Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Animovaný
  • Krátkometrážní
  • Dokumentární
  • Akční
  • Komedie

Recenze (410)

plakát

Harry Potter a Princ dvojí krve (2009) 

Ďalší z rady potterovských filmov sa veľmi slušne vydaril. Divák dostane už ako tradične - dobrodružný, mysteriózne ladený, fantasy príbeh podľa šiestej knižky o preslávenom Harrym Potterovi. Ak nebudeme klásť veľkú pozornosť tomu, že po príbehovej stránke je tu napr. veľmi okresane spracovaná genealogická minulosť Voldemorta či celkom zmenený začiatok, jedná sa o solídne spracovanie knižky. Pri Potterovi som si už zvykol na skutočnosť, že filmová séria je verná predlohám a tak menšie zmeny akurát tak trochu osvieženia dej.  David Yates zvládol samotnú realizáciu na 1*. Jedná sa o technicky veľmi náročný film. Je evidentné, že či už ide o produkciu (Heyman, Barron...) alebo scénografiu (Craig), ľudia do toho dali obrovský kus práce. Temný Hooperov soundtrack (In Noctem je úplná pecka) v spojení s uveriteľnými vizuálnymi efektami a dynamickým príbehom dávajú skutočne kvalitný rodinný film.

plakát

Luca (2021) 

Žijeme v dobe kedy sa filmy hodnotia na základe "diverzity" hlavných postáv a nie na základe skutočnej kvality, diela propagujú zvláštne hodnoty a filmové štúdia sa radostne rochnia vo vodách woke ľavicovej ideológie. Pixar už bohužiaľ tiež nie je výnimkou a mám obavy ohľadom jeho tvorivého smerovania. Luca však príjemne prekvapil. Veľmi cením, že sa tvorcovia zdržali akejkoľvek politickej agendy a tak na plátno priniesli výsledok čistej filmovej práce. Zábavný, vizuálne úchvatný a celkovo solídne spracovaný príbeh o kamarátstve dvoch chlapcov - Lucu a Alberta je jednoduchý. A predsa prináša viac, akoby si hociktorý woke filmový kritik mohol myslieť. Pixar bol vždy vo svete animovaných filmov špička. Luca to len potvrdzuje. Je fascinujúce vidieť kontinuálny progres aj na poli technického spracovania originálnych príbehov. Od detailov šupín morských príšer až po prekrásne vyobrazené uličky talianskej riviéry. Snímok môžem jednoznačne nazvať pastvou pre oči. Veď, ktorá pixarovka by si tento titul nezaslúžila? Animačne to pripomína Casarosovu pixarovskú bájku La Luna. Ide o jeho prvý animovaný počin pre toto štúdio a musím uznať, že Luca sa nesie v podobnom až identickom talianskom duchu. Avšak zatiaľ, čo La Luna je veľmi pokojným krátkym filmom, ktorý by som žánrovo priradil v akejsi kinematografickej bájke, Luca prináša divoké fantasy dobrodružstvo. Hodnoty ako súdržnosť rodiny sú však zdieľanú oboma filmami. A áno, čo sa hodnôt týka, tento film zobrazuje tie správne a dôležité. Sila a dôležitosť priateľstva medzi dvoma vyrastajúcimi chlapcami je niečo, na čo by sa nemalo zabúdať. Chlapci z ktorými potom raz vyrastú muži, potrebujú na svojej ceste osobného rastu nejakého kvalitného priateľa, takého best buddy, s ktorým budú môcť zdieľať tajomstvá či rôzne skúsenosti z dospievania. V Lucovi to sú dvaja ľudskí chlapci/morské monštrá, ktoré počas leta, po dobrodružnej plavbe vodou nájdu v istom talianskom mestečku dievča. S tým sa skamarátia a spoločne sa začnú pripravovať na lokálne preteky. Keďže miestni sa dosť boja morských príšer a mnohí sú vychýrení majstri v rybárčení, pre Lucu a Alberta odrážať predsudky, nie je vždy ľahké. No veď, keď je niekto napoly ryba, napoly človek, kto by sa azda nezľakol? Cyklistika je cool šport a celé vyobrazenie tréningu na preteky a dôležitosti vytrvalosti sa mi veľmi páčila. Dan Romer odviedol na soundtracku výbornú prácu a myslím, že Telescope sa stane jednou z mojich najobľúbenejších filmových skladieb. Luca je výborný prázdninový film. Spôsobil, že moja túžba navštíviť ligúrsku časť talianskeho pobrežia zintenzívnela. No a trochu vo mne obnovil nádej, že hodnota filmového umenia v tomto svete ešte hádam nie je úplne stratená.

