tron

Za mňa prekvapivo dobrý horor s rozumnou minutážou a sympatickým kastingom. Množstvo scén je nepríjemných napriek tomu, že čakáte, že sa stane niečo príšerné a ono sa to samozrejme stane. A vás to napriek tomu dostane. Nie nejak zázračne. Ale dostane. Nekazí to ani používanie CGI, ktoré je vkusne zakomponované do deja a z jednotlivých „tvorov“ vám nebude všetko jedno. Druhou stranou mince je scenár plný nezaujímavých postáv, nudných dialógov a vcelku očakávaných klišé zvratov. Ku koncu už toho každopádne máte po krk.

Skvelý začiatok, otrasný koniec. Neuveriteľný zošup od špičkovej zábavy za 4* po temer žumpu (!). Posledný diel je čosi neuveriteľné: od zbytočného a absurdného flashbacku (to bol fakt pekelne blízko, keď sa na miesto dostavil behom desiatich sekúnd, to vám teda poviem) cez kuriózne rozhodnutia postáv až po otrasnú akčnú scénu (ktorá asi mala byť kompenzáciou za to, že sme posledné diely trpezlivo čakali na to, ako sa všetko v poslednom fantasticky zrazí v jednej gigantickej akčnej koláži). S pribúdajúcimi dielmi nič nedáva zmysel. Vnútorná štruktúra sa v priamom prenose rozpadáva. A z tvorcov to očividne absolútne nikoho netrápilo. Konštrukcia nedáva najmenší zmysel (neustále je prízvukovanie, ako sa členovia mafiánskej rodiny rešpektujú a pritom sa navzájom neustále vyvražďujú). Hrdina je obklopený „partou z Village People“, ktorá vyzerá ako keby si z nás tvorcovia robili srandu. Scéna s koňmi je tu len preto, aby mala Slyova dcéra peknú rolu. Herci okrem Slya ako keby vypadli zo Seagalovho béčka z roku 2002. Postavy sú používané bez ladu a skladu, ako figúrky na šachovnici. Akonáhle prestanú slúžiť svojmu účelu, tak proste odídu zo scény (dvojica skorumpovaných policajtov vyzerá ako Pat a Mat). Výprava je vcelku príliš komorná. Keď som vo finále videl bandu motorkárov na nejakom hnusnom mieste ďaleko za mestom, vizuálne mi to pripomenulo „pecky“ typu Walker, texaský ranger. Sheridanov Yellowstone oproti tomuto skutočne vyzerá ako Indiana Jones 3 oproti Mackovi Uškovi. Problémy sú umelo vyťahované z rukáva. Raz hrdinu komplikovane trápia a inokedy ich rieši šmahom ruky behom pár sekúnd. Postavy majú v hlave všeličo, ale zjavne nie mozog. Dcéra otcovi povie, že ju v puberte znásilnil muž X. Otec muža X zabije. O pár hodín neskôr je na ulici brutálne napadnutý jej manžel. A ona neverí, že to spolu súvisí. Osobe anonym uprostred noci telefonuje a ona si v 21. storočí nevie zistiť  jeho telefónne číslo. Sly sa fakt snaží a labužnícky si to vychutnáva. Netušíte, či na vašu provokáciu zareaguje vtipom alebo vám jednu nečakane ubalí. Skvelý rozjazd. Fakt vtipné momenty, v ktorých sa snaží zorientovať v novom svete (najkúzelnejšie je asi fotenie na vodičák). Ale čo z toho, keď Sheridan zjavne nemal čas?! Nenapísal scenáre, ani nerežíroval, „iba“ to produkoval a vymyslel to. Z daného dôvodu Tulsa King vyzerá ako televízne béčko. Treba tiež dodať, že hoci je Sly poňatý ako čarovný mentorujúci dedko (čo je „trochu“ zvrhlé, veď máme dočinenia s hardcore mafiánom), v skutočnosti je to hovädo, ktoré brutálne vpáli do života viacerých vcelku slušných ľudí, obráti ich životy naruby a im začne ísť doslova o krk. Týpek profituje z LEGÁLNEHO marihuanového obchodu, príde Sly a BUM! Chlapík prevádzkuje slušný bar a BUM! Má ho rozstrieľaný ako rešeto. Jeho reakcia? Priberie Slya ako obchodného partnera! TOHO Slya, kvôli ktorému mu bar rozstrieľali. Toto ak nenapísal blbec, tak potom skutočne neviem kto. Postavy sa motajú od ničoho k ničomu a vy nechápete. Sly povie, že má dobrý plán ako sa vyrovnať s gangom a následne tam nabehne s bejzbalkou a všetko rozmláti. To bol vtip alebo som niečo nepochopil? A čo malo znamenať jeho behanie medzi dvoma ženami? Z deja sa strácajú dôležité postavy (skvelý indiánsky bastard dostal minimálny priestor, ale na ťažkopádne scény syna rebela a otca poctivého pracanta čas zostal). Oceňujem krátke stopáže. To je vec, s ktorou má Sheridan obecne dlhodobo problémy. Ale tu už to bol až extrém, keďže minutáže jednotlivých epizód dosahovali dĺžku sitkomu, čo bolo ozaj málo. Ale zas s takými mizernými scenármi je to tak asi lepšie. Skvelé úvodné titulky.

„Takto sa mi chceš pomstiť?“ – „Nie. Takto to proste vidím.“ Geniálne presvedčivá, autentická výprava, realistické davové scény, kostýmy, kamera. Na tú dobu šokujúce výbuchy násilia. Čarokrásna, magická, opantávajúca, podmanivá hudba. K tomu výkvet Hollywoodu v čele s Woodsom a De Nirom. Na De Nirovi sa mi páčilo, ako tlmene to poňal, ako premýšľa a až potom koná, nenechá sa zbytočne ovládať vášňami, pocitmi. Úplne som nepochopil, prečo mám sledovať niekoľkominútové znásilnenie vo filme, ktorý je o mafii a nie o znásilnení, ale budiž, asi to režisér považoval za dôležité pre lepšie vykreslenie De Nirovho „charakteru“. S na prvý pohľad šialenou minutážou som nemal vôbec žiadny problém, tvorcom to umožnilo výstižnejšie sa dostať postavám pod kožu a prísť s dlhými, skvelými scénami. Ale fakt je, že miestami to predsa len jemne nudilo (a rušila ma odľahčená pasáž s Dannym Aiellom). Istú stagnáciu ale vcelku spoľahlivo skoro zakaždým zlikvidovali striedajúce sa časové línie. Mne sa najviac páčila posledná, najpomalšia, kedy už  človek rekapituluje, vlastné spomienky mu pripadajú ako spomienky cudzieho človeka a väčšina známych a kamarátov je mŕtva. „Víťaza poznáš hneď na začiatku.“