Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Horor
  • Animovaný

Recenze (2 464)

plakát

Hinokio (2005) 

Je to dosť dobrý mierne sci-fi ladený rodinný film. Má celkom dobrý príbeh o chlapcovi, ktorý aj dlhšiu dobu po nehode nemôže chodiť, čo ho ale kvôli strate matky vôbec netrápi a tak prostredníctvom cvičného robota, ktorého ovláda z bezpečia svojho domova navštevuje školu, kde si nachádza priateľov a je spokojný, ale postupne sa začínajú prejavovať aj nedokonalosti tohto zvláštneho spôsobu života. A navyše práve čoraz viac detí prepadáva zvláštnej počítačovej hre. Spracovanie je výborné, síce táto tématika nepôsobí až tak výnimočne, ale dopadlo to veľmi dobre. Dej sa venuje viacerým výrazným prvkom, vzťah chlapca k otcovi, ktorému nevie odpustiť, začlenenie sa do kolektívu a hlavne malej partie, vzťah so spolužiačkou a všetko je to zvládnuté prakticky dokonalo, nenapadá ma nič, čo by som tomu mohol vytknúť, celé to pôsobí tak mimoriadne príjemne, takmer celý čas sa na to pozerá výborne. Len určité výhrady mám k línii s počítačovou hrou, celý čas je tak nenásilne vsunutá do príbehu, takže slúži hlavne ako taký zaujímavý doplnok, ktoré to celé ešte viac osvieži, ale tá záverečná fáza už pôsobí dosť zvláštne, nemôžem povedať, že by bola zlá, ale neprišlo mi to podané práve najideálnejšie a pre mňa je to jasne najslabšia časť filmu. Samotná sci-fi vložka zase nemá až tak priestoru, jej predstaviteľom je hlavne samotný robot, ktorý sa vydaril po všetkých stránkach, vzhľadom aj pohybmy a kľudne by to mohol byť aj hlavný hrdina bez ovládania človeka, k tomu zaujímavo podaná počítačová hra, takže kvôli tomuto žánru by sa to pozerať neoplatilo, fim stojí na úplne iných veciach, ale poteší, Herecké obsadenie je na tom dobre, bavil ma hlavný hrdina, jeho otec, všetci spolužiaci, tu nemám koho skritizovať, skvelý výber postáv, ale najviac si ma získala aj tak skvelá Mikako Tabe, ako jeho najlepšia kamarátka. Réžia a technická stránka sú výborné, tu všetko funguje skvelo, vizuálna stránka, prístup k postavám, efekty, tu nemám čo vytknúť. Hinokio je rozhodne jeden z najlepších rodinných filmov, aké som kedy videl, veľmi príjemný zážitok, pri ktorom ma trochu mrzí len tá záverečná časť. 80%

plakát

30 minut po půlnoci (2012) 

