho na režisérskej stoličke to nie je o veľa lepšie. Triky ma nebavili, akčné scény nudili a scenár, no, to je asi silné slovo nazývať to scenárom, aj keď áno, samozrejme to BOL scenár... ale aký??? Nie dobrý. Zatiaľ katastrofa. A nezmyslená viac ako dvojhodinová dĺžka tomu na kráse taktiež nepridá. Mnohé veci ma ale naopak potešili, takže napokon to azda je „až“ na 3*. Páčili sa mi civilnejšie (ľudské) postavy, Peru, zvierací roboti, i koncovka, z ktorej by mohol byť fajnový crossover. Naopak, palec dole za prakticky nulovo vystihnutú deväťdesiatkovú atmosféru (až na pár detailov to vyzerá ako film zo súčasnosti).

V prvej polovici 9O. rokov boli obľúbené rodinné filmy s nezbednými chlapcami. Odpálil to (až na Mesiac) pochopiteľne Macaulay Culkin v trhákoch Sám doma 1 a 2 (1990 a 1992) a následne sa na scéne zjavil Postrach Denis (1993) s Walterom Matthauom a samozrejme Masonom Gamlbeom. V r. 1990 sa na trhu zjavil Ten chlapec je postrach s dnes už dávno zabudnutým Michaelom Oliverom v titulnej úlohe, ktorý sa zjavil aj v dvojke, ktorá prišla len o rok neskôr (a 1993 pribudla trojka). Jednotka dokázala, aké populárne sú takto ladené snímky, keď pri skromnom rozpočte 11 miliónov celosvetovo zarobila 72. Film je to však vo výsledku veľmi zvláštny. Dokonca zvolím odvážne slová a poviem, že z neho nemám dobrý pocit. Oficiálne máme dočinenia s rodinnou komédiou, ale osobne by som toto čudo žiadnemu dieťaťu zrejme pozrieť nedal. Ústredný hrdina je skôr antagonista a ak by sa ukázalo, že je to potomok satana a na konci by svojich spolužiakov polial benzínom a zaživa upálil, ani by ma to príliš neprekvapilo. Vlastne ma prekvapilo, že sa o skončilo happyendom. Jasné, JE to rodinná komédia, ale na viacerých miestach sa staneme svedkami okamihov, ktoré sú divné, zvláštne, WTF a kuriózne, nie vyložene komediálne, prípadne ako z grotesky (činka, pád zo schodov), prípadne ako z Mikeyho – dieťaťa zločinu. Ten prišiel na trh o dva roky neskôr a mám podozrenie, že jeho tvorcovia ho napísali a natočili po tom, čo videli dnešný film a sami si uvedomili, ako blízko má k mrazivému trileru (všetko so „strýkom“). Miestami som bez irónie mal pocit, že ak by sa niektoré scény mierne upravili, stal by sa z (kvázi) komédie horor. Samotné postavy sú nesmierne amorálne, adoptívne dieťa chcú posunúť pri prvej príležitosti preč ako spotrebič, ktorý sa im nepáči, manželky sa správajú ako štetky a otcovia sú skorumpovaní zmrdi uprednostniaci moc pred vlastnými synmi. Možno som konzervatívny, ale toto by sa podľa mňa v rodinnej detskej komédii objavovať nemuselo.

Mrzí ma, že nemôžem dať 4*. Miestami je to fakt dobré. Ľakacie a strašidelné scény sú ľakacie a strašidelné napriek tomu, že čakáte, že sa každú chvíľu dostaví ľakačka a ona sa dostaví a vy sa napriek tomu zľaknete. Nápad so svietiacou guľou super, dal by som jej spin-off. V mnohom to pripomína Kruh a iné klasiky: nepríjemné, tiesnivé a sympaticky pomalé pátranie (a v rámci možností realistické, aj keď si uvedomujem istú naivitu tohto vyhlásenia) po obludnom nebezpečenstve s imidžom urban legendy. Prečo teda „len“ 3*? Herci sú fajn, ale minimálne v hlavnej ženskej úlohe som čakal „silnejšiu“ herečku. A to, že sú ostatní herci fajn, ešte neznamená, že postavy nemohli byť prepracovanejšie. Takisto si (inak „príjemne“ bezútešná) atmosféra koledovala o výraznejšie zatlačenie na pílu, čo sa týka zobrazenia „apokalyptickej“ štvrte (á la Barbar, Neutečieš alebo Muž v temnote).

