WillH.

Zakaždým to bude vďačná téma - boj medzi dobrom a zlom, svetlo a temno... A práve pre tento motív sa určite stále oplatí si k hviezdnym vojnám aspoň raz za čas sadnúť. Aj keď, tak ako každá séria, ktorá sa naťahuje už priam do „nekonečna“ (s očakávaniami ešte k častiam VIII a IX.!) – môže časom očarenie trochu pokrivkávať. Trochu gýčovito pôsobila na mňa postava jedného z mladých hrdinov - ktorý ako keby z davu - jeden z nás (hoc ako dezertér armády 1.rádu strany temna) bojuje okrem proti nepriateľovi aj sám so sebou. A tiež dosť vágna bola aj dievčina Daisy Ridley a jej fakt často až pre-afektované grimasné výjavy; aj v hraní platí – niekedy je málo viac a od značky Lucas-film očakávam rozhodne väčšiu profesionalitu a kvalitu. Efekty sú už v dnešnej technologicky vyspelej dobe v takýchto filmoch priam samozrejmosťou, ale technika na vizuálne stvárnenie rozhodne nestačí. Na storyboardy potrebujete mať aj istú obrazovú predstavivosť, fantáziu a veľakrát to dáva mnohým sci-fi snímkam to ich povestné know-how. Vďaka tomuto budú práve Star Wars vždy zárukou kvality! A tak minimálne skrz toho si ich stále rád pozriem. Hlavne – pri už dnešných metrových telkách – chceme určite pri filme ukojiť aj naše optické vnemy. :-)

Na začiatku ma vtiahlo úžasné zachytenie doby roku 1992 a prvá scéna, kde sa objaví pani herečka Zuzana Krónerová. Autori majú toho rozhodne veľa napozeraného, takže zopár scén je detailne vyšperkovaných. Rozhodujem sa medzi 2 a 3 hviezdičkami, ale tak aspoň za efekty, výpravu, niektoré herec.výkony a dobové stvárnenie dávam tri. Pretože, čakal som do toho oveľa viacej, zápletka je strašne zamotaná, divák sa v tom absolútne stratí (hlavne ten čo nečítal knižnú predlohu); musel som si to celé popretáčať a pustiť ešte raz... Možno to bolo aj úmyslom tvorcov, zamotať dej takým spôsobom, aby symbolizoval časy ŠTB, keď poriadne nikto nevedel kto je agent, príslušník, udavač, spolupracovník atď. Niektoré akčné scény – hlavne ku koncu – pôsobia trochu prehnane až zbytočne; viac sa mohli scenáristi pohrať s témou úchylných kňazov donášajúcich Štb, či s dejovou líniou napätia a pátrania. Avšak na slovenské pomery je takýto film vždy príjemným spestrením. Mimochodom tento film krásne ukazuje – koľko máme toho s Čechmi veľa spoločného. A taktiež cítiť ducha tej bezprostredne postkomunistickej doby, keď ešte z eštebákov išiel stále strach, keď sa udatne naďalej snažili ťahať za nitky (a niekde možno ťahajú až dodnes). Vzápätí – po rozdelení republiky – prišla pre zmenu iná temná doba, ale to už – to už je iný film ;-) (Únos)

Atmosféra 30-tych rokov, pekné ženy, slnko, bohatstvo, sláva a Hollywood. Krásna a slnečná Kalifornia na začiatok a v druhej polovici čarovný a Woodyho obľúbený New York. Samé večierky, kluby, barová hudba, ale aj romantika v prítmi západov slnka v lokáloch; a ako korenie aj príchuť gangsterských praktík tej doby. Talentovaný a charizmatický Jesse Eisenberg; Rozkošná Kristen Stewart a šialene zvodný úsmev Blake Lively. Hoc je dej trochu predvídateľný, ale o veľké zvraty v Allenovských filmoch nikdy nešlo. Jeho prednosťou v poslednom období sú neopozeraní herci – tak ako aj v tomto prípade. A samozrejme nemôže chýbať pobláznenie, zamilovanosť, sklamanie, vytriezvenie ..... Všetko čo sa len môže medzi mužom a ženou odohrávať; debaty, iskrenie, vábenie, rozhodovanie, spletitosť a komplikovanosť vzťahov a jednoduchosť chémie a potrieb.

