LuiCJ

Príbeh temnej, východoeurópskej kapitoly menom Černobyľ vo mne silno zarezonoval ešte ako v malom chlapcovi. O desivých následkoch výbuchu štvrtého reaktoru som počul veľa. Prirodzene to mne budilo záujem. Neskôr ho podporili hlavne návštevy dvoch prednášok sprievodcov z ChernobylX Tours a samozrejme aj povedomie o, ešte vtedy pripravovanom, seriáli z dielne HBO. Ako fanúšik tradičných mediálnych nosičov, som časom siahol po kompletnej Blu-ray sade. Tá si však počkala až do 38. výročia černobyľskej tragédie. Americko-britská produkcia priniesla ohromnú filmovú kvalitu. Prvá epizóda nesie názov po presnom časovom údaji, kedy sa mal katastrofický výbuch štvrtého reaktora udiať. Film od samého začiatku s Legasovom drží diváka v napätí. Kameran svoju prácu odviedol mimoriadne precízne. Pozornému oku predstaví každý jeden detail, kde aj ten najstatickejší záber na "náhodné" objekty položené na stole, má svoje miesto. Scenáristicky odviedol pán Craig Mazin prácu na absolútnu jednotku. Dej sa rozvíja plynule, prirodzene. Drastické scény fyzických prejavov rádioaktivity, či iné šokujúce zábery sú nadávkované vskutku primerane. Pri explicitnosti sa však nešetrí. Vďaka tomu pôsobí epizóda realisticky. V divákovi to zvyšuje akýsi pocit dôveryhodnosti, že tie udalosti sa vlastne mohli aj takto nejako stať... Cez chladné charaktery vplyvných postáv sa nám odkrýva aj politické prostredie okolo černobyľskej elektrárne. Čistá komunistická manipulácia, kde je dobrý imidž sovietskeho štátu nado všetko. Pokračujme s technickým spracovaním snímku. Tvorcovia sa pôsobivo vyhrali aj s osvetlením (napr. scéna, kde obyvatelia Pripiati užasnuto sledujú farebnú explóziu). Farebný profil vizuálu tu hrá tiež neskutočne dôležitú úlohu. V spojení s nemelodickou, ba až strašidelnou hudbou navodzuje pochmúrnu, chladnú a akúsi nepokojnú atmosféru života pod červenou hviezdou. Nabitý štart do ťažkého príbehu zaklincuje posledná scéna. S východom slnka prichádza po strašnej noci, zjavne, každodenná idylka novovybudovaného panelákového mestečka. Ľudia sa slobodne prechádzajú po uliciach, veselé detičky sa vracajú s aktovkami zo škôl... Posledná scéna epizódy diváka však nepríjemne vyruší. Opäť v ňom vzplanie záujem o to, ako neúnosne dopadla necitlivosť mocných v spojení s ničivou silou prírody na bežných ľudí. Teda, odpoveď na otázku, ktorá je hlavnou myšlienkou celého seriálu - Aká je cena lží?, nám dajú až práve oni.

Brutálne šialenosti a totálna dekadencia Západu katalyzovaná americkou internetovou pomätenosťou brilante zdokumentovaná na poli 95 minút. Matt Walsh patrí k mojim obľúbeným konzervatívnym katolíckym komentátorom. Dielo typickou, neoblomnou satirou bez zmeny výrazu tváre hádže jasné svetlo na skutočnú pandémiu. Pandémiu feminizmu, ktorá potom núti sa súčasných svetových intelektuálov pýtať absolútne esenciálne otázky ako Kto je to žena? Film sa pozerá dobre, ide o kinematograficky kvalitné dielo. Silná je atmosférická zmena približne v polovičke snímku, kde sa uletenosti spoločnosti za Veľkou mlákou menia na bezcitnú historickú realitu homo ideológií. Snáď podobné projekty aspoň trošku pomôžu znormalizovať ľudstvo a ukázať mu správnu cestu Pravdy.

Kvalitka. Divákov tep je prakticky permanentne na vysokých číslach a zároveň dostáva dávku poriadneho adrenalínu. A ešte si aj uvedomuje, že je to len začiatok. Začiatok úplne novej kapitoly vesmírneho dobývania.