Je to celkom dobrá mierne akčne ladená dráma od Kathryn Bigelow. Má pomerne dobrý príbeh o cieľavedomej agentke CIA, ktorá netúži po ničom inom, len dostať Úsamu bin Ládina, čomu úplne podriadi svoj život, ale rokmi pátrania sa čoraz viac približuje k svojmu cieľu. So spracovaním som nadmieru spokojný, ešte úvodná dvadsaťminútovka ma moc nezaujala, venuje sa hlavne mučeniu, pričom sa na kladnú stranu opäť hrajú tí, ktorým to nedokážem veriť ani trochu, ale potom sa to už výrazne vylepší, film sa síce nesie v takom pomalšom tempe, čo sa nezmení až do konca, ale v tomto prípade s tým nemám najmenší problém, k tématike dlhoročného pátrania, ktoré pritom ale očakávane nestojí na dôkazoch, ale hlavne na rôznych domnienkach a teóriách to sedí, dej je stále dostatočne zaujímavý, ani na chvíľu som sa nenudil, postava agentky CIA je podaná výborne po všetkých stránkach a navyše sa film venuje len tomu dôležitému, žiadne zbytočné vedľajšie línie, takže som skutočne spokojný a keby tá stredná časť trvala kľudne aj o hodinu viac, vôbec by mi to neprekážalo. A veľkú pochvalu si zaslúži samotná neutralita filmu, ešte ten úvod je taký rozporuplný, ale mimo toho je to podané najlepšie, ako len mohlo, film sa nesie v takom chladnom duchu, kde každý robí to, čo má, prípadne musí, žiadna hlúpa propaganda. Čo sa týka akcie, som s ňou spokojný, samozrejme jej moc nie je, v priebehu filmu sa nájde pár maličkostí a potom samozrejme celá záverečná časť. Určite to nie je nič, čo by dokázalo výraznejšie nadchnúť, ale pre potreby filmu je to veľmi dobre zvládnuté, či už po obsahovej, ale aj vizuálnej stránke, takže nemám problém. Herecké obsadenie je na tom dobre, skvelá Jessica Chastain, ktorá to celé ťahá, okrem nej sa už jedná len o vedľajšie, až epizódne postavy, ktoré majú priestor v určitej časti a potom už vôbec, za zmienku stoja hlavne Kyle Chandler, Joel Edgerton a Mark Strong. A k tomu ešte Scott Adkins, ktorý má síce len asi dve minúty priestoru a pár viet, ale vždy ho rád vidím. Réžia a technická stránka sú výborné, tentoraz ma Kathryn Bigelow potešila a to po všetkých stránkach. Som nadmieru spokojný, myslím, že potenciál tejto témy je tu využitý takmer úplne naplno, vytkol by som iba pár detailov a konečne si pochvalu zaslúži aj Kathryn Bigelow, v porovnaní s jej predchádzajúcim filmom je toto neporovnateľne vyššia kvalita. 75%

plakát

Aein (2005) 

Je to celkom dobrá romantická dráma. Má pomerne dobrý príbeh o žene, ktorú v blízkej dobe čaká svadba so svojim dlhoročným priateľom, aj keď z toho nemá až také dobré pocity, ale náhodne stretne muža, ktorý o ňu začne prejavovať záujem na krátky románik, čo aj obom vyhovuje, keďže z rôznych dôvodov majú voľný už len necelý deň a tak mu podľahne. Lenže obom sa to zapáči viac, než očakávali a tak sa musia rozhodnúť, ako ďalej. Spracovanie je celkom slušné, ešte spočiatku to pôsobí len čisto priemerne, hlavná hrdinka je ideálna, ale s jej novým nápadníkom som mal problém, je to presne ten typ mužov, ktorému sa nedá fandiť ani trochu a kvôli tomu sa zmenili aj moje sympatie k nej, keďže mu podľahne, ale to je len spočiatku. Po tej približne úvodnej dvadsaťminútovke si ma to už získalo a to vrátane oboch postáv, hlavne mužská postava sa zmení prakticky úplne a tak mi už nevadil, síce na jednej strane sa nezbavím pocitu, že tu necítiť ani trochu nejakých ambícií, ako keby sa tvorcovia rovno rozhodli natočiť film, ktorý nebude ničím výraznejším vynikať, vôbec nič tu ani trochu neprekvapí, ale aj tak s tým nemám väčší problém, pozerá sa na to dobre, aj kvôli úplne ideálnej dĺžke to nedokáže nudiť ani na okamih, viacero situácií je dosť zaujímavých, obzvlášť so zapojením snúbenca a chválim aj záver, ktorý pôsobí realisticky. A určitým prekvapením sú aj erotické scény, v rámci žánru sú nadmieru odvážne a navyše ich je aj pomerne dosť. Herecké obsadenie je na tom dobre, sympatická Sung Hyun-Ah, až na úvod nesklame ani jej nový partner Sung Hyun-Ah a zaujímavé je, že tu prakticky ani nie sú vedľajšie postavy, celé to stojí len na nich a ostatní majú len minimálny priestor. Réžia a technická stránka nie sú ničím výnimočné, ale pre potreby filmu úplne ideálne. Lover až na tie erotické scény ničím nevyniká, ale aj tak nemôžem dať horšie hodnotenie, bavilo ma to dosť a to aj po druhýkrát. 75%

plakát

About Love (2005) 