Bol som zvedavý – po dlhšej dobe – na takúto hororovú „Ásiovku“ : - ) , a v prvej polovici ma príjemne prekvapilo, že to nabralo iný smer -  než bežné „duchariny“ z onej časti sveta. No ale čo sa v priebehu prvej hodiny začalo sľubne rozbiehať, to ďalšími minútami nabralo „voľný pád“ : - ) Byť to psychologická dráma – OuKej, pretože nakoniec sa z toho vykľuje akási  filmová moralizácia o citovom zanedbávaní detí vlastnými rodičmi. Viac ako hororovo – má film „ducha“ mysteriózneho, a veľmi rušivo na mňa pôsobil i ten neúnavný detský zúfalý plač a rev ku koncu. Ktorý to aspoň – ako tak – zachránil, ale aj ten mohol byť spracovaný originálnejšie. Na zabitie nudy fajn, ale náročný hororový fajnšmeker by sa mu mal radšej vyhnúť.

Slabé, slečna – dosť slabé! Ako diplomovka rozhodne vynikajúce, ale ako celovečerný film nepresvedčilo... Prvá polovica je ešte ako-tak zaujímavá, sleduje vstup Mečiara do politiky, názory a postrehy vtedajších novinárov – i kvázi – politikov a osobností verejného života a spoločnosti onehdy reformovaného Česko – Slovenska. Avšak vnášanie spomienok z detstva, 30 r. baby autorky, na hlavnú postavu snímku - začína pôsobiť skutočne rušivo a namiesto toho, aby sa dokument trochu rozbehol a priniesol ešte viacej výpovedí...; nakoniec vkĺzne do niečoho čo vyznieva ako pseudo-dokument o vnímaní špinavostí politiky temných slovenských 90-tych rokov. Určite sa z množstva účinkujúcich dalo „vyšťaviť“ aj viacej (napr. Šimečka, Leško, Gál, Zajac, Žitný...). Takto to začalo pôsobiť ako emocionálna výpoveď detského prežívania danej doby v jednej obyčajnej rodine. Veľkým plusom však je, že autorke sa podarilo odkryť aspoň trochu zo súkromia človeka, ktorý by – min. podľa polovice Slovenska – namiesto kľudného dôchodkárčenia vo svojej honosnej vile mal sedieť v base. Za toto aspoň jedna hviezdička. Taktiež zaujímavým motívom je poodhalenie politického marketingu a PR Fedorom Flašíkom, ktorý tu dostal naozaj veľa priestoru. Za to hviezdička č.2. No ku koncu ma dorazilo zbieranie názorov a vedomostí mladých ľudí o Mečiarovi, pretože ísť v čase polnočných Silvestrovských osláv medzi určite aj riadne už „namazaných“ občanov bol riadny prúser. Slová ako kokot a piča z úst značne spitých dievčat určite nepatria do žiadneho dokumentu – ani v čase nastupujúcej art hipsterskej epochy. V konečnom dôsledku nepriniesol snímok nič nové a aj faktov bolo na 90 minút hrozivo málo! Tereza Nvotová síce natočila pred 10-timi rokmi vynikajúci film Ježiš je normálny!, hoci aj ten vlastne pracoval hlavne so šikovne pozbieranými zábermi s vymývaním mozgov rôznych kresťanských fanatikov (odporúčam každému, kto si myslí – že náboženstvo akékoľvek – áno aj to tvoje! – nie je choré!). Avšak po zhliadnutí Mečiara môže v divákovi prevládnuť pocit, že nebyť doterajšej hereckej kariéry (kde je nepochybne Tereza originálna), nebyť kontaktov a známeho priezviska, možno ťažko by zohnala peniaze od rôznych popredných organizácií podporujúcich desiatky filmov a seriálov v CZ-SK, či dokonca aj od slávneho HBO Europe.

Slabota! Očakávania boli väčšie, ale pri mene Ridley Scott sú vždy oprávnené. Hlavne, keď ho označujeme za tvorcu toho klasického „originálneho“ Votrelca ešte so slečnou Ripleyovou. No starneme všetci, a starne aj Ridley. Už nemá ten drive, čo kedysi. Nehovoriac o tom, že tento film je vlastne skôr voľným pokračovaním Promethea – než nejakým Votrelcom. Prvých 40-45 minút sa to celkom slušne rozbiehalo, ale film stratí potom absolútne spád. Pri mojom zlozvyku (pozerať filmy niekedy na 2x) možno zavážilo aj to, že dnes som možno na takýto žáner nemal náladu, ale dosť pochybujem... Stáva sa mi to málokedy :-) Predošlé ( a hlavne tie klasické „Allieny“) zdobilo hlavne perfektne zvládnuté vykreslenie atmosféry, kde hlavne (v prvých dvoch dieloch) sa príšery sotva mihly, ale sedíte prilepený k obrazovke. Tu to rozhodne chýba, a plus k tomu - záver je absolútne jasne predvídateľný, skoro ako na maturitnej práci nejakého filmového konzervatória!

