Plaque

Tvorcovia Supermana si museli po pozretí tohto filmu poriadne trieskať hlavu o stenu. To je nápad!!! Namiesto slizkého, homosexuálneho superhrdinu, ktorý nosí slipy natiahnuté na legínach a skrýva sa za tenkým rámom okuliarov, čím je v skutku nerozlíšiteľný od originálu, tu máme vtipného, drsného a nápaditého superhrdinu. Ten navyše namiesto toho, že balí štetky tým, že ich vozí do stratosféry, rieši celkom normálne problémy s alkoholom, bezdomovectvom a sociálnou neprispôsobivosťou. Geniálne, no nie? Napratané vtipnými glosami a aj keď sa to snaží byť multižánrovým exkurzom do vnútra superhrdinovej duše, tak mi to vôbec nevadí a náramne som sa pri tom bavil po celý čas.

Prišli, aby nás naučili chobotnicky... Ak by mi niekto povedal, že o tom bude ten film, tak sa zarehocem a prásknem dvermi skôr, než mi pustia prvú zvučku. A pritom tak primitívny nápad v celku dobre zafungoval. Nebudem sa tu odbavovať na neuveriteľných sci-fi paralelách a vedeckých teóriách, pretože tie sú uletené viac než dosť. Tento film riešil zaujímavú otázku o tom, ako by mohla vyzerať komunikácia s votrelcom, ak by sa tu zjavil. Oveľa viac mi sedia deštruktívni mimozemšťania, ktorí to tu prišli všetko rozsekať na kusy, ale tu som sa vskutku bavil a to aj bez akejkoľvek akcie. Len tá pointa intergalaktického dialógu zostala akosi nerozvetvená a nemala najmä samotnú pointu. Ani "prišli sme vás naučiť po našom, aby ste pochopili čas v jeho celorozmernosti a mohli nám pomôcť o nejakých 3000 rokov zachrániť náš svet", tej logiky príliš nepobralo. O 3000 rokov, okrem iného, po Zemi ani pes neštekne, pretože mi ju za pár storočí zhumplujeme nadobro. No a nakoniec, kurna, prečo nemôžem aj ja vidieť budúcnosť?? Asi preto, že nemám hlavu na jazyky... To by bola pecka, toľkým kravinám v mojom živote, ktoré ešte len napácham, by som sa vyhol a možno by som si stihol opísať aj výherné čísla zajtrajšieho jackpotu...

Ešte šťastie, že Amíci mali v tejto vojne iba jedného veriaceho človeka, lebo inak by ich mašinéria ďaleko nezašla. Všetci by odmietali bojovať a japonským mečom by nadstavovali aj druhé líce. No fasa. Na druhej strane, od dôb Ryana a 6. epizódy Bratstva neohrozených sa takej pozornosti medikovi vo vojnovom snímku nedostalo, takže celkom zaujímavo zvolený príbeh. Avšak tu je to často aj o pozornosti na Garfieldov umrnčaný ksicht. Fakt nerozumiem, kde soudruzi udělali chybu... Prepitý Agent Smith alebo aj kapitán Avatar mi vôbec nevadili. Dokonca aj Vincko, ktorý si odbehol z vyžierania nejakej zadzobanej svadby zastrieľať zopár japončíkov, to vcelku zvládol. No priteplený Spiderman bol amazing nepríjemný. Sprznit film takýmto spôsobom, to sa Mel príliš nevyznamenal. Takisto to celkom krívalo aj na príbehu, ktorý bol pretlačený všetkými ultra mega americkými pátosmi najrôznejšieho druhu - od lásky k celkom slušnej čajke až po lásku ku kanyle a to všetko na prvý pohľad. Bojové scény, to bola úplne iná liga. Takže, ak sa spojí Casablanca, najvyšší druh kresťanského správňactva a Texaský masaker motorovou pílou, tak z toho vznikne vskutku zaujímavý film o pacifickom bojisku. Na záver už len toľko, že vo všeobecnosti som náchylný odpúšťať vo vojnovom žánri chyby, ktoré inde nedokážem prekusnúť a preto, napriek mnohým evidentným fejlom, som ochotný uštedriť nadmieru veľkorysé hodnotenie s očakávaním, že to pohne svetovou produkciou, aby ma zásobila vojnovými filmami tak 30-40 krát ročne.

