Ado.Erdelyi

Oppenheimer je filmovým skvostom, ktorý ukazuje ako má vyzerať správny film. Po vizuálnej aj hereckej stránke. Či sa jedná o herecké výkony, strih, kameru, zvuk alebo tempo. Jedná sa o akčný film bez akcie, kde sa konštante niečo deje a diváka neustále udržiava v napätí skrz aj úžasný dialóg. Ponorený ste do filmu od pomalšieho začiatku, po strhávajúci prostriedok až po kľudnejší no stále si udržiavajúci tempo záver. Žiadna z príbehových liniek tu nie je naviac, a ku koncu zapadajú všetky do seba, zároveň každá postava ma dostatok priestoru sa preukázať a predviesť svoj herecký výkon. Nolan sa skutočne predviedol a ukázal ako sa to správne robí.

Začiatok ma celkom odradil hlavne po technickej stránke víz. kamera a strih. Kamera často zoomu je na tváre postáv a občasne vytrháva diváka z diania alebo atmosféry. Strih sa tu neraz prekrýva s kamerovými pohľadmi a robí to isté. Audio filmu na druhej strane je skvelé a len scéna ktorá je dotváraná zvukovými detailmi ju vylepšuje mnohonásobne. Herecký ansámbel ma vytrhával z deja asi najviac a to nevravím o klasických klišé ktoré dokážem prehliadnuť vzhľadom na vznik. Máme tu scény, ktoré majú pôsobiť emocionálne no postavy sa nijak netvária a len tak to zmätú zo stola. To samé platí aj pre strašidelné scény či akty kedy nevedia čo majú robiť, nedokážu uvažovať racionálne. Aj keby to bolo intencionálne, film ma o tom nepresvedčil, naopak zmiatol kedy jedinou pochvalou je za mňa Bruce Campbell. Čim film vyniká tak to je naťahujúcou atmosférou a dobrými „jumpscary“ ktoré dokážu diváka postrašiť vzorným spôsobom. Asi nemusím zmieňovať že „Gore“ a praktické efekty boli prevedené dokonalo, možno až na výnimku pár scén (zoom na prsty, náhla zmena v tvári „Deadites“). Deadites vyzerajú famózne a pôsobia vážne hrozivo, ich pekelnosť vylepšujú hlavne zvukové efekty v podobe smiechu, hlasu či kričania. Tempo obsahovo progresu je ideálne a len párkrát spomaľuje, postupne robí film lepším a lepším. No film sa za mňa vyšvihol na vrchol až na úplnom konci kedy brilantne kombinuje všetky prvky filmu a vylepšuje ich na maximum. Najlepším aspektom filmu je určite postupne doháňanie Ashleyho k šialenstvu vo finálnej sekvencii, ktorá je za mňa highlightom celého filmu (kamerové uhly sú špičkové, to isté strih, zvuk aj atmosféra). Do budúcna dúfam vo väčšej ustálenosti a predurčenom smere aby sme moc nevybočovali, poprípade nepôsobili chaotický :)

John Wick 4 je po technickej stránke prešpikovaní ako sa dá, vybrané prostredia skombinované s paletou vyžarujúcich farieb bolo prevedené na jednotku. Do toho vám v pozadí hra perlivo vybratá hudba, ktorá pasuje na danú sekvenciu. Každá lokácia ktorú tvorcovia vybrali, chrčí nápadmi a pridáva už tak perfektnej choreografii zábavu a úžas navyše (Hotline Miami pasáž musím samostatne pochváliť). Akcia tu dupe neustále a nechá vás vydýchnuť iba na pár scén, v takomto prípade hrajú dialógy druhé husle a s tempom skoro 3 hodín vás nenechá úplne premýšľať, ale skôr vás zoberie do tranzu kedy sa nemôžete odlepiť od obrazovky, čo môže fungovať ako minca. Pre niekoho to môže byť až moc zdĺhavé, pre niekoho nie. Ja patrím do tej polovice ktorej to už prišlo moc a myslím si že zvládnuť sa to dalo aj za pomerne kratší čas. Niektoré prestrelky sú na moju osobu až moc dlhé (viz. Osaka hotel) a o tých pár nábojov a zabití mohli byť ušetrené. Ďalším mojím problémom je samotný príbeh, ktorý nebol nikdy silnou stránkou tejto už zabehnutej série, ale v tomto prípade, ide vážne o veľké zjednodušenie a možno až upozadenie sveta kriminálnikov. Zápletka ako keby sa tu recyklovala s trojky, k odpustkom tu zase príde až moc často a jednoducho. Na pomery Johna Wicka mi to ale až tak neprekáža, predsa len ide o sériu ktorá sa vyzabíjala na vrchol hlavne skrz akciu než pestrý obsah. Pred koncom by som mal ešte pochváliť nový ansámbel postáv, ktoré sa mi pevne zaryli do srdiečka počas celého sledovania. Po všetkej tej akcií si nechajte miesto na úžas aj v úplnom finále, plné prekvapení a zvratu ktoré fungovali perfektne... hlavne za krásnym úsvitom slnka :)