plakát

Jak se stát tyranem - Chopte se moci (2021) (epizoda) 

Výborný úvod do seriálu. Pomohlo mi to pochopiť tieto veci viac do hĺbky, v podstate som o Hitlerovi vedel len úplne základné fakty. Históriu treba poznať a vedieť akým politickým smerom sa strániť za každú cenu.

plakát

Vincent jede k moři (2010) 

Pekný film so solídnym príbehom a uchvacujúcim prostredím. Tieto “road trip movies” majú niečo do seba.

plakát

Koupili jsme ZOO (2011) 

Na zhliadnutie tohto filmu mám možno prekvapivo celkom dobré spomienky. Ležal som v nemocnici a v jedno nedeľňajšie poobedie to dávali v televízii. Kúpili sme ZOO som už predtým nejaký čas v zozname filmov, ktoré si chcem pozrieť mal. Prišla príležitosť si to zhliadnuť a ja som vtedy ani netušil, ako ma toto filmové dielo ovplyvní. V prvom rade musím povedať, že We Bought a Zoo je neskutočne podarený film. Crowe odviedol skutočne kvalitný kus práce so spracovaním knižnej predlohy od Benjamina Meeho. Aj keď sa deje o dosť líšia, hlavná príbehová linka o otcovi, dcére a synovi, ktorí sa pretĺkajú problémami s kúpou a následným otvorením ZOO, ostáva v podstate rovnaká. Knižku som si prečítal až po zhliadnutí filmu a musím povedať, že ma filmové spracovanie oslovilo viac. Koniec koncov, aj knižka aj film sú založené na skutočnom príbehu. Niekedy až tak fascinujúcom a neuveriteľnom, že je ťažké si to všetko predstaviť. Kúpili sme ZOO veľmi dobre funguje aj ako komédia aj ako rodinná dráma. Celkom ťažký životný príbeh je tu podaný citlivou, zábavnou a aj poučnou formou, ktorá môže pohnúť nejedným divákom (vrátane mňa). Aj keď sa jedná o poameričtenú prerábku britského príbehu a mnohým klišé či presladkým scénam sa nevyhneme, vzťahy medzi väčšinou postáv pekne posúvajú príbeh dopredu. Veľmi sa mi tiež páči prostredie, v ktorom je príbeh zasadený. Hidden Valley, v kalifornskom okrese Ventura, je fakt fotogenickým miestom. Výborné vystihuje atmosféru života okolo ZOO. A tak či už sú to scény domáce, zobrazujúce život vdovca so svojimi deťmi alebo scény zvierace, zobrazujúce tigre napríklad, o dobré zachytenie atmosféry nie je núdza. Čo sa negatív týka, chápem, že to mohlo prísť niektorým divákom až príliš sladké. Mne sa to však aj napriek tomu páčilo, prišlo mi, že každá scéna mala nejaký svoj zmysel. Vecí, ktoré sa mi však nepáčili nechádzam asi viac. Možno je to aj ovplyvnené tým, že som film videl, keď som bol celkom oslabený chorobou a takéto sentimentálne dielko, bolo presne to, čo som vtedy potreboval. Dobrý výber hercov robí príbeh oveľa viac živým, divák dokáže s postavami súcitiť, možno sa sám v niektorým vidieť. No a aby toho nebolo málo, je tu ešte soundtrack. Ten sa po nejakom čase zaradil, k mojim najobľúbenejším albumom vôbec. Mám špeciálnu slabosť pre hlavnú skladbu We Bought a Zoo. Jónsi je hudobnom odbore skutočný majster. Musím zhodnotiť, že We Bought a Zoo sa vydaril. Zábavný, poučný, citový či povzbudzujúci snímok dokáže zmeniť pohľad divákovi na mnohé situácie v jeho živote. No a na túto hlášku len tak ľahko nezabudnem: You know, sometimes all you need is twenty seconds of insane courage. Just literally twenty seconds of just embarrassing bravery. And I promise you, something great will come of it.

plakát

Harry Potter a Fénixův řád (2007) 