Je to dosť dobrý poviedkový romantický film. Tvoria ho tri poviedky, prvá z Tokia o mladíkovi, ktorý práve teraz dočasne býva v Tokiu a zapáči sa mu jedna maliarka, druhá z Tajpeja o žene, ktorá si na pomoc s poličkami zavolá svojho kamaráta, ale okrem toho chce od neho aj pomoc s jej známym a tretia zo Šanghaja o mladíkovi, ktorý dočasne pricestuje do Číny, kde sa ubytuje v byte nad obchodom, o ktorý sa starajú matka s dcérou a práve s dcérou sa postupne spriateľuje, lenže stále čaká na list od svojej priateľky. So spracovaním som dosť spokojný, zápletky sú rozmanité a zaujme minimálne už len ten veľmi zaujímavý prvok, cudzinec v inom štáte, z ktorého má len minimálne jazykové znalosti, ale dorozumievať sa potrebuje, čo je tu aj dobre využité, ale celkovo mám aj určité výhrady. Už prvá poviedka nastaví úroveň dosť vysoko a hlavne pri nej som pociťoval, že by to chcelo plnohodnotný film, výborne sa na to pozerá a hlavne ten nápad s nalepovaním kresieb je skvelo podaný, len škoda tej dĺžky. Druhá je ale s prehľadom najhoršia a to po všetkých stránkach, dej, vizuál, postavy, romantika a aj samotné dorozumievanie. Nie je zase úplne zlá, dá sa na to pozerať, ale nedokázal som sa do toho dostať, išlo to mimo mňa. Ale našťastie sa tretia poviedka svojou kvalitou vracia k prvej, dokonca ju aj trochu prekonáva. Tiež by som si ju rád pozrel v plnohodnotnej verzii, síce vizuálne trochu zaostáva, za čo môže aj to komornejšie prevedenie, ale postavy si ma získali okamžite a dej sa vydaril, čakanie na list, vytváranie priateľstva, no hlavne ten perfektný záverečný nápad s použitím cudzieho jazyka na zakrytie skutočného slova. Herecké obsadenie je na tom dobre, z prvej poviedky hlavne Bo-lin Chen, Yui Ichikawa a Misaki Ito, všetko sympatické postavy, v druhej to je zase pravý opak, tu ma nebavil nikto a tretia po tejto stránke vedie, či už pre mňa najlepšia postava celého filmu, veľmi príjemná Xiaolu Li, ale bavil ma aj Takashi Tsukamoto. Réžia a technická stránka sú pri prvej a tretej úplne ideálne, tu nemám čo vytknúť, ale v druhej mi to moc nesadlo. About love je vydarená séria poviedok, z ktorej prevláda kladný dojem, len škoda tej nevyrovnanej kvality, tá stredná poviedka len predsa až moc zaostáva. 77%

plakát

Maljukgeori janhoksa (2004) 