Takto zbytočne rozťahaný film som už dlho nevidel. Človek stále očakáva že sa to niekam rozbehne, ale to sa len takou slimačou rýchlosťou dej posúva... Dokonca, aby som to vydržal - začal som si to pretáčať dopredu. Vizuálne spracovanie vesmírnej lode a všetko čo s tým súvisí je síce úchvatné, ale v dnešnej technologickej dobe samotné efekty k dobrému filmu nestačia. Distribútori síce uvádzajú film ako dobrodružné drama, romantika a sci-fi, ale romanca prevyšuje nad ostatnými omnoho viac. Má to veľmi – priam až gýčovo predvídateľný dej, samozrejme každý divák si položí otázku či by urobil to isté ako Jim Preston a do akej miery je to pochopiteľné a či – a vôbec ospravedlniteľné. Ale tvorcovia to naťahujú a rozťahujú ako sopeľ z nosa, tak – že v polovici filmu som si myslel, že to už nevydržím, no po prebudení kapitána..... :-) som začal veriť, že sa to už nejako rozbehne, ale po pár minútach to vpadlo opäť, - ale až do úplnej „trapošiny“, so scénami o.i. napr. keď sa jeden človek v otvorenom vesmíre musí obetovať pre väčšinu..... takých filmov sme už videli tisícky! :-( A úplne to zaklincoval happy-end, ja osobne by som sa vedel lepšie pohrať s citmi a emóciami divákov a trochu to viacej zamotať aspoň ku koncu, variácií by sa našlo rozhodne dosť. Verím, že ich mali aj scenárista či režisér, ale určite zapracovala silná lobby producentskej spol., ktorá považuje koncového diváka stále za ten typický konzum prahnúci po tej istej šablóne mainstreamového predstavenia. Niekde na Azúrovom pobreží, či v slnečnej Kalifornii by to bola zrejme vcelku milá a slušná romanca, ale takto vo vsemíre je to len plytvanie science-fiction potenciálom. Hoc i „tam“ sa dajú natočiť veľké filmy s romantickým nádychom (napr. neprekonateľný a famózny Interstellar), no v tomto prípade... – možno, keby to zobral do rúk taký Woody Allen – ale tak to už je iné sci-fi :-D Rozmýšľal som úplne vážne nad jednou hviezdou, ale za aspoň naozaj fascinujúce obrazové stvárnenie interiérov dávam ** (vďaka bohu tak aspoň za storyboarderov)

Tak – že po 30-tich rokoch od pádu Komoušov – sa človek dožije takéhoto vymývania mozgov... Tento seriál nie je ničím iným – ako pokusom o totálne demagogický spôsob narábania s verejnou mienkou. Pohŕdam genetickými odpadmi (ako Mazurek a jemu podobní), netvrdím že Korona je vymyslená, rúška sú na nič - či svet nebodaj ovládajú Soros či Ilumináti, ale keď som v ňom vzhliadol rôznych politických predstaviteľov (BTW - či aj pána Krčméryho – ktorého si vážim a uznávam)... Spôsob, akým tvorcovia cpú – akože do seriálu – to čo sa na nás valí z každých strán netu a telky už do marca snáď denno-denne - je jednoznačnou snahou o zmanipulovanie čo najväčšej masy. Ale myslieť si, že niekto – kto fičí na „Slobodných vysieračoch“, bádateľoch, či hltá báchorky na Hlavnésrály.sk a Parlamentnédrísty.sk ; „zaručene pravdivé“ správy – kým ich nezmažú... Niekoľkonásobná mocnina naivity – rovná sa výsledku pohnútkam natočiť takúto – každotýždennú zlátaninu. Jasné jednostranné názory o náckoch (každému normálnemu – síce musí byť jasná Mariánova provokácia šeku 1488 – ale tváriť sa potom ako TV seriál..., hmm); jasne protiruské názory... No a potom pri večerných News – sa ide spravodajský tím RTVS vymasturbovať nad „objektivitou“ svojich správ. Nič odpornejšie a pokryteckejšie som v RTVS za posledných 30 rokov nevidel; A to som už teda videl 😃 P.S.: Nový Čas ako – asi – najvtieravejší PP v histórii slovenskej kinematografie, talenty Heribana a Kubovčíka zneužité na propagandistické účely, noo a ten prešedivený a takmer nemý Vokoun - sediaci zrejme furt pri tom istom zvetranom pive ?! Pri šovinistickom scenári ako herci nezachránite hádam takmer NIČ! Len vďaka Heribanovi a jedinému originálnemu nápadu v tejto Kravine (pardón - "seriáli" 😊) - a to - vsadiť prostredie na benzínku (ku ktorej bežnej - každý z nás - hlavne noční ftáci - ale aj ostatní máme určitý vzťah prepletený všednosťou našich mnohých dní - vzťah veľmi blízky... dávam aspoň jednu Hviezdu.

