tron

„Slovensko reptá.“ – „No tak ho vybombardujte.“ V období vrcholiaceho záujmu o Nicka Furyho (v charizmatickom podaní svojského Samuela L. Jacksona) sa hovorilo o tom, ako veľmi je Marvel spokojný s celosvetovo nadšeným prijatím riaditeľa S.H.I.E.L.D.-u a tým pádom mu dokonca túži podarovať celovečerný spin-off. Celý svet sa na to tešil. Roky utekali... a utekali... a utekali. A film nikde. Naopak, začali sa opatrne nad hladinu vynárať názory, či nie je načase postavu reštartovať a pre-obsadiť. Na Tajnej invázii preto napokon nie je najprekvapujúcejšie ani tak to, aká je priemerná, ale to, že vôbec vznikla (viď. obdobná situácia okolo celovečeráku Black Widow so Scarlett Johansson). Nick Fury medzičasom trochu upadol, z drsňáka (dvojka Captaina Americu) sa začal presúvať do cameí a odľahčených polôh (Marvels). Ukázalo sa, že to nebude „obyčajný“ celovečerný spin-off pre kiná, ale televízna mini-séria Secret Invasion. Fanúšikovia samozrejme vedia, že je to názov komiksu z r. 2008, ktorý možno nepatrí k najlepším na svete, fakt má svoje chyby (a nie málo), ale inak sa jedná o mohutný event. Pracoval s výbornou zápletkou o Skrulloch, ktorí na seba vedia brať podobu hocikoho, takže ak ste Thor a bavíte sa so Spider-Manom, nemôžete si byť istí, či je to naozaj Spider-Man. Osobne si myslím, že jednou z najväčších strategických chýb Marvelu od Endgame je, že tento jednoduchý, ale v jadre geniálny, námet prešustrovalo a z veľkolepých, trojhodinových Avengers 5 za 355 miliónov dolárov (pokojne sa v takejto konštelácii mohol vrátiť Robert Downey Jr. bez toho, aby to poprelo zásadné udalosti z Endgame) spravilo nenápadný, civilný a komorný seriál, v ktorom zostalo len pár snaživých, ale povedzme si otvorene biednych odrobiniek á la Martin Freeman, či Don Cheadle. Ono by to samozrejme nevadilo, ak by to bol majstrovský napínavý, nervydrásajúci technotriler špionážno-politického formátu á la Hitchcock. Námet „nikto nemôže nikomu veriť“ by fakt reálne mohol fungovať. Endgame predstavovalo natoľko veľkolepé uzavretie istej kapitoly, že sa paradoxne dalo prebiť nie čímsi väčším, ale paradoxne menším, intímnejším, subtílnejším, osobnejším. To sa žiaľ nestalo. Na stole nám pristál unavený 6-dielny materiál, kde mi vadil už spôsob, akým sú poňatí skrullovské schopnosti. Dokážu si zmeniť tvár. OK. I typ postavy. OK, prečo nie. Samozrejme chôdzu. OK, to dáva logiku. Aj hlas. Jasné. Ale aby si dokázali v sekunde zmeniť oblečenie a dokonca strelnú zbraň... a tá zbraň je plne funkčná... sorry, mám 42, toto už nie. Samuel L. Jackson svoju ikonickú rolu poňať trochu inak, než sme zvyknutí. Objavuje sa v civilnejšej, menej namachrovanej podobe. Ukazuje sa v pozícii človeka, ktorý sem-tam robí chyby a nedokáže zachrániť každého, na kom mu záleží. Viď. skvelá krátka pasáž na lavičke, kedy vidíme, ako Fury vyzerá, keď je po akcii a vie, že sa naňho nikto nepozerá. To je síce v ostrom kontraste s tým, ako vystupoval v doterajších marvelovkách, ale nevadilo mi to, skôr naopak. Možno proste na ňom všetko od prvého Iron Mana (vrátane) zanechalo stopu. Dáva to logiku. Problém nastáva však už v druhej epizóde, kedy mu explicitne navrhnú, aby