Je to vydarená juhokórejská dráma. Má dosť dobrý príbeh o slušnom mladíkovi, ktorý práve nastúpil na novú strednú školu, no tá je známa pre svoje tvrdé podmienky, kde nechýbajú telesné tresty a šikana medzi žiakmi a tak si musí v tomto novom zložitom prostredí zvyknúť. Ale vďaka svojim športovým schopnostiam si získava priateľov, medzi ktorými je aj uznávaná autorita školy, len nanešťastie práve on začne mať záujem o dievča, do ktorého je mladík zamilovaný, ale bojí sa to prejaviť. So spracovaním som nadmieru spokojný, je tu využité prakticky všetko, čo táto tématika ponúka, priateľstvo, šikana, týranie, snaha získať si rešpekt a samozrejme aj láska, hlavne to získavanie rešpektu medzi študentmi a priateľstvo je tu zvládnuté skvelo, tomuto nemám čo vytknúť, podobne aj čelenie rôznym samozvaným autoritám, len vzťah k dospelým mohol dostať viac priestoru, pár scén s otcom a jedným členom zboru, tu sa mohlo ešte pridať, lebo ani toto o nič nezaostávalo. A samostatnou kategóriou je romantická línia, v prvej polovici je veľmi dobre zvládnutá, síce to prílišné hanbenie hlavnej postavy mohli trochu obmedziť, ale všetko to pozorovanie v autobuse, požičanie dáždnika a podobné menšie romatické prvky sa mi páčili, len potom to začne ísť takou zvláštnou cestou, kde to už prakticky ani nemá priestor. A poteší aj všetko, čo tu súvisí s bojovým umením, hlavne Bruce Lee ako vzor všetkých mladých a jeho napodobovanie. Chválim, že film sa venuje výhradne len tomu hlavnému, nie sú tu žiadne zbytočné odbočky, takže sa na to po celý čas veľmi dobre pozerá a potenciál bol využitý takmer naplno, len tých pár spomínaných prvkov sa dalo ešte doladiť. Nesklamú ani samotné súboje, samozrejme sa nejedná o žiadny plnohodnotný akčný film, ale všetky súboje sú tvrdé, viac alebo menej úplne realistické a aj napínavé, hlavne tie vyzvania neporazených autorít. Herecké obsadenie je výborné, Kwon Sang-Woo v hlavnej úlohe, ktorý tu skvelo sadol, bavili ma aj obaja priatelia, hlavne Park Hyo-Jun ako predajca erotiky za každých okolností, k tomu príjemná Han Ga-In, dobre zvolení sú aj všetci bitkári a nesklamú ani zvyšné vedľajšie postavy. Réžia a technická stránka sú úplne ideálne, tu nemám žiadny problém. Once upon a time in high school je asi najlepší predstaviteľ tohto typu filmu, celý čas som sa bavil veľmi dobre a oplatí sa to pozrieť aj viackrát. 79%

plakát

Geudttae geusaramdeul (2005) 

Je to celkom dobrá politicky ladená dráma. Má dosť dobrý príbeh založený na skutočných udalostiach, keď bol na juhokórejského prezidenta spáchaný atentát jeho blízkymi ľuďmi. Spracovanie je celkom slušné, dej zaberá len pomerne krátky časový úsek, takže sa udalostiam nevenuje z rozsiahlejšieho hľadiska, no ani to neprekáža, film má úplne ideálne zvolenú dĺžku a aj celkové rozdelenie deja, takže si po celý čas udržuje slušné tempo a zaujímavosť. Samotná hlavná akcia zaberá strednú časť filmu a to je aj najzaujímavejšia časť, ale o moc nezaostáva ani celá úvodná fáza, ktorá sa na moje prekvapenie ani nevenuje nejakým prípravám a podobne, čo je v podobných filmoch zvykom, to tu má len malý priestor, ale aj tak s tým nemám problém, je to zaplnené zaujímavými dialógmi, z ktorých cítiť určité napätie, že niečo nie je v poriadku a chystá sa. A nesklamala ma ani záverečná fáza, aj keď tu sa už pár slabších scén nájde, ale väčšinu času ma to bavilo. Myslím, že tento film by sa mal brať len čisto ako dráma o atentáte, humor je minimálny, ten podľa mňa ani nestojí za reč a akcie očakávane nie je až tak moc, ale je zvládnutá dobre a nechýba v nej ani napätie. Herecké obsadenie je výborné, Han Suk-Kyu a Kim Eung-Soo ako dôstojníci tajnej služby, Baek Yun-Shik v úlohe jej riaditeľa, nesklame ani Song Jae-Ho ako prezident a ani tých pár zvyšných menších postáv, síce teraz si ma až tak nezískali, ako v iných filmoch, ale to ma neprekvapuje, za to môže ten krátky časový úsek filmu, takže divák s nimi nemôže stráviť dlhší čas ich filmových životov. Réžia a technická stránka sú bez problémov, slušný vizuál, atmosféra, všetko funguje tak, ako aj má. Keďže o tejto udalosti mám len minimálne vedomosti, tak mi v priebehu filmu nebolo všetko jasné, ale film je kvalitne zvládnutý a dozvedel som sa zase niečo nové, takže to určite stojí za pozornosť. 76%

plakát

Potulný samuraj Kenšin: Zrození (2012) 