Už bolo veľa povedaného o tom, aký je to skvelý film a myslím, že je zbytočné to nejako viacej pitvať, pretože, áno, v démonovom zajatí jednotka, to je až do záveru pekne namiešané ako správny kokteil. Záverečná centrifuga v pivnici ma, ako odporcu kolotočárskeho priemyslu, príliš neoslovila, ale celkový zážitok to nijako výrazne nepokazilo. Avšak aj po skončení som nemohol prestať myslieť na ten antikvariát samých démonických pomôcok, nad ktorým Warrenovci bývajú. Ideálne prostredie pre zdravý duševný vývoj ich detí. Nečudoval by som sa, ak by boli momentálne obyvateľmi uslintanej psychiatrickej nemocnice Sv. Damiána. Teda ak by moji rodičia mali v pivnici namiesto kompótov samé dajmonické artefakty, tak im poriadne ponaprávam krížovú časť chrbtice niektorou z metiel salemskej bosorky.

Tak a opäť tu máme niekoľko poučných paralel, ktoré stojí za to spomenúť. Najprv by som rád poukázal na skutočnosť, že Tarzan (a nemyslím tým ten udrbaný seriál z 90. rokov) je klasika pozitívneho vplyvu kolonializmu na africký kontinent. Ak by sa ktorýkoľvek Afričan chcel opýtať, že čo im dali Amerikoeurópania, tak medzi pozitívami bude určite Tarzan hneď vedľa Pobrežnej hliadky a ničneriešiacej mierovej kontroly zo strany OSN. Aj tento film potvrdzuje, že ako "biela" Juhoafrická republika potrebovala svojho času "čierneho" Mandelu, tak "čierne" Kongo zasa potrebovalo "bieleho" Tarzana. Ďalším pozitívom je "poopravenie" mojich mylných vedomostí z amerických národných dejín, nakoľko túto liberálnu a rozvojovú krajinu zastupuje vo filme veterán občianskej vojny a len prednedávnom formálne zrovnoprávnený Samuel L. Jackson. Z toho jasne vyplýva, že americkí afroameričania boli zrovnoprávnení okamžite po víťazstve Severu nad Juhom a ďalšie boje Martina L. Kinga a Malcolma X boli celkom zbytočné. Výchovný charakter snímku spočíva aj v praktickom prevedení príslovia o tom, že "koľko rečí ovládaš, toľkokrát si človekom". Tarzan sa, okrem angličtiny (čo je dnes už samozrejmosť, že?), dorozumie aj svahilským dialektom krováckeho typu a takisto gorilsky, šimpanzsky, parselsky, pakôňovsky, byvolsky, slonsky, ale čo ma prekvapilo azda najviac, tak to bola aligátorčina. To som si doteraz myslel, že aligátorčina nie je medzinárodne uznaný jazyk. No a napokon, ako posledná rovina, ktorá stojí za zmienku, je boj dobrého Tarzana, čoby prírody, proti zlým Belgičanom, čoby modernizácii, z čoho majú najväčšiu radosť hlavne Greenpeace. Jeho Excelencia si totiž do čela modernity zvolila p. Waltza a ten svoju zloduchskosť prejavuje s patričnou aristokratickou gráciou a ignorantstvom voči celému okoliu (och, aká vznešená ukážka správania sa tzv. západnej kultúry). Napokon vyvrcholenie tohto siahodlhého monológu spočíva v konštatovaní, že napriek enormnému počtu klišé prvkov, pomerne jednoduchému a predvídateľnému deju, množstvu stereotypných gýčovitých floskúl a halde ďalších nedostatkov, som sa vcelku bavil.