„Jeden život možno stačí.“ Jasné, dojmom, že šli cez kopirák, pôsobí trúfnem si povedať väčšina filmov, ktoré behom roka vzniknú a je jedno, či tú to grécke melodrámy, nemecké akčné filmy alebo hollywoodske rodinné animáky. Ale tu už ma fakt nebavilo únavne sledovať, ako je hrdina traumatizovaný a kvôli tomu robí samé chyby a správa sa ako debil (sorry, kocúr) a len som útrpne čakal, prostredníctvom akého klišé sa dostane späť na vrchol svojich síl. Podobných dejových „periel“ je dvojka Kocúra v čižmách plná. A je to fakt nuda. V akčných scénach film vyzerá dostatočne „inak“ (nebudem spoilerovať) na to, aby polomŕtveho diváka trochu nakopol. Ani to však nie je žiadny zázrak. Super sú našťastie aspoň postavy, síce tiež plné klišé, ale proste kocúr, Číča a ten strašný pes s hrozne dobrým srdcom je tiež báječný. Potešili ma viaceré nádherné WTF vtipy. Záporáci sú neskutočne absurdní, menej známe sú i ďalšie postavy, ktoré zrejme pochádzajú z amerického rozprávkového zlatého fondu, ale pre našinca sú prakticky neznáme. Paradoxne to nie že nevadí, ale je to dokonca vítaná zmena a niektoré sú natoľko za vlasy pritiahnuté, až som fakt dostal chuť prečítať si knižné predlohy. Každopádne je načase, aby Kocúr v čižmách predal štafetu mačke s labkou pred ústami.

Kokos to čo bolo? Musím sa VEĽMI nostalgicky, ľudsky a inak premáhať, aby som tomu dal aspoň mizivé 3*! Tak ukrutne unudený, malátny, ťažkopádny a mdlý hollywoodsky blockbuster som nevidel fakt riadne dlho. Nikto z hercov ma nebavil s výnimkou dvoch relatívne dojemných cameí, aj to nie kvôli hereckým výkonom, ale skrátka z nostalgických dôvodov (a trvajú spolu len zopár desiatok sekúnd). Páčilo sa mi, ako tvorcovia sem-tam slovne spomenuli výrazné osobnosti z minulosti série, ale inak fakt bieda a to vrátane škaredého vizuálnu, miestami značne odpudivých CGI (až na omladenie, to bolo v pohode), divnej výpravy a nezáživných, neživotných akčných scén. Zo série ma najviac bavila hororová dvojka a potom trojka, ale tá „len“ vďaka chémii s Connerym a krásnemu mystickému finále. Päťka žiaľ najviac pripomína jednotku, ktorá ma bavila zo ságy odjakživa najmenej. Celkovo som mal z filmu pocit, že to nikoho absolútne nebavilo písať, nieto ešte natáčať a nedajbože hrať v tom. Vidno to podľa mňa už na jednej z úvodných scén, kedy Indy v nacistickej uniforme omráči náckovského šoféra, vyhodí ho z auta, sadne za volant a o tri sekundy si k nemu prisadnú ničnetušiaci náckovia a NEVIDIA cca meter od auta ležať omráčeného nacistického šoféra. To bol pre mňa dôkaz, že natáčanie bolo všetkým ukradnuté a presne podľa toho vyzerá výsledok. Bizarné je, že v štvorke publikum malo obavy, či to vtedy 66-ročný Ford zvládne. No a teraz má 81. Tešil som sa aspoň na údajne značne kuriózne WTF (áno, patrím do sekty, ktorej sa páčilo finále štvorky), ale ono bolo naozaj len hovadské a nie zábavne hovadké.