Je to vydarený akčný historický film. Má dosť dobrý príbeh o špičkovom bojovníkovi, ktorý býval legendárnym zabijakom, ale svoju krvavú minulosť nechal za sebou a stal sa z neho slušný človek, ktorý ako samuraj bez pána putuje krajinou. A práve narazil na príjemné mesto, kde sa zoznámi s priateľskou mladou ženou, ktorá má problémy udržať svoju školu, ale vyčíňa tu aj mimoriadne nebezpečný nemilosrdný zabijak, ktorý prevzal jeho pôvodné meno, navyše tu funguje aj zločinecká organizácia vyrábajúca ópium a tak si ho jeho minulosť predsa len nájde. So spracovaním som dosť spokojný, už od prvej sekvencie je jasné, že toto bude vydarený filmový zážitok, čo sa aj splní, prvá tretina výborne zoznamuje so všetkým dôležitým, pričom celé to pôsobí omnoho komplexnejšie, než je v podobných filmoch zvykom, takže sa je na čo pozerať. V strednej časti to síce celé čiastočne upadne, aj keď aj tu sa nájde pár vydarených scén, ale opäť to vynahradzuje celá záverečná tretina, ktorá je výborná. Jedine ten osobnejší motív hlavnej postavy mohol byť trochu lepšie zvládnutý, z väčšiny filmu som mal pocit, že sa ho to celé netýka až tak moc, ako by malo, ale inak si ma to získalo, za čo môžu aj v rámci žánru nadpriemerne zvládnuté neakčné scény. Akcie je tu pomerne dosť a je výborná. Súboje na meče síce mám rád, ale nepatria práve medzi moje najobľúbenejšie typy akcie, no tieto patria medzi tie najlepšie, s akými som sa zatiaľ vôbec stretol. Všetky pôsobia nadmieru dynamicky a pritom sú vynikajúco natočené, žiadne strihy po každom zásahu, ako je to pri súčasnom pojatí dynamickej akcie zvykom, ale perfektná prehľadnosť a skvelé uhly kamery, takže postavy sa dajú v akcii skutočne užiť. Navyše majú aj vydarenú choreografiu, ktorá je okrem samotného používania rezných zbraní doplnená aj o rôzne kotrmelce, vykrúcania rúk a podobne, čo sa mi veľmi páčilo a sú aj slušne krvavé, síce krv je samozrejme len digitálna, ale aspoň kvalitne a pri tomto type by to asi inak ani nešlo. A chválim aj skvelý výber prostredí, v ktorých sa odohrávajú. Ani neviem vybrať tú najlepšiu, vojnový úvod, finálne súboje, ale aj všetky medzi nimi, v akcii sa teda je na čo pozerať. Herecké obsadenie je výborné, nájde sa tu až prekvapivo veľa postáv, ktoré majú svoj priestor a väčšina z nich si ma aj po všetkých stránkach získala, či už hlavný hrdina Takeru Sato, ktorý je tu ten správny sympaťák aj napriek svojej minulosti, príjemná Emi Takei, charizmatický Yosuke Eguchi ako policajný dôstojník, ale aj ostatní. Len záporáci nie sú až tak využití, je ich tu dosť a väčší priestor majú len dvaja, šéf organizácie a zabijak, ale viac alebo menej ma bavili aj ostatní. Réžia a technická stránka sú výborné, prvotriedny vizuál, perfektný výber interiérov a exteriérov, či už v akcii alebo aj mimo nej, tu nemám čo vytknúť. A zaujala ma aj hudba. Síce s predlohou nemám žiadnu skúsenosť, ale s týmto filmom som veľmi spokojný, upraviť strednú časť a ten spomínaný osobný motív hlavnej postavy a asi by som hodnotil plným počtom. A vôbec by som sa nebránil ani pokračovaniu, na konci som získal pocit, že s týmito postavami by som rád strávil ešte aspoň jedno filmové dobrodružstvo. 80%

plakát

Himizu (2011) 