povolal do akcie Avengers. Keďže vieme, že na to neboli peniaze, je nám jasné, že musí starý dobrý nick vyrukovať s fest vydarenou výhovorkou. Žiaľ, je to presne naopak. Povie, že to neurobí z dvoch dôvodov: jednak by tým pádom jednotlivým členom tímu hrozilo skopírovanie (čo je blbosť, ak by Skrullovia chceli, bez problémov by si pár členov vyhľadali dajme tomu počas toho, ako nakupujú rožky v Lidli alebo venčia psa) a jednak preto, že je to jeho problém a on si ho chce vyriešiť sám. Počujete dobre: hrozí tretia svetová a on uprednostní svoje ego pred celosvetovým mierom. Fakt dole klobúk, v Marvele nevedia vymyslieť už ani normálny dôvod, prečo nezavolať Avengers. Aby nebola nuda, tak v 5. epizóde sa Nick ZNOVU vyjadruje k tomu, prečo nezavolal superhrdinov, ale pravdupovediac pôsobí to ešte egoistickejšie, než na prvý raz. Aby som len nekritizoval... Pokus o nového (ženského) Nicka Furyho podľa mňa pred rokmi dopadol otrasne (Julia Louis-Dreyfus) a osobne by som ju považoval rád za slepú uličku (dúfajme, že mi Marvel toto prianie splní, hoc u tejto firmy sa už nemožno zjavne spoliehať na nič, je to tak lepšie). Ale taká Olivia Colman, hoc ju mnohí máme spojenú s komikou (a sama sa tak občas v tajnej invázii správa) mi pripadá ako oveľa dôstojnejšie riešenie.

Nebavilo. Prvá Godzilla (2014) bola realistická. Dvojka (2019) detto. Kong: Ostrov lebiek (2017) predstavoval medzistupeň medzi (v rámci možností samozrejme) realitou (vojna vo Vietname, post traumatický stres, amorálnosť) a pestrofarebnou, hlučnou akčnou show. V crossoveroch Godzilla vs. Kong (2021) a Godzilla a Kong: Nová ríša (2024) sa to definitívne utrhlo z reťaze. Takže fakt netuším, prečo vznikol seriál Monarch (2023), keďže predstavuje návrat práve k realistickým, temným a psychologickým koreňom. Vlastne viem. Producenti si asi spočítali, že od premiéry jednotky ubehlo celé jedno desaťročie a za ten čas sa podarilo vytvoriť okolo nej oveľa menšie univerzum, než sa na začiatku čakalo. A tak štúdio potrebovalo v zrýchlenom režime konečne riadne kopnúť do vrtule a overiť si, ktorý štýl zarobí viac peňazí. Bezduchá triková bžunda, alebo pokus o realitu? Mne to pripadá, že sa tu ani nikto nesnažilo stvoriť niečo čo i len priemerné. Muselo ubehnúť 5 epizód (!!!), kým ma zaujalo aspoň niečo (a tým niečím bola len štvorsekundová zábavná scéna s podávaním rúk na letisku). Samotná Godzilla je tu všehovšudy, neviem, 7 minút? Maximálne. Vôbec nechápem, prečo do toho Kurt Russell šiel, ale asi kvôli honoráru, alebo nemal práve do čoho pichnúť, alebo kvôli synovi, netuším a je mi to fuk. Hoc musím paradoxne priznať, že starý dobrý Kurt tu podáva jeden zo svojich najlepších výkonov za posledné roky a to ho mám fakt rád, pretože kto nemá rád Kurta Rusella, musí byť zákonite netvor. Tak, ako tvorcom. Šťastím v nešťastím, hoci značne ironickým a smutným, je, že priemerná dĺžka jednotlivých dielov je cca 45 minút, takže to unudené peklo aspoň relatívne rýchlo ubehne. Netuším, čo ma nudilo viac: či dialógové scény s hercami, alebo akčné trikové sekvencie s monštrami. Bol som zvedavý, čo aktuálne sa deje vo svete godzillaverze, ale napokon to za mňa žiaľ bola strata času.