Po Únos-e (kde sme sa vyrovnali/ávali - s mafiánskym obdobím „deduška“ našej vlasti – zločinca Mečiara a jeho bandy), bola zrejme snaha a „inšpirejšn“ tvorcov Svine – zareflektovať na dvanásťročnicu Fi(l)cka – aj s jeho kumpánmi, rodinkami a ich ľuďmi. „Chlapík s Kolou“ , Kočnerovci, Bašternákovci, Kaliňákovci, Trošková s Vadalom, Jasaň a mohol by som.... aj na 3 strany! Síce v úvode sme upozornení, že podobnosť s realitou je čisto náhodná – ale je jasné, že nepopierateľná. Avšak – určite sa filmári chceli iba vyhnúť súdnym ťahaniciam. Pretože tak okato vytvarované postavy – s (ne)náhodnou skutočnosťou – aspoň vo mne – vyvolávajú všeličo – len nie akýkoľvek pôžitok z filmového diela. Chýba tomu nápad, kumšt, umelecký rukopis... Od začiatku z toho vypáli „dokument“ (ktorý sa - akože - nechce vôbec ako dokument tváriť – ale „vôbec nevydalo“), a o stave našej spoločnosti, justície, fungovania vecí verejných, štátnych i sociálnych... Resocializačné centrum aj so svojimi praktikami pôsobí absolútne nedôveryhodne a nafúknuto, na čele s Mórovou...; Apropo, rád by som si pozrel už nejaký (normálny! ) film, kde by ju nenapchali, mám pocit, že ju (jak svojho času Fialovú!) - vídavam posledné roky úplne vo všetkom. Určite si nájde Sviňa aj svojich priaznivcov, veď bežný Slovák žerie pri obrazovkách či v kinách – najlepšie tie naj-gýčovitejšie braky (inak by nemohli byť napr. Evitovky, či suché a prvoplánové české komédie posledných rokov – u nás najnavštevovanejšími filmami). No oko a myseľ náročného diváka – lež rozumej stovkami či tisíckami filmov a seriálov rôznych žánrov celého sveta - sú však, a to právom – náročné. Život je veľmi krátky (mladí neveria a starí nechcú uveriť) a v polovici filmu som netušil či to vydržím až do konca, ale bol som zvedavý a dal som tomu šancu – minimálne, aby som zistil, či je snímka hodná väčšej známky – než iba ODPAD! Dosť ma odrádzalo všetko to – čo sa premlelo v médiách v posledných rokoch – hlavne od vraždy novinára a jeho snúbenice. Po všetkých tých odkrytých svinstvách, poslednej predvolebnej držkovačke, po tom hádzaní špiny na všetkých okolo seba, vmasírovanie straníckych exempóre aj do konštruktívnych politických debát (áno – a snáď aj hlavne – aj tými – dnes už koaličnými); iba silný jedinec musí mať chuť to dopozerať celé (hlavne – keď aj „vie“ ako to celé skončí). Realitu dávno poznáme (okrem zadubených a Filckovsky namyslených Smerákov – tí by jej neuverili ani keby ste im ňou praštili o oči do ich komunistickej gebule), tak načo sa ňou suicidovane ešte dusiť aj počas filmu – ak práve blockbustery by mali byť zrovna uvoľnením našich – realitou našej spoločnosti ťažko skúšaných duší. Ak by to bol Dokument – O.K. – to by som bral.... ale... Nehovoriac o niektorých scénach – voniacich totálnym amatérskym stvárnením – a pri tých menách tvorcov ! – až ma trasie, že sa stále v tej našej malebno-slovenskej umeleckej obci nevieme vyhnúť pátosom a – sorry za infantilný výraz – ale ani trapošinám patriacim do rýchlo kvasených TV seriálov, kde za deň musia natočiť množstvo hodín. Porada žurnalistov neprebehla okolo reality ani rýchlikom; Scénka o tom jak sa novinár v hĺbke noci vyberie a stihne prísť na miesto činu ešte pri záchranárskych prácach a nááááhodou – dobrý policajt mu prezradí tajomstvo o kondómoch a viagre a googlemaps ukazuje jasný smer do resocializačného centra – tak táto vyznieva ako presný opak toho, čo by diváka vtiahlo do deja – alebo udržalo v napätí. Skôr má chuť siahnuť po ovládači a .... veď viete... Vajda, Igonda (aj keď sa v polovici na dlhší čas vytratí) a Heriban - sa snažia zachraňovať čo sa dá – ale keď je scenár úplne na hovno... môžete sa aj roztrhať. Zaujímalo by ma aj – ako sa im to hralo – pretože takú spŕšku nadávok (aj keď síce chápem ich potrebu v záujme vykreslenia autentickosti a „inteligencie“ stvárnených postáv) – som asi v žiadnom filme nevidel, a to som ich už videl.... Už len kvôli tým trom spomínaným hercom si ten film zaslúži aspoň jednu hviezdičku. Mladého novinára si zahral istý Remeník, ale – veľké ALE – do takto vážnych a cieľavedomých filmov (aspoň tie ambície tam určite boli) a do tak dôležitej postavy (jednej z hlavných) by sa mali vyberať herci buď na základe mnohoročných skúseností – alebo teda aspoň obrovského talentu. Či sa chalanko bude hnevať, a či nie – ani jedno z toho nespĺňa (takmer nič sa mu nedá uveriť). Paradoxne – tak z celého filmu najpríjemnejšie pôsobia soft-milostné scény – s jeho partnerkou. Ako celok sa stal z toho úplný GALAMATIÁŠ, dej skáče z jednej línie do druhej, je absolútne nesúrodý, a kým sa emotívne „oprete“, už je to všetko opäť niekde úplne inde a film akoby nejakým absolútne iným filmom. Únos - mal svoj význam – hlavne kvôli odstupu v čase, pre generácie, ktoré tú dobu nezažili, resp. a mnohí sa vtedy iba narodili – tak Únos bol výpoveďou a signifikantom tej doby, aby ďalšie generácie na to nezabudli – ako ťažko vznikala Slovenská Republika, a čím všetkým si v rokoch batoľaťa prešla. Ale Sviňa je absolútnym – hlavne svojim prevedením - sklamaním ambície odovzdať nejaké posolstvo o stave našej republiky a hlavne o spoločnosti. A ako film nedosahuje ani priemer – a to ani ten slovenský!