Je to vydarená dráma od Shiona Sona. Má celkom dobrý príbeh o mladíkovi, ktorý niekoľko mesiacov po silnom zemetrasení a následnej tsunami, ktoré spustošili Japonsko nechce nič iné, len si žiť svoj obyčajný život bez väčších ambícií v malej chatke pri jazere, kde prenajíma člny, lenže ho opustí matka, ktorá strieda jedného muža za druhým, otec ho neznáša, objaví sa len keď chce peniaze a navyše mu spôsobí aj problémy s yakuzou kvôli dlhom. Ale spoločnosť mu robí aspoň skupinka slušných ľudí, ktorí prišli o domovy a spolužiačka, ktorá to má tiež ťažké, ale zamilovala sa do neho, no ten silný tlak, ktorý musí dennodenne znášať mu aj tak prinesie len množstvo problémov. So spracovaním som nadmieru spokojný, ešte spočiatku to pôsobí až moc obyčajne, čo som ale aj očakával, táto téma je pre Japoncov nepochybne veľmi citlivá, no aj tak ma len predsa trochu mrzelo, že Sono natočil len taký obyčajný film. Ale našťastie nesklamal, postupne začnú predsa len pribúdať jeho charakteristické prvky a po tretine filmu je to už presne on. Je síce pravda, že sa drží na uzde, ale aj tak tu začne pribúdať mnoho zaujímavých postáv, skvelých situácií, plno výborných nápadov a jeho charakteristických, dá sa povedať, že až trochu úchylných prvkov. Takže aj keď tá prvá tretina filmu nebola zlá, až potom je to konečne plnohodnotný zážitok, kde ma bavilo už prakticky všetko, zaujímavo podaný vzťah so spolužiačkou, vyriešenie problémov s otcom alebo yakuzou, mladíkove prechádzky po meste s nožom, strety s agresormi a plno iných. A spomenúť musím ešte dokonale morbídny nápad o zdobení šibenice určenej pre dcéru vianočným osvetlením, aj kvôli podobným nápadom mám Sona tak rád. Síce finále nie je až tak výrazné, ako je to pri jeho filmoch zvykom, ale tu ma to ani neprekvapuje, tu len predsa nešlo o žiadny zvrat alebo snahu šokovať, ale o jednoduché posolstvo, ktoré je pre ľudí trpiacich následkami takejto katastrofy potrebné. Herecké obsadenie je výborné, čiastočným sklamaním je jedine hlavný hrdina, nie je zlý, ale až tak moc si ma nezískal. No to už neplatí o prakticky všetkých vedľajších postavách, výborná Fumi Nikaido v úlohe jeho spolužiačky, ale aj všetci ostatní, či už plnohodnotné vedľajšie postavy alebo aj cameá, ktoré sú obsadené mnohými známymi z režisérovej predchádzajúcej tvorby, obzvlášť z filmu Cold fish, kde sa vrátilo kompletné hlavné obsadenie, ale aj viacero z Noriko's dinner table alebo Love exposure, takže aj toto bola radosť celý čas sledovať, ktorá známa tvár sa objaví kľudne aj v minimálnej úlohe. Réžia a technická stránka sú na tom dobre, síce mám radšej iné Sonove štýly, viac mi sedí napríklad ten bizarnejší ako pri filmoch Strange circus alebo Guilty of romance, ale ani proti tomuto relatívne obyčajnému nič nemám. A hudobná stránka síce nie je až tak výrazná, ale poteší aspoň výborná skladba Adagio for strings od Samuela Barbera použitá v dvoch scénach. Shion Sono má samozrejme na svojom konte aj lepšie filmy, než práve Himizu, ale aj tak som veľmi spokojný. Sono sa nezaprie, čakal som niečo obyčajnejšie a aj keď tu svoj potenciál nevyužil tak, ako mohol, stále je to jeho plnohodnotný film s množstvom skvelých prvkov, ktoré ma bavili. 79%

plakát

Special Forces (2003) 