Najdlhšia kniha napasovaná v druhom najkratšom film zo série. Aj napriek tomu, že príbeh je pochopiteľne skrátený, mám pocit, že tie úplne najhlavnejšie body tu boli a tak limitovanosť filmového spracovania pre mňa až takým mínusom nie je. Film som si zhiadol niekoľkokrát a nedá mi neoceniť kus skutočne solídnej roboty, ktorý je za tým. Od parádnych efektov, cez "desivých" Thestralov až po detaily ako tapiséria s rodokmeňom Blackovcov, jednoducho, je to spravené kvalitne. Tiež sa mi veľmi páči aj samotný vývin postáv. Harryho Potter a Fénixov rád som si pozrel práve ako 15 ročný a tak sa vie vcítiť do emocionálneho rastu hlavných hrdinov. O dobrodružstvo nie je núdza, príbeh so stále viac a viac temnejším spádom sa o to stará. Ďalej sa mi páči, ako jednotlivé rodinné prepojenia medzi postavami dotvárajú stále sa rozširujúcu mozaiku čarodejníckeho sveta. Britsko-americká fantasy dráma v tomto prípade ponúka všetko, čo sa od filmového spracovania Harryho Pottera dá očakávať. Aj napriek okresanému príbehu v porovnaní s knihou však nesklame.

plakát

Pýcha a předsudek (2005) 

Knižku od Jane Austen som si prečítal už pred nejakým časom a teraz sa mi konečne podarilo prinútiť sa si pozrieť aj film. Nie že by sa nechcelo, len viete..... výhovorky.  Začnem asi takto. Britskú kinematografiu mám rád. Na historických drámach ako Pýcha a predsudok je väčšinou niečo také nóbl, vznešené. Pravdepodobne ide o celkový zážitok zo spojenie pekného príbehu, nádherného prostredia či realistických kostýmov. A myslím, že tieto kritériá táto filmová adaptácia Pride and Prejudice úplne spĺňa. Dramatické prvky v príbehu boli podopreté zaujímavo zvolenou kamerou. Dlhé zábery či "živý" soundtrack vychádzajúci priamo z filmu považujem za plusy. Ďalšou vecou, čo sa mi páčila bola samotná reč postáv. Jednoducho, presne ako v knihe. Kvetnaté konverzácie postupne odhaľujú sociálne problémy a dotvárajú prostredie. Romantické filmy vo všeobecnosti nezvyknem pozerať bohvieko ako často, no keď je dobre spracovaný, viem oceniť. Ako som už spomenul, soundtrack od Daria Marianelliho a Jeana-Yvesa Thibaudeta musím pochváliť. Myslím, že ide o skutočne výraznú časť celého diela.  Čo sa samotných postáv týka, charaktery sú tú jednotlivo vykreslené veľmi dôveryhodne. Taký Macfadyen či Tom Hollander parádne vystihujú svoje postavy. Ďalej by som chcel poukázať na niektoré menšie detaily, ktoré mi umocnili zážitok z filmu. Prechod s ohňom (scéna, kde sa Lizzy chystá na ples + prestrih na samotný ples) bol super. Napríklad aj posledné slová kázne pána Collinsa veľmi pekne rezonujú s tým, čo môžeme vidieť v samotnom filme. Druhá polovica prináša toho asi ešte viac ako prvá - postavy sa viac "otvárajú", je nám ukázaných viac nádherných krajiniek z anglického prostredia či emocionálnejší spád, ktorý film naberá. Čo mi možno trochu vadilo sú niektoré "náhle" strihy medzi scénami či niektoré, povedal by som, trápnejšie momenty.  Celkovo si však myslím, že Pride and prejudice má fajn tempo, za 2 hodiny solídne zvládnutý klasický príbeh britskej literatúry. Chápem prečo je táto romantická dráma tak obľúbená.

plakát

The Butterfly Circus (2009) 

Celkom zaujímavý film so silnou myšlienkou. Dej okolo postavy Willa, ktorú hrá Nick Vujcic, mi príde skutočne inšpiratívny. Dokáže povedať niečo divákovi, tak, že sa podvedome začne nad tým zamýšľať a hľadať podobnosti medzi jednotlivými postavami a sebou. Aspoň ja to tak vnímam. Tvorcovia zvolili veľmi pekné farby a celkový “look” cirkusového prostredia je super. Hudba je tiež nádherná. Cirkus Motýľ je skutočne vydarený filozofický film, ktorý vie dosť toho povedať.

Reklama

Reklama