Chozeho treba okamžite vymenovať do pozície odborného poradcu všetkých hollywoodskych štúdií, pretože by som bol prvý, kto by netrpezlivo prestupoval pred pokladňou z nohy na novu na novú Mzdu strachu so ženským osadenstvom v čele s brutálnou Zendayou. Žiaľ, to sa nikdy nestane. Videl som len verziu z r. 1977 s Royom Scheiderom a ako nemôžem povedať, že by ma nadchla, tak nemôžem skonštatovať ani to, že ma sklamala. Miestami bola nudná (trvalo tak strašne dlho, kým sa rozbehla, až som mal pocit, že pozerám iný film), miestami skvelá a miestami priemerná a dosť často nudná, ale nie beštiálne nudná, ale akceptovateľne nudná a fajn. Každopádne zápletka o autokolóne so smrteľne nebezpečným nákladom je fakt chytľavá, to musím uznať, takže akonáhle sa v r. 2024 na trhu zjavil „remake“, pozrel som si ho. Ono je to také nenáročné béčko, na nič sa nehrá a ani nič neponúka. Niektorí herci otrasní, iní celkom sympatickí. Akcia nehodná zapamätania, ale zas ak ju zrovnáme s niektorými poslednými seagalovkami, nie je úplne od veci. Náročná džungľová výprava? No, to by sme chceli veľa, na to neboli financie, nervy, čas a zjavne ani energia, takže sa stavilo na hnusné, zameniteľné púštne cesty. Občas akceptovateľné, miestami nechcene komické. No... čo už. Ideme ďalej.

Spoilery. Milan Ondrík je jeden z najlepších hercov svojej generácie, hoc v začiatkoch to tak nemuselo vyzerať, ale začiatky sú ťažké. Klára Issová takisto do toho šla naplno, obaja herci však narážajú na to, že ich charaktery sú po morálnej stránke také odsúdeniahodné, že v tomto temnom seriáli fakt nie je komu fandiť. Jedinou ako-tak pozitívnou postavou je veselý sused-kurevník v žoviálnom podaní Mila Kráľa. Je to realistické, ale nepozerá sa na to dobre. Ku koncu sa na to dokonca pozerá veľmi zle, zmieta sa to až kdesi na hrane perverznosti, kedy zbedačene sledujete, akú špinavú, zákernú manipuláciu na seba tá-ktorá strana vybalí. Je to ako pozerať sa na kohútie zápasy, kde na konci jeden zostane s vnútornosťami mimo tela a „víťaz“ je celý od krvi, svojej i súperovej. Vzhľadom na to, že sa neustále na dej nazerá z pohľadu inej „bojujúcej“ strany, vzniká parodický dojem, že najväčšia sviňa je v ďalšej časti nepochopená obeť a naopak. Ak by to malo o 5 – 6 dielov menej, bola by to skvelá drsná jazda. Takto je to už až smiešne. Po technickej stránke pekný nadpriemer, nič mu nechýba, dokonca sa občas nájde priestor pre vyšantenie kameramana, ktorý pohotovo pribehne s náročnejším záberom, na aký sme zvyknutí skôr z drahej zahraničnej produkcie. Na jednej strane úprimne oceňujem, aké je to zamotané, prepletené a fakt neviete, kde je pravda, ale na druhej strane akonáhle sa Zrada preklopí do svojej druhej polovice, stratí dych a drajv a proste to už nie je ono. Neustále opakovanie sa týka aj vedľajších postáv, čo je až srandovne vidieť na Zuzane Kubovčíkovej-Šebovej, ktorá sa každú chvíľu z fajn kolegyne mení na zákernú potvoru, späť na kamarátku... a späť na zákernú potvoru. Jasné, v realite to tiež takto nejeden raz funguje, ale mne nerobilo dobre pozerať sa na to. Zarazili ma každopádne názory niektorých divákov. Nič nebolo otvorené, všetky dejové linky boli plus-mínus normálne uzavreté, skončilo sa to pomerne nečakane a prekvapivo, bolo to smutné, ale aj taký je život. Čo sa týka kritiky, že 16-ročný adolescent v SR nemôže žiť na vlastnej nohe. Jasné, nemôže. Ale to ani nikto netvrdí. Syn predsa normálne utiekol z domu a hľadá ho polícia.