Je to priemerný akčný film od Isaaca Florentina. Má pomerne dobrý príbeh o špeciálnej jednotke, ktorá dostane za úlohu oslobodiť novinárku, ktorá bola zajatá pri fotografovaní masovej popravy v jednej východoeurópskej krajine, kde má armáda veľký vplyv. Spracovanie nie je zlé, ale ani ničím výnimočné, dej ide čisto podľa bežne zaužívanej šablóny, takže nejaká akcia na úvod, zoznámenie s hlavnou zápletkou, príprava na hlavnú misiu a následná akcia, pričom samozrejme nie všetko ide podľa plánu. Celé je to až príliš jednoduché a priamočiare, ale v rámci možností s tým nemám väčší problém, pre akčný film tohto typu to celkom stačí. Len si mohli odpustiť všetky tie scény, ktoré sa snažia vyvolať nejaké emócie, ako spomalené zábery pri terorizovaní civilistov a podobne, proti takýmto scénam samozrejme nič nemám, ale v nejakých kvalitných drámach a nie v takýchto filmoch, kde ide predsa len o niečo iné. Akcie je tu pomerne dosť, ale je až príliš rozporuplná. Minimálne dve tretiny z nej nestojí prakticky za nič, samé prestrelky, v ktorých síce protivníci umierajú po desiatkach, ale celé je to príliš stereotypné, bez akéhokoľvek nápadu a navyše úplne mimo akejkoľvek logiky. Na to, že hlavní hrdinovia trafia všetko a ich prakticky nič som si už zvykol, aj keď to je tu často hnané až do extrému, ale všetky tie scény, v ktorých vojaci ozbrojení samopalmi bez streľby nabiehajú hlavným hrdinom priamo pred hlavne si teda mohli odpustiť. A navyše jeden člen špeciálnych jednotiek má ako hlavnú zbraň brokovnicu a pritom na misii sa všetci pohybujú po tichu a ostatní už majú samopaly s tlmičom, čo mi tiež prišlo dosť hlúpe. Pravým opakom je všetka ručná akcia, ktorej sa zúčastní Scott Adkins, nemá tu zase až tak moc priestoru, ale všetky tie jeho kopy a elegancia pohybu sú perfektné a na toto je skutočne radosť pozerať a obzvlášt finálny súboj, ten sa vydaril, len škoda, že je prerušovaný zábermi z druhého súboja, ktorý zase nestojí za nič.. Ale bavili ma aj tiché odstraňovania protivníkov, nože, lámania väzov, nejaký ten efektívny kop, prípadne aj streľba s tlmičom na nič netušiace ciele, tento typ mám rád. A tak vždy, keď sa práve akcia venuje tomuto, alebo Adkinsovi, tak ma to bavilo, ale mimo toho už vôbec. Herecké obsadenie nie je zlé, vojenská jednotka je aspoň obstojne zložená, nikto mi z nich nevadil, k tomu spomínaný Scott Adkins ako člen britských jednotiek, ktorý sa k hlavným hrdinom pripojí, len záporáci za moc nestoja, výnimkou je jedine ich najlepší bojovník, ktorý si vie získať aspoň nejaký rešpekt. Réžia a technická stránka za moc nestojí, v priebehu akcie to Florentine zvláda slušne a hlavne ručnú akciu, ale ten zvyšok je na úrovni všetkých podobných nízkorozpočtových filmov o špeciálnych jednotkách. Minimálne fanúšikovia Adkinsa by si tento film nemali nechať ujsť, všetky jeho scény stoja za to, zvyšok už zaostáva, ale dalo sa to pozerať. 59%

plakát

U.S. Seals 2 (2001) 

