tron

Na dvojku sa neteším, ale jednotke nemôžem dať len 2*. Na to to proste bolo príliš veľkolepé, akčné, postavy nič moc, ale hrané obstojnými, miestami dokonca sympatickými hercami. Ako jasné, milovníkov Shakespearea to nepoteší, ale tí asi na čsfd registrovaní nie sú...? Ak to porovnáme s predraženými akčnými sci-fi veľkofilmami, tak podľa mňa nie je správne dať tejto snímke len 2*, hoc je tak pohodlne napísaná, zahratá i natočená, až ma to trochu vytáčalo v zmysle ako málo stačí a máme film. Scenár jedno obrovské klišé; ak TOTO bol Snyderov celoživotný sen, asi by som sa tým na jeho mieste radšej nechválil. Ak si predstavíte najjednoduchší mix Siedmych statočných/samurajov a Star Wars, aký len môže byť, vyjde (vyletí) vám z toho Rebel Moon.

Nikomu, kto má všetkých päť pohromade, netreba najneskôr od roku 2002 (kedy mali premiéru Opití láskou) vysvetľovať, že Sandler je skvelý dramatický herec. Tým ostatným to nevysvetlíte nikdy, strata času. Fajn je aj tu, hoc mi trochu nesedelo, že na astronauta trpí nadváhou. Nechcem v tomto type príbehu (nič v zlom... hoci...) hľadať realističnosť, ale proste astronaut by mal byť nízky a štíhly, nie? OK, detail, kašľať na to. Adam je tu dobrý, no videl som ho lepšieho. Ale je fajn a tie cca dve hodiny v pohode udrží vašu pozornosť. Snímka oplýva príjemne hypnotickou, zvláštnou, snovo zaspatou, ba až poetickou atmosférou. Scény s Hanušom, i keď som si myslel, že to bude blbosť, sa prekvapivo vydarili. Ale nie sú žiadny zázrak. A to by sa dalo aplikovať na celú snímku: je dobrá, ale ničím výnimočná. Samozrejme s výnimkou (ne?)podstatného detailu, že vznikla podľa autora s českými koreňmi a hlavným hrdinom je Čech s brutálnym menom Jakub Procházka. Patriotov toto akiste poteší.

Spoiler. Sériu mám napozeranú napriek tomu, že som nikdy nebol jej veľkým fanúšikom. Najviac sa mi páčila jednotka a už to nebol horor roka. Pozdávala sa mi dokonca aj deviatka s Chrisom Rockom a Samuelom L. Jacksonom, ale štúdio po nej zrejme dospelo k záveru, že nemá zmysel experimentovať a riskovať a tak do desiatky vrátilo Jigsawa (a ešte všelikoho ďalšieho, nechajte sa prekvapiť). Tobin Bell si to užíva. Prvá polhodina je v podstate skvelá. Jigsaw má smrteľnú chorobu, zmieruje sa s nezastaviteľným príchodom konca svojich dníi, ktorá je každým dňom bližšie a bližšie. A vtom mu niekto ponúkne nádej, svetlo na konci tunela. Lenže falošná nádej je horšia, ako drsná realita a tak treba krvavo zaplatiť za svoje hriechy. Sledovať v takejto polohe beštiálneho sériového vraha a experta na fyzické utrpenie je také zaujímavé, že osobne by som sa na to vydržal pozerať celý film bez toho, aby došlo k jedinej pasci resp. by sa pasce mohli odohrávať len v Jigsawových predstavách, viď. úvod v nemocnici. Štúdio ale buď s takou alternatívnou ani na sekundu nepočítalo, alebo počítalo, ale rýchlo dospelo k presvedčeniu, že by to sérii urobilo dieru do lebky (ehm) a tak tu pochopiteľne pasce sú. Predchádza im zvrat, ktorý som tušil, ale i tak ma „potešil“. Bol ako zo života, len sa viac zatlačilo na pílu, keďže sme v horore. Následne sa rozbehne plus-mínus klasická Saw, ale prekvapivo funguje. Je to vcelku nečakane napísané, takže vodkyňa parťákov v ich snahe vyslobodiť sa podporuje, čím sa vytvára zaujímavá opozícia voči Jigsawovi, ktorý spolu s nami vie, že si nezaslúžia nič dobré. Potom si ale spomeniete, že Jigsaw je sériový vrah. Ale sériový vrah zlých ľudí, ktorí si „to“ možno zaslúžia. S týmto samozrejme operuje (ehm) celá séria, ale v desiatke to viac vynikne. Kto je dobrý? Kto zlý? Existuje vôbec čisté dobro? A čo čisté zlo? Je to príjemne priamočiare, čo je fajn, lebo po niektorých fakt strašne prekombinovaných starších častiach mi vybuchovala hlava (ehm). Ku koncu si ale poviete, že by tomu možno paradoxne napokon nejaké to „milé“ prekvapenie nezaškodilo. Tvorcovia vás vypočujú a prídu s nečakanou výmenou garde. Jigsaw ochutná svoju vlastnú medicínu. A následne sa opäť koná prekvapenie, ktoré to postaví na hlavu. Nie zásadne, určite nečakajte twist á la jednotka, ale celkom ma to potešilo, hoc to nebola nejaká enormná šokujúca bomba a niekoľko vecí mi logicky nesedelo. A pravdepodobne starnem, pretože na niektoré krvavé scény sa mi nedalo pozerať, čo je samozrejme pri gore horore plus.