Parádne finále prvej série. No a ten Sea Dragon na konci… po dramatickej stránke jeden z najlepších seriálov vôbec.

Perfektne napísaná epizóda. A k tomu záveru hadám netreba ani nič dodávať.

Psychologické aspekty jednotlivých postáv sa tu silným spôsobom odkrývajú... koniec ma nechal v totálnom napätí.

Brutál, maximálne do hĺbky rozkúskované najslávnejšie dielo industriálneho rocku.

Na zhliadnutie tohto filmu mám možno prekvapivo celkom dobré spomienky. Ležal som v nemocnici a v jedno nedeľňajšie poobedie to dávali v televízii. Kúpili sme ZOO som už predtým nejaký čas v zozname filmov, ktoré si chcem pozrieť mal. Prišla príležitosť si to zhliadnuť a ja som vtedy ani netušil, ako ma toto filmové dielo ovplyvní. V prvom rade musím povedať, že We Bought a Zoo je neskutočne podarený film. Crowe odviedol skutočne kvalitný kus práce so spracovaním knižnej predlohy od Benjamina Meeho. Aj keď sa deje o dosť líšia, hlavná príbehová linka o otcovi, dcére a synovi, ktorí sa pretĺkajú problémami s kúpou a následným otvorením ZOO, ostáva v podstate rovnaká. Knižku som si prečítal až po zhliadnutí filmu a musím povedať, že ma filmové spracovanie oslovilo viac. Koniec koncov, aj knižka aj film sú založené na skutočnom príbehu. Niekedy až tak fascinujúcom a neuveriteľnom, že je ťažké si to všetko predstaviť. Kúpili sme ZOO veľmi dobre funguje aj ako komédia aj ako rodinná dráma. Celkom ťažký životný príbeh je tu podaný citlivou, zábavnou a aj poučnou formou, ktorá môže pohnúť nejedným divákom (vrátane mňa). Aj keď sa jedná o poameričtenú prerábku britského príbehu a mnohým klišé či presladkým scénam sa nevyhneme, vzťahy medzi väčšinou postáv pekne posúvajú príbeh dopredu. Veľmi sa mi tiež páči prostredie, v ktorom je príbeh zasadený. Hidden Valley, v kalifornskom okrese Ventura, je fakt fotogenickým miestom. Výborné vystihuje atmosféru života okolo ZOO. A tak či už sú to scény domáce, zobrazujúce život vdovca so svojimi deťmi alebo scény zvierace, zobrazujúce tigre napríklad, o dobré zachytenie atmosféry nie je núdza. Čo sa negatív týka, chápem, že to mohlo prísť niektorým divákom až príliš sladké. Mne sa to však aj napriek tomu páčilo, prišlo mi, že každá scéna mala nejaký svoj zmysel. Vecí, ktoré sa mi však nepáčili nechádzam asi viac. Možno je to aj ovplyvnené tým, že som film videl, keď som bol celkom oslabený chorobou a takéto sentimentálne dielko, bolo presne to, čo som vtedy potreboval. Dobrý výber hercov robí príbeh oveľa viac živým, divák dokáže s postavami súcitiť, možno sa sám v niektorým vidieť. No a aby toho nebolo málo, je tu ešte soundtrack. Ten sa po nejakom čase zaradil, k mojim najobľúbenejším albumom vôbec. Mám špeciálnu slabosť pre hlavnú skladbu We Bought a Zoo. Jónsi je hudobnom odbore skutočný majster. Musím zhodnotiť, že We Bought a Zoo sa vydaril. Zábavný, poučný, citový či povzbudzujúci snímok dokáže zmeniť pohľad divákovi na mnohé situácie v jeho živote. No a na túto hlášku len tak ľahko nezabudnem: You know, sometimes all you need is twenty seconds of insane courage. Just literally twenty seconds of just embarrassing bravery. And I promise you, something great will come of it.