Niekedy začínam mať pocit, že na Slovensku musíme v kinematografii okopírovať všetko čo sa len dá ! Po slabom – Dôvernom nepriateľovi – som zostal v „rozpakoch“ aj z Trhliny. Nie som čitateľom Kariku, ani Dána, ale ani iných svetových autorov Thrillerov (aj keď v dávnej dobe... no ale jak by povedal major Haluška : „čo bolo – bolo, terazky ma viacej bavia spisovatelia ako Kerouac, Hemingway, Bukowski“), a neviem nakoľko bola kniha Trhlina bestsellerom – či oprávneným, ale tak film je len akýmsi poslabším odvarom Záhady Blair Witch na SK spôsob! Koľko sme už takýchto amerických filmov videli ? To musíme mať na všetko našu SK (či CZ) verziu ?! Nestačí množstvo sprznených zahr. hudobných piesní (až na pár výnimiek) – z čias totality ?? To skutočne nemáme stovky či tisíce originálnych nápadov na skutočné novinky, alebo len producenti vsádzajú na istotu masovosti divákov žeriacich „seno“ odchovaných na našich main-stream televíziach ?! Herci zvládajú svoj štandard, Príbeh neprináša príliš veľa originality, Napätie je ľahko predvídateľné, a Ľakačky – tie už dneska zvládne kde-jaký začínajúci režisér. Možno pre niekoho, kto „zožere“ bárs-čo večer v telke, rôzne odvary našich stupídnych seriálov – vychádzajúcich strojovo jak nové autá z linky automobilky – tak ten/tá si povie že super, ale človeče – ak máš napozerané 100ky – ozaj kvalitných filmov – je to škoda času.