Nič pre rasistov a kovaných náckov. Ale ani pre fanúšikov výborných filmov. Rob Marshall natočil najhorší diel Pirátov Karibiku. Ale to nie je dôležité. Dôležitá je reč čísel. V neznámych vodách stálo šialených skoro 380 miliónov dolárov (bez toho, aby to na výsledku bolo vidieť), ale celosvetovo trhlo viac ako miliardu. Takže keď o 12 (!) rokov neskôr tohto pána oslovili na réžiu Malej morskej víly, vlastne to bol skôr prirodzený vývoj udalostí, než samovražedné rozhodnutie. Snímka stála 250 miliónov dolárov (bez toho, aby to na výsledku bolo vidieť), ale na celom svete zarobilo cca 560 miliónov, takže naozaj by som tak úplne nehovoril o prepadáku. Faktom je, že ak by v tom hrala Zendaya, bol by to lepší film a väčší hit. Halle Bailey nie je zlá. No nie je to Zendaya. Z ďalších hercov stojí za komentár azda len Javier Bardem, ktorý sa zúčastní toľkých nezabudnuteľných WTF pasáží, že ak by žil Leslie Nielsen, vznikla by behom pár mesiacov nová paródia. Na poslednú scénu, v ktorej začne byť okolo člna víly a princa rušno, tak skoro nezabudnem. To musíte vidieť na vlastné oči. Bohužiaľ, film trvá temer dve a pol hodiny (prečo???), ale väčšinu času nie je WTF. Je „len“ totálne nudný, priemerný a absolútne predvídateľný. Obaja Aquamani s Momoaom oproti nim pôsobia ako oscarové veľkofilmy za 4*. Ako ja neviem, nemôžem povedať, že by ma to ako štyridsiatnika urazilo, pre puberťáčky to môže byť za istých okolností film roka, ale zrejme by som to objektívne neoznačil za dobrý film, ale za podpriemernú rozprávku.