Samo osebe to nie je zlé. Orlando Bloom je úplne v pohode. Andie McDowell, ktorej v deväťdesiatkach na poli romantických komédií dokázala konkurovať z celého celučičkého sveta maximálne tak Julia Roberts, si vo veku 65 rokov strihla odpornú mafiánku, ktorej sa všetci boja. Zahrala ju tak šťavnato a so zvrátenou chuťou, že ju budete nenávidieť od prvej scény. Plusom je i to, že sa obklopila bandou nebezpečných zmrdov, ktorých budete takisto nenávidieť od prvého pohľadu. Robia hnusné a odporné veci, podľa toho dopadnú a vo vás sa v tých chvíľach zobudí zviera a budete si myslieť: dobre im tak. Akcie nie je veľa a nie je zvládnutá výnimočne, ale keď už sa niečo začne diať, spravidla je to drsné, vrátane „peknej“ scény s dýkou. Problém je, že to trvá temer dve hodiny a scenár je jedným slovom útrpný. Toto by prešlo v spomínaných 90. rokoch, ale v r. 2024 je smutné, že niekto bol schopný dať dokopy také únavné more klišé, predvídateľných momentov a blbostí (fakt neverím, že by sa problém s drogovým kartelom dal vyriešiť tak, že proste zabijem zástupcu šerifa v nejakom zapadákove).

Za mňa strašné utrpenie. Dávam „až“ 2*, lebo ono to nie je úplné béčko a už tobôž sračka, ale mal som normálne problém dopozerať to do konca. Tak nepríjemné herecké výkony natoľko nesympatických hercov som dávno nevidel, k tomu strašne silená pseudo hororová atmosféra. Scény jedno veľké klišé, dialógy o ničom.

choze má (zase raz) pravdu. Mne sa to nepáčilo a nebavilo ma to a to mám od 90. rokov slabosť pre špecifickú austrálsku kinematografiu. Trocha to môže pripomínať (od dospelého sveta akoby izolovaní puberťáci vs. drsná urban legend) hit Neutečieš, ale nemalo to na to a už to nebol žiadny zázrak, aj keď uznávam, že po druhom pozretí som mu mnohé nedostatky odpustil a dal mu až 4*. Jeho „nasledovníkovi“ ich ale fakt dať neviem a pochybujem, že sa to zmení po repríze, ak na ňu vôbec niekedy budem mať chuť. Nesympatické postavy, v lepšom prípade priemerní herci. Mimo pár znepokojivých scén (hlava, noha) útrpné.