Vskutku zaujímavý film, ktorý by pokojne mohol ašpirovať na nejakú tú odmenu v kategórii dokument alebo náučný snímok. Dozvedel som sa z neho celkom zaujímavé a pre mňa v niečom nové informácie: po 1. Ak sa vŕtaš tam, kde nemáš, čakaj, že sa poriadne zašpiníš od nejakého blata, hnoja a pod., alebo si poriadne popáliš prsty. po 2. Americká zástava sa šije z alobalových vlákien alebo inej nehorľavej látky a preto efektne a ešte aj s gráciou vlaje aj tam, kde sa topí železo. po 3. Americké deti dosahujú zväčša už v prenatálnom období nadpriemerný stupeň inteligencie a po narodení to ide s nimi už len dopredu. V období 8 - 12 roku života získavajú veštecké schopnosti a vidia budúcnosť. K vešteniu používajú predmety bežnej potreby, čím udržujú zvyšok populácie v neustálom strehu - napr. plechovku od coca-coly a guličkové pero. po 4. V prípade globálnej katastrofy alebo nastávajúceho konca sveta, odporúčam, zohnať si svojho Američana, ktorý vás vyvedie priamo z pekla. V prípade, že by bol už obsadený Chuck Norris alebo Steven Seagal, črtá sa nový americký občan s nadľudskými schopnosťami - Mark Wahlberg.... Ale pokojne to môže byť hocikto, kto má občianstvo Unbelievable Superhero of America... Za každé jedno nové zistenie udeľujem bod, teda, pardon, hviezdu (ha už to vnímam ako Američan?) a k tomu pridávam písomnú pochvalu za demolačné pasáže snímku.

Bez obalu, somarín a až prípadných sračiek súka tento film zo seba tú najlepšiu zábavu. Melov návrat k drsnosti Odplaty ako sa patrí. Tvorcovia si zjavne povedali, že okrešú štandardnú minutáž súčasných snímkov na 1,5 hodinovú klasiku 90. rokov a urobili dobre. Do času, ktorý si vymedzili, nasúkali všetko podstatné. Film je svižný, človek sa pri ňom nestihne nudiť a rovnako je logicky vystavaný tak, aby v ňom nebolo nič mimoriadne odporujúce zdravému rozumu a vkusu. Určite sa oplatí vidieť. No čo dodať? Jednoducho skvelá zábava na nedeľné poobedie a rovnako dobrý výber aj pre sobotný večer.

Najprv som mal pocit, že film neprekročí tieň svojho názvu a takmer dve hodiny budem čumieť na jednu veľkú reklamu pre Spojené štátne železnice americké. Som rád, že som sa mýlil. Áno, dokola opakované, že sa to nedá porovnávať s Gone Girl, je v istom zmysle na mieste. Na druhej strane mi však napadá, že prečo aj? Existuje množstvo filmov, ktoré sa vzájomne inšpirujú (alebo vykrádajú) a pri nich ani pes neštekne a pokojne sa tu čvachtajú vo vodách červených čísiel... Emily udáva ducha tohto filmu a robí ho zaujímavým. Jasnačka, celková naháňačka za vrahom luxusnej štetky, ktorá si ani na okamih nevie ustrážiť frndu, nakoniec vypáli v ten najmenej očakávaní záver (dúfam, že je jasné, že preháňam, ale pre niektorých to tu radšej explicitne napíšem), no cesta k záveru je prerozprávaná úplne bravúrne. Mňa to dokonale pohltilo a bavil som sa, hádal som: kto je vrah, ako to môže celé nakoniec skončiť alebo kto je kto a kto je kde, prečo, ako, odkiaľ, s kým, s čím, z koho, z čoho, o kom, o čom :D (?), a preto nemôžem inak, ako udeliť štyri hviezdy. Filmov tohto typu