Jack Reacher je skvelá postava. Ostatne, na poli literatúry nefunguje od polovice 90. rokov len tak zo srandy. Je to buldozér a hoc sa Tom Cruise snažil a ja si to vážim, fyzickým zhmotnením „pravého“ Reachera je až Alan Ritchson. Pôsobí dojmom, že obe série Jacka Reachera poňal ako kasting na nového Terminátora. Tvorcovia si našťastie uvedomili, akú šťastnú ruku mali pri voľbe tohto herca a tak mu podriadili množstvo (nielen akčných) scén. Už Childove knihy rapídne ťažia z toho, že Reacherovi to nielen brilantne myslí, ale je to hora mäsa. Akonáhle má zdolať viacero plotov za sebou, trápne sa nezdržuje preliezaním, ale proste v plnej rýchlosti prebehne skrz nimi! V ostrom kontraste s jeho dedukčnými schopnosťami (na aké sa miestami nechytá ani Poirot s Columbom) sú scenáre, ktoré sú miestami také stupídne, že pri nich budete zbedačene krútiť hlavou. V druhej sérii logických lapsusov ubudlo, ale ku koncu opätovne začali mať žiaľ stúpajúcu tendenciu. Čo sa akcie týka, prvá sezóna predstavovala sklamanie, keď po úvodnom vybúchaní na väzenských záchodoch zvyšok nestál za veľa. Druhá séria skóre vylepšila. Skoro v každej epizóde nájdete minimálne jednu obstojnú, hoc nie zázračnú akčnú sekvenciu. Kým v prvej sérii má Reacher za parťákov osadenstvo policajnej stanice, ktoré akoby vypadlo zo sitkomu o Šmolkoch, i v tomto smere druhá séria predstavuje zlepšenie: zasadila Reachera do širšieho kontextu ako „otca svojich mužov a sexoša svojich žien“. V druhej sérii si to užili najmä Robert Patrick, hulvátsky Domenick Lombardozii a Maria Stern. Po istom sklamaní z prvej série som na druhú nemal veľkú chuť, ale musím uznať, že som (napriek miestami fakt natvrdnutým scenárom) spozoroval stúpajúcu kvalitu, takže sa de facto teším na tretiu.

Použijem recenzentskú frázu, akú som vždy chcel použiť, ale až po desaťročiach sa zjavil film, na ktorý ju viem úprimne aplikovať: na druhý deň som ani nevedel, že som to videl. Pritom ono sa mi istým spôsobom páčilo, že z ochrnutej slepej babičky vidiacej budúcnosť a pravidelne pred nebezpečenstvom varujúcej svojho obľúbeného Spider-Mana, spravili veselú babskú jazdu. Ale trvá to smrtiace dve hodiny a prvých 40 minút bolo fakt peklo. Pritom nápad urobiť origin kultovej spider-manovskej postavy tak, že ho uchopím ako príbeh o záchranárke, ktorá v 90. rokoch jazdí sanitkou s parťákom, by som si pozrel rád. Ale musel by byť lepšie napísaný a natočený.  Sympatické herečky pri všetkej snahe nedokážu zakryť absolútnu plochosť charakterov svojich postáv, akcie je málo a nestojí za nič a extrémne zúfalý záporák akoby práve došiel z Denníkov červených črievičiek a nechápal, kde je ku*va David Duchovny. Atmosféra špecifických 90. rokov je (s výnimkou zopár songov) nulová. Občas to dokonca bolo nechcene smiešne. Po väčšinu času však „len“ strašne nudné. Istý potenciál by som v tom na rozdiel od zvyšku sveta videl a chvíľu som dokonca uvažoval dať tomu „až“ 3*, ale keď som si predstavil, že by vznikli sequely, alebo že by som si to musel pozrieť ešte raz, nebolo mi všetko jedno.