Kedy (a prečo preboha) sa stalo, že sme od Zimného vojaka a Endgame klesli ku Hviezdnej bráne (seriálu)? Ako keby natočili trojhodinový epický materiál plný cestovania po mimozemských planétach za 358 miliónov dolárov, ale napokon sa „niečo“ stalo, nastalo drastické prestrihávanie a pretáčanie a vznikol nový film alias „nízkorozpočtové“ torzo za 95 miliónov dolárov pripomínajúce nevtipný sitkom skrížený s ťažkopádnym akčniakom. Nič nedáva zmysel, nič nemá logiku, veci sa dejú len aby sa diali. Dokonca si dovolím tvrdiť, že to istým spôsobom nemá dej (pýtam sa dobre, ak sa pýtam, že šlo len o to, ako zlá teta s kladivom hľadá náramok na ruku, lebo jeden už má, lenže potrebuje dva?). Udalosti, na ktoré sa tešíte a ktoré vyplývajú z logickej vnútornej štruktúry univerza (reakcie kapitánky Marvel na posadnutosť Kamaly jej osobou, komplikovaný vzťah medzi kapitánkou a Monici, s ktorej matkou si kapitánka v minulosti veľa prežila), sú odbavené behom pár desiatok trápnych sekúnd. Vôbec mi nevadí, že z toho spravili ženskú tímovku. Toto vadí len psychopatom majúcim psychické problémy sami so sebou. Vadilo mi, že z toho urobili MIZERNÚ ženskú tímovku. Zaráža ma, do akých sračiek sa ponára Marvel po Endgame. Normálne mi to pripadá ako tajný riadený krach spoločnosti. Akcia je mizerná, ale trochu jej zachraňuje kožu hudba a „prehadzovanie tiel“, vďaka ktorému je interaktívna a vtipná, keďže neviete, čo sa odohrá v nasledujúcej sekunde. Inak je všetko hrozné. Výprava pôsobí ako televízny film z 90. rokov. Triky ako keby ich dali robiť začínajúcej firme, ktorá im dala dobrú zľavu a k tomu dve krabice plné čokoládových donutov. Na jeden originálny (hoc kuriózny, nepopieram) nápad (mačky) pripadá 10 klišé. Asi by ma malo uraziť, že jedna z najdrsnejších marveláckych postáv, Nick Fury, pripomína pojašeného zlostného strýka, ktorý furt brble na politiku, ale ono tá postava, keď sa nad tým zamyslíte, je natoľko ambivalentná, že sa k Nickovi skutočne dá pristupovať nielen smrteľne vážne (Captain America 2), ale i odľahčene (Spider-Man: Ďaleko od domova). Pravdupovediac na mňa fungujú v podstate obidve tieto polohy, pretože Samuel L. Jackson je Samuel L. Jackson. Brie Larsonová je naopak strašná. Občas sa snaží pôsobiť milo a roztopašne, ale pôsobí pri tom, že si celý čas myslí: „Doriti, v čom som sa to ocitla, môžem to je*ať, bodaj by to bol prepadák a už mi nikdy viac z Marvelu nevolali, nebaví ma to“. Uchopenie jej hrdinky pre zmenu zas pôsobí dojmom: „my v Marvele si uvedomujeme, že herečka nie je obľúbená, má svojráznu povesť, no ale jednotka zarobila viac ako jednu miliardu dolárov, čomu mimochodom sami dodnes nechápeme, ako sa to podarilo, no ale stalo a a z toho dôvodu s Brie počítame a pokúsime sa ju masám čo najviac zosympatičniť, snáď to vyjde, najmä teda dievčatám, aby mali vzor, aby boli ambiciózne, ale zároveň aby sa nebáli občas usmiať a byť pekné“. No, nevyšlo to. Ale oproti Teyonah Parrisovej je Brie úplná hviezda, tak si vyberte. Napokon si svoju tvár zachovala azda len Iman Vellaniová, ktorá bude pre každú osobu mužského pohlavia nad dvadsať neznesiteľná, ale zároveň je ako Kamala natoľko nákazlivo živelná, že sa nad jej výkonom nedá tolerantne usmievať. Jednotke som dal 4* (!), ale toto bola taká blbosť, že byť na mieste upadajúceho Kevina Feigea, okamžite do kufríka vložím 50 – 80 miliónov a idem po kolenačky do luxusnej pobrežnej vily oscarového Roberta Downeyho Jr.. Čo sa potitulkovky týka, v minulosti som zažil už lepšie, ale musím uznať, že táto je ak nie najrevolučnejšia, tak je jedna z najrevolučnejších. Aj keď osobne sa obávam, či má Feige situáciu pevne pod kontrolou a či namiesto neskutočného tešenia na „ich“ príchod do univerza nie je na mieste skôr panický strach a hysterický vreskot. Po temer geniálnom Candymanovi natočiť čosi takéto... brrr.