O tomto filme som sa dozvedel asi iba týždeň predtým, ako som na to išiel do kina. Upútal mal plagát a ako fanúšik filmov s náboženskou tématikou, bol som veľmi zvedavý ako tvorcovia tento príbeh spracovali. Práve z takej udalosti ako sú zjavenia Panny Márie vo Fatime sa dá urobiť pekný filmový gýč. Musím však povedať, že tento snímok nesklamal. Ako rímskokatolík som už čo-to mal o fatimských zjaveniach naštudované, no Fatima ma prekvapila aj tak. Tu však ide viac o vzťahy medzi postavami ako o samotné zjavenia. Nedôvera, odmietnutie, falošné obvinenia. Malá pastierka Lucia ako ústredná postava príbehu čelí všetkým týmto neprajnostiam zo strany dospelých - či už rodiny alebo samotnej cirkvi. Jednotlivé emócie postáv sú to podoprené výborným soundtrackom od Paula Buonvina. Napríklad scéna, kde sa Lucii sníva sen - nočná mora je toho dôkazom. A nie je to práve filmová hudba, ktorú som zo začiatku očakával. Samotná výprava filmu je úžasná + celkovo farby (color grading) úžasne vystihujú atmosféru. Veľmi sa mi páčili aj zábery na portugalskú krajinu, Fatima je vskutku zasadená to veľmi zaujímavého prostredia. Táto americko-portugalská dráma v réžii Taliana Marca Pontecorva má potenciál. Ide o film, ktorý má myšlienku a aj keď je zameraný prevažne na kresťanského diváka, priestor na zamyslenie dáva aj ateistovi. Cením aj vedľajšiu postavu práve ateistického spisovateľa, vďaka ktorej je príbeh obohatený a hovorí akokeby aj do súčasnej doby. Za mňa nádherné dielo, z kinematografického hľadiska ide skutočne o niečo, čo si zaslúži väčšiu publicitu. A Fatimu raz musím navštíviť.

Odhliadnuc od skutočnosti, že film sa až príliš podobá na japonský seriál Jungle taitei, ktorý vznikol takmer o 30 rokov skôr a že pravdu o tom, či sa Disney "inšpiroval" alebo nie, sa asi nikdy stopercentne nedozvieme, jedná sa o majstrovské dielo. Leví kráľ jednoznačne patrí k najlepším animákom a určite aj k najlepším filmom vôbec. Disney týmto filmom úplne prerazil strop. Či už spracovaním alebo samotným príbehom. Neskutočne živá, farebná a dynamická animácia rozpráva dobrodružný príbeh o láske, vražde, smrti, priateľstve, zrade, lži, dospievaní, odpustení. Abstraktných podstatných mien by sa dalo nájsť ešte oveľa viac. Všetko sú to veci, ktoré sa vyskytujú hlavne v živote človeka, tu je to však nádherne ilustrované na príbehu zvierat. Mufasa ako hlavný symbol príbehu skutočne vyjadruje hodnoty, ktoré by otec mal mať. Takýchto podobností by sa tu dalo nájsť viac. Osobne si myslím, že aj keď sa jedná o príbeh z džungle, dokážu sa s ním stotožniť aj ľudia. Keď som bol menší, nerozumel som mu. Opätovne som si ho zhliadol v televízii na Veľkú noc 2020. Mnohým veciam som teraz porozumel a aj viac vedel doceniť. Späť k Mufasovi. Byť kráľom s obrovským územím v Afrike, to si vyžaduje zodpovednosť. Veľmi sa mi páči ako sa postavy navzájom učia rôzne hodnoty a rady do života. Tvorcovia si dali záležať aj na detailoch, postavy ako opice či iné easter eggy ma potešili. Duo - Pumba (prasa) a Timon (surikata) nemalo chybu. Ide o veľmi dobre napísané sprievodné postavy - koncept, na ktorom je založená väčšina filmov z tohto obdobia. Čo sa mi však páči, je tá nevyčerpateľnosť Disneyho sveta. Surikaty, hyeny, levy... Všetky zvieratá majú nejaký význam a príbeh. Dôvod prečo sú vo filme. Minimálne ja to tak vnímam. Soundtrack od Hansa Zimmera je top. Nemám čo dodať. Tento, možno zvláštny, komentár ukončím tým, že The Lion King je legendárny film, ktorý bude vždy patriť k mojim najobľúbenejším zo štúdia Walta Disneyho.