„Jak jako, kopl do auta?“ Ten pocit, keď Robert Patrick hovorí o Sáre Connorovej! Kým prvá séria adaptovala Jatky, druhá si berie na mušku Voľný pád. Hoc Alana Ritchsona považujem za veľkého (v podstate doslova, ale i v prenesenom význame) sympaťáka, na druhú sériu som sa ktovieako netešil. Prvá síce začala fantasticky a Ritchson je reálne zhmotnenie Jacka Reachera (prepáč, Tom), ale scenáre boli biedne a prvá sezóna po skvelom rozjazde dopadla pomerne nedobre. U druhej ma zaskočilo, že nezačína strhujúco (s výnimkou peknej pasáže s bankomatom), ale potom som si povedal, že je to možno dobre, pretože si tvorcovia nevyčerpajú to najlepšie na začiatku, ale budú konzistentnejší. Niekoho možno zarazí, že tentokrát je to tímovka, no vzhľadom na to, že postavy súvisia s Jackovou vojenskou minulosťou (ktorá je pre jeho charakter pravdaže kľúčová), tak to nielenže nevadí, ale práve naopak: je to vítaná, svieža zmena umožňujúca divákovi Jacka vnímať z trochu inej, sviežej perspektívy ako „otca“, ku ktorému ostatní obdivne vzhliadajú, sem-tam sa ním nechajú posexovať (Jack to má rád v podprsenke) a ktorého nič nevyvedie z miery (ani moment, v ktorom je vyvedený z miery). Ritchson si rolu užíva. Je to typ, po ktorom ak ide presila, tak len sucho precedí pomedzi zuby „fajn, poďme na to“. Keďže všetko odpáli smrť ich bývalého parťáka, je to tentokrát osobnejšie. Herci sú fajn, najmä Patrick (potešia jeho telefonáty s Reacherom, i keď ku koncu idú do paródie), Maria Sten a vo vďačnej úlohe permanentne naštvaného držkatého poliša Domenick Lombardozzi (Jašter, Tulsa King). Keďže sa tvorcom podarilo do titulnej úlohy obsadiť Ritchsona, nachádza sa v každej epizóde minimálne jedna samoúčelná akčná scéna. Možno mám tip na nového Terminátora. Akcia ma v druhej sérii bavila viac, ako v prvej. Scenáre Jacka predstavujú ako génia so svalmi (čo je v poriadku, Lee Child ho tak vymyslel), avšak hoc dokáže z dvojsekundového pohľadu na vás vydedukovať, že ste mali na raňajky paštétový chleba s cibuľou a pivo dvanástku (stredne vychladenú), unikajú mu základné informácie. Jeho kolegovia sú na tom ešte horšie (zo vzdialenosti päť metrov ich sleduje tajomné čierne auto, Jack na to explicitne poukáže a oni mávnu rukou s tým, že je to určite náhoda). Dejová linka s hercom Ferdinandom Kingsleym (Benovým synom) neskutočne zbytočná. Ku koncu druhá séria začne byť stupídna. Reacher sa zbavuje pacientov v nemocnici a policajných šéfov s chuťou Hannibala Lectera. Mám slabosť pre nekompromisných hrdinov, ktorí sa neboja pritvrdiť, ale toto už trochu znepokojilo aj mňa. Počas prestrelky na cintoríne sa z neho všetci ozbrojení vojaci vytratia ako gáfor. Konajú sa gigantické prestrelky uprostred miest bez polície, chodcov, iných vozidiel. Chlapík má ochraňovať tínedžerku pred grázlami a následne sú všetci strašne prekvapení, že na tínedžerku zaútočili grázli. Pozoruhodný je spôsob, akým ju ochráni: vylezie von z auta, schová sa zaň a ju rafinovane nechá vnútri. Samozrejme ju ale nezasiahne ani jedna guľka, hoc auto nie je nepriestreľné. Telá vypadnuté z letiacej helikoptéry po dopade na zem vyzerajú ako by herci pózovali pre katalóg nových spálňových zostáv. Kam sa vlastne podel zvyšok tímu? Veď ich tam bolo ako hadov! A chýbalo mi Childovo cameo. Buď mu na prvú dobrú mali posadiť do autobusu na konci, alebo do reštaurácie, nech je z toho pekný running gag (aj v prvej sérii mal reštauračné cameo). Napriek tomu je to dobré, oddychové remeslo, ktoré sa hrá na viac, než čím je v skutočnosti, ale nejak enormne to nevadí.