„Svet nemáme pochopiť. Máme ho akceptovať taký, aký je.“ Neviem, čo sa komu zas nepáči, za mňa luxusný horor. Jasné, postavy a scenár nie sú na Oscara, ale to neboli ani vo Votrelcovi. Toto je film, o ktorom sa hovorilo ROKY (desaťročia?). Menili sa režiséri, herci, prístupy, postupy, i nápady. Keď napokon predsa len padla prvá klapka, myslel som si, že máme dočinenia s prvým aprílom. Takže film nakoniec nielenže vznikol, ale rovno pod taktovkou kvalitného hororového režiséra. Vidno, že sa štáb okolo neho fakt snažil. Natočili drsný morský drsný horor bez humoru pre dospelých s nechutným monštrom a parádnou loďou. Áno, tempo je zaspatejšie a dej relatívne monotónny, ale mne to nevadilo. Naopak, som trocha smutný z novodobých názorov, že ak je film dlhý, je to zle. Kedy sme tak strašne spohodlneli? Čo je zlé na tom, ak si režisér dá prácu a vychutnáva si pomalšie tempo – a my s ním? To naozaj začneme všetci pozerať len kraťase, či čo? Ja som si proste užil ako príjemne pomalú a značne tiesnivú atmosféru, tak niekoľko drsných nápadov a ešte drsnejších úmrtí. Veľká škoda, že sa z filmu nestal trhák, pretože by ma ozaj zaujímalo, ako by bolo v sequele zužitkované s „tou“ postavou (keďže v Stokerovom románe žiadna taká samozrejme nevystupovala). Kasting bol presný a za mňa parádny. Vôbec mi nevadilo, že chýbajú slávne mená. V minulosti sa okolo projektu motali Jude Law, Ben Kingsley a Viggo Mortensen, ale nemám problém ani s menej zvučnými kalibrami. Možno skôr naopak. Samozrejme podľa očakávaní sú najlepší írsky veterán Liam Cunningham ako kapitán a Corey Hawkins ako lekár lomeno tesár. Naopak, sklamal ma biedny herec v dôležitej úlohe kapitánovho zástupcu. Priznám sa, že som v dobovom kostýme a s hustými fúzmi vôbec nespoznal Davida Dastmalchiana alias dlhoročného experta na divné WTF postavy vo filmoch The Suicide Squad: Samovražedná misia („bodkoman“), Bird Box (vodca magorov) alebo Temný rytier (falošný policajt). Mám ho (istým zvráteným spôsobom) rád, ale sem sa vážne nehodil. Niekto povie, že je nudné sledovať horor, u ktorého vieme, ako skončí, ale nebol by som si tým až taký istý; pre pochybovačov mám dve slová - Vec: Počiatok. ZAČIATOK SPOILEROV V scenári mi každopádne vadili rôzne nedopovedanosti, nezrovnalosti a nekonzistentnosť. Prečo na lodi nie sú krysy? Mám tomu rozumieť tak, že radšej skočili do mora, než tráviť svoj voľný čas v grófovej spoločnosti? Alebo ich zabil on? Ak im vypil krv, kam zmizli telíčka? Z neskoršieho deja je zrejmé, že čistením po sebe si hlavu nerobí. Ak by aj telíčka vyhadzoval do mora (už tá predstava!), načo by mu vlastne bola krysia krv, keď na tento účel mal Annu? Jeho poňatie ako beštiálneho zvera sa mi síce páčilo, ale naozaj to nejde dokopy s tým, že v zásade má ísť o prastarého aristokrata. Ale OK, tvorcovia sa ho rozhodli poňať takto. Dobre, potom ale čo tu robí posledná „elegantná“ scéna? A keď už je gróf také primitívne zviera, ako je možné, že sa dokázal naučiť fintu s „klopkaním“? Ako je možné, že odhalil finálnu pascu, keď je jednak primitívne zviera a jednak počas toho, ako ju námorníci počas dňa plánovali, logicky spal? Natíska sa tiež otázka, načo vlastne potreboval loď, keď vie tak perfektne lietať. Alebo dokáže lietať iba na krátku vzdialenosť? Čo presne je krátka vzdialenosť? Napr. ak sa od cieľa svojej cesty nachádzal len deň, už by to preletieť vládal? Ak áno, prečo to neurobil a radšej naďalej trávil svoj vzácny čas na lodi? Takisto som nerozumel odpovedi na otázku, prečo ide z Transylvánie do Anglicka. „Lebo u nás už nemal čo žrať.“ Čože? To akože v Transylvánii nezostal jediný obyvateľ?! Naopak, v okolitých komentároch som čítal názor, že postavy poskytujú transfúziu napriek tomu, že nevedia, či majú rovnakú krvnú skupinu. Toto neviem, či je mínus, akože jasné, je to blbosť, ale bolo to už v Stokerovom kultovom románe, tak možno je to nejaká svojrázna pocta, netuším. KONIEC SPOILEROV

Aj keď Angela Bassett hrala aj pred rokom 1993 (Policajt zo škôlky, Critters 4), asi sa dá povedať, že naplno ju preslávila až životopisná rola slávnej speváčky Tiny Turner vo filme s príznačným názvom Tina práve z roku 1993. Hoci za svoj presvedčivý výkon bola nominovaná na Oscara a dodnes podáva kvalitné, presvedčivé herecké výkony (Black Panther, Mission: Impossible - Fallout, American Horror Story), nikdy sa jej nepodarilo stať sa plnohodnotnou hollywoodskou hviezdou. 22 rokov po Tine si povedala, že dozrel správny čas na režijný debut a nevybrala si k tomu nič menšie, než životopis slávnej americkej speváčky Tiny Turner pardon Whitney Houston. Je to ale skutočne životopis? No... nie je. Na snímke je strašne vidno, ako smutne jej chýbala kvalitná (alebo aspoň nejaká) dramaturgia. Takže hoci film trvá len hodinu a pol aj s titulkami, pôsobí únavne trojhodinovým dojmom, ktorý rozoberá všetko... a nič. Nevenuje sa naplno speváčkinej kariére, ani jej nevydarenému manželstvu a už tobôž to nie je životopis zaberajúci všetko: od začiatku až po trpký záver. Je fajn, že si nezakrýva oči ani pred temnými záležitosťami (drogy, nevera, vražda), ale iba sa o ne oškrie a rýchlo uteká preč. Detto jej hollywoodska kariéra: mihne sa Eddie Murphy, ale Kevin Costner nie. Prečo? Ako? Načo to bolo dobré? O čo filmu vlastne šlo? Zarazilo ma, ako málo známych hitov obsahuje. Netuším, či bol problém s autorskými opravami... a je mi to fuk. Každopádne, ak budete čakať pecku á la Bohemian Rhapsody alebo Rocketman, budete hustokruto sklamaní. Film okrem toho vyzerá odpudivo televízne a to dokonca vrátane zatmievačiek, čo je efekt, o ktorom som si myslel, že už neexistuje. Yaya DaCosta je presvedčivá, film však prekvapivo pôsobí dojmom, že je azda skôr o jej manželovi, než o nej. Keď citujete béčko Swordfish s Travoltom (akurát namiesto „Ženu zo spodiny vytiahneš, ale spodinu zo ženy nie“ nepoužijete slovo spodina, ale geto), je niečo zle. Pri pozeraní tohto filmu mi napadlo, že si musím po dopozeraní zistiť recept na pečenú bravčovú panenku. To hovorí za všetko.

Legendárny televízny projekt z r. 1964, ktorý je na čsfd vedený ťažko povedať akého dôvodu ako klasický televízny film bez rozdelenia na „kapitoly“ pritom sa jedná o regulárnu trojdielnu mini-sériu (napr. Tisícročná včela je rozdelená na „kapitoly“). Presvedčivý Štefan Kvietik ako agent v utajení. Komplikovaná hra na mačku a myš, kedy občas neviete, kto je myš, kto mačka a či náhodou z neba sčista-jasna nezletí orol a všetkých nezožerie. Zaujímavé na tejto mini-sérii je, že sa síce odohráva počas Druhej svetovej vojny, čo je u nás mimoriadna atraktívna filmovo-televízna téma spracovaná množstvo krát, ale odohráva sa prekvapivo vo Francúzsku a Taliansku. Škoda, že Július Vašek nedostával viac takýchto rolí. Väčšina divákov ho vinou toho pozná predovšetkým „len“ ako záporáka a komickú postavičku z Červeného vína, Medenej veže, či Orlieho pierka, v čom bol fantastický, ale proste zamrzí, že tak málo divákov pozná umiernenejšiu, civilnú tvár jeho herectva. Faktom je, že je to miestami príliš rozvláčne a nudné, postavy nacistov mi pripadali príliš idealizované, pomaly až ako keby sa tvorcovia snažili ukázať, že nie všetci boli svine. To je samozrejme pravda, v tých dobách sa naozaj stávalo aj také, že nefalšovaný slovenský kolaborant bol väčšia sviňa, než nacista, ale tu už mi to pravdupovediac pripadalo prehnané a nerozumel som, o čo sa tvorcovia snažia... a prečo. Nebavili ma ani rôzne milostné a tomu priľahlé pletky a miestami som sa strácal v postavách. Ako mnohé slovenské filmy a seriály, i tento má základ v knižnej predlohe. Konkrétne od ukrajinského autora Dold-Mychajlyka, ktorej tri diely vyšli aj v slovenskom a českom jazyku. Niekto ich pekne (a výstižne) prirovnal k poľskému Kapitánovi Klossovi a jedná sa o tri uzavreté, samostatné prípady v čele s hrdinom, ktorého vo filme stvárnil Kvietik.