Je to priemerný akčný film od Isaaca Florentina. Má celkom dobrý príbeh o bývalom príslušníkovi špeciálnych jednotiek, ktorý prijme možnosť splniť ťažkú misiu, pretože jeho problémový bývalý spolubojovník, ktorý časom prešiel na druhú stranu uniesol vedkyňu a spolu s množstvom ozbrojencov obsadil menší ostrov, kde chce vyrobiť jadrové strely a tie aj použiť. A keďže na ostrove došlo k úniku plynu, nikto tam nemôže používať strelné zbrane a tak bývalý príslušník musí najprv zložiť novú jednotku zloženú s odborníkov na boj bez zbrane. Spracovanie nie je zlé, ale aj tak ma skôr sklamalo. Po úvodnej dvadsaťminútovke, ktorá ma moc nezaujala, či už kvôli nezvládnutej úvodnej akcii alebo aj zoznámeniu s postavami, obzvlášť s hlavným záporákom sa už začne hlavný dej a toto ma naopak dosť zaujalo, celý tento nápad s tým, že nikto nemôže používať strelné zbrane sa mi veľmi páči a ponúka skvelý béčkový potenciál, ale jeho využitie ma znovu sklamalo, po presune na ostrov sa na to síce nepozerá zle, stále sa niečo deje, ale výraznejšie nad priemer sa to nedostane, za čo môže aj zlá gradácia. Očakával som odstraňovanie jednotlivcov, menších skupín a nakoniec nejakú väčšiu akciu doplnenú o finálové súboje a miesto toho sa to rovno začne najväčšou akciou a to mi nesedí. Akcie je tu dosť a je iba priemerná. Okrem úvodnej prestrelky, ktorá až na pár momentov nestojí za nič ju tvoria iba súboje, ktoré sú dosť dobre natočené, toto Florentine zvláda výborne, plná prehľadnosť, zaujímavé uhly kamery, minimum zbytočných strihov a všetky tie kopy pôsobia tvrdo, lenže skoro stále sa používajú rôzne meče, dlhé nože, tyče a podobne a tento typ moc nemusím, navyše ani väčšina týchto zabití pomocou reznej zbrane za moc nestojí, malo tu byť omnoho viac plnohodnotnýh osobných súbojov, potom by to dopadlo lepšie. A navyše som sa tešil na plno tichých likvidácií, odstraňovanie hliadok a podobné prvky, ktoré tak rád vyhľadávam, pričom som ich čakal aj tu, no až na asi dve takéto úmrtia tu nič také nie je, hlavné postavy sa nevedia pohybovať po tichu a tak prakticky vždy proti nim stojí mnoho pripravených bojovníkov. Takže sa tu nájde viacero dobrých kopov, pádov alebo nejakých nápadov, napríklad posledná smrť, ale inak ma žiadna akčná scéna ako celok výraznejšie nezaujala. Herecké obsadenie nie je zlé, hlavný hrdina je bez problémov a to platí aj o väčšine jeho týmu, len by to chcelo lepších záporákov, obzvlášť ten hlavný ma vôbec nebavil. Réžia a technická stránka sú v rámci možností slušné, ako som spomínal, akcia je vizuálne dobre zvládnutá, rozpočet samozrejme nebol moc veľký a tak sa postavy stále pohybujú v pár zničených továrňach, ale aj tak som si rýchlo zvykol. No prekážali mi tie rýchle zvuky pri každom prudšom pohybe, postava tu len pohne hlavou a už to znie ako pri filmovom karate súboji. Škoda, toto mohlo byť skvelé akčné béčko, potenciál to malo, ale nevyšlo to až tak dobre. No nie je to ani zlé, na jedno pozretie je to obstojná zábava. 58%