Prvých cca 88% stopáže sa to tvári ako realistický triler. Keďže som pred pozretím nevidel trailer, ani fotky, tak ma úvodný kufrový twist prekvapil. Následne to ale zabŕdlo do bahna (či skôr snežného záveja) klišé a predvídateľných okamihov, kedy nie príliš talentovaní herci hrali nie príliš dobre/zaujímavo napísané postavy, pričom zasnežená lesná atmosféra vyšla vnivoč, keďže väčšia deja sa odohráva v interiéri auta. Akože nebolo to úplne zlé, ale na 3* to nemalo ani omylom. Tešil som sa na koniec. No a zrazu prišlo finále a vtedy tvorcovia preradili do diametrálne odlišného žánru. Zaskočilo ma to, lebo s výnimkou úvodného „citátu“ tomuto smerovaniu absolútne nič nenapovedalo. Ale povedal som si: „fajn, vlastne prečo nie“. No ale žiaľ to nebolo v podstate nijako využité a potom prišli titulky.

Občas som premýšľal, či to štábu (natáčanie v reálnych „poľných“ podmienkach a nie v ateliéri s umelým snehom) a hercom (Colin Farrell sa k takej fajnovej postave musel veľmi náročne prepracovať hriechom zvaným obžerstvo, čo teda úplne zdravé pre ľudský organizmus ozaj nie je) za to stálo, lebo príbeh nie je taký silný, ako v prípade podobného (ale predsa len lepšieho) Terroru od Dana Simmonsa. Severné vody sa môžu pochváliť intenzívnou, nepríjemnou mrazivou survival atmosférou, tomu odpovedajúcou realistickou výpravou a uveriteľnými postavami v čele s nepredvídateľným, krásne uveriteľným Farrellom. Colin bravúrne zahral chlapa, ktorý príliš nerozmýšľa nad tým, čo robí, ale nie je hlúpy a v istých veciach je dokonca oveľa prefíkanejší, než objektívne inteligentnejší, vzdelanejší ľudia. Jeho interakcia s naopak na prvý pohľad stokrát civilizovanejším a odťažitejším lekárom je výborná. Navzájom sa rešpektujú, niečo ich k sebe priťahuje a zároveň sa tak trochu nenávidia, ale niečo im neustále bráni v tom, aby jeden druhého zlikvidovali. Asi by som to prirovnal ku vzťahu Batmana a Jokera? Je náhoda, že Farrell hral Penguina v Batmanovi? Je tu fascinujúci a pritom odporný. Nenávideli by ste ho, ale chápete, že on proste taký je, vždy bol a bude až do smrti. A tá zrejme nebude pekná, ani dôstojná. Ale ktorá smrť je? Farrell je fakt dobrý herec, nechápem, že sa stále nájdu ľudia, ktorí tomu odmietajú. Severné vody sú spočiatku pomalé, azda až príliš a skvelý kapitán v charizmatickom podaní Stephena Grahama (Bod varu!) to nezachráni, ale po „tej“ zlomovej (ehm doslova?) scéne z kajuty príbeh získa napätie a až desivú tiesnivosť, začne byť konečne zaujímavý. Postupne síce jemne sem-tam skĺzne do monotónnosti, niektoré veci zostávajú nedovysvetlené („asi“ je každému jasné, ako dopadol Roland Møller, viď. jeho posledná letargická scéna, ale aj tak to mohli explicitne dokončiť) a trochu ma rušili flashbacky (keďže podľa mňa zas až tak extra zaujímavo postavu doktora neformovali, osobne si myslím, že by sa nič nestalo, ak by tu neboli, ale nie je ich veľa, tak to až tak nevadí). No neviem ísť pod 4*. Ku koncu som ocenil, že to dostalo ako-takú zápletku, síce trochu klišé, ale aspoň to smerovalo z bodu A do bodu B. Vadilo mi, že je to miestami dosť tmavé, ale zas je to vďaka tomu realistické, keďže sa dej väčšinu času odohráva v kajutách lode, alebo v stane uprostred divočiny, kde je len prirodzené svetlo a vzhľadom na zemepisné šírky toho prirodzeného denného svetla fakt nie je veľa.

Nebavilo. Občas to malo niečo do seba, prípadne to pripochodovalo so zaujímavejšou scénou a Bruce Dern bol fajn, ale ako celok to na mňa vôbec nefungovalo, postavy nepríjemné a nesympatické, herci detto.