Kraťas z r. 2014 je fajn, takže som sa celkom potešil nápadu, ktorý prišiel o 10 rokov neskôr a to rozviesť mierne povedané jednoduchý námet (žena sa ide v noci okúpať do bazéna pri rodinnom dome a tam sa jej „niečo“ stane) do podoby celovečerného hororu. Výsledok je veľmi štandardný, plný klišé a podľa očakávaní. Neviem, či tu nájdete niečo, čo nečakáte. Dokonca sa objaví scéna, v ktorej zúfalá hrdinka navštívi predchádzajúcu užívateľku „prekliateho“ bazéna. Avšak rovnakou mierou, ako ma scenár po stránke originality prakticky ničím nezaujal, musím jedným dychom dodať, že postavy sú fajn, herci sympatickí, atmosféra v rámci možností kvalitná a sem-tam sa zjaví scéna, ktorá to príjemne oživí. A zas aby som tvorcom nekrivdil, čo sa týka neprítomnosti originality: koľko poznáte ďalších hororov o bazénoch? Čiže ono ústredný námet originálny JE. Problém je „len“ v tom, že podľa neho vznikol scenár a ten originálny fakt nie je.

Spoilery. Neubehlo ani 10 minút a bol som roztečený ako maslo na miernom ohni. A potom uhranutý. Šokovaný. Strhnutý. (Opäť) dojatý. Pobavený. Zabavený. Caleb Landry Jones (Tri billboardy za Ebbingom) je nepredstaviteľný. Bol by čistý blázon, ak by takúto rolu nevzal. Musím ale uznať, že ma viaceré scény znepokojili v zmysle, že som sa pýtal, či sa dá fandiť preženiem to masovému vrahovi. „Asi“ určite nie, ale Bessonom je to natočené tak divne, že si to možno uvedomíte až na druhý deň. Čudne pôsobí i to, že Besson sa očividne orientuje na dospelého diváka, ale krvavé strety paradoxne nevidíme. Tento kontrast pôsobí zvláštne, ale nemôžem povedať, že by mi to nejak enormne vadilo. Vlastne to takto asi bolo lepšie, lebo inak by hrozilo, že by sa nám psy sprotivili a to by bol pri filme o psoch „zrejme“ menší problém. Scenár je neuveriteľný. To, čo by pod taktovkou nejakého nímanda bolo WTF filmovým zážitkom roka na hranici pozerateľnosti, sa pod taktovkou muža, ktorý ma v deväťdesiatkach odpálil Magickou hlbočinou, Piatym elementom a Leonom, stalo jedným z najlepších filmov roka. Posledná polhodina sa uberá smerom, ktorý som čiastočne čakal (stopy po „vojne“ ostatne vidíme už na začiatku), ale aj tak ma zarazilo, akým smerom sa dej ubral. Nie zlým. Možno ani nie vynikajúcim. Proste iným. Je to plus? Je to mínus? Ťažko povedať. Aj samotný koniec bol iný, než som si predstavoval. Ale taký je život, nie? Príde niečo, čo nečakáte a to, čo čakáte, sa nedostaví. Osobne by som bol na Bessonovom mieste viac za chrumkavého, viac za patetického. Ale akceptujem, že sa rozhodol inak. Trocha mi prekážalo, že niektoré veci sú tak nejak divne neukončené. Čo sa stalo so psami? A čo kabaret? Do prázdna šumí aj manžel alkoholik. Ako sa vlastne pes dostal na strechu, čo mi ušlo? Chýbalo mi i rozvedenie skvelého nápadu, že Dogman je vo svojej štvrti istým spôsobom urban legend, ku ktorej jednotlivé obyvatelia hodia po radu a pomoc. Vlastne, ako tak nad tým teraz premýšľam, bol by z toho skvelý horor. Samozrejme, niektoré scény so psami sú čisté sci-fi, ale mne to nevadilo. A to naozaj bol na policajnej stanici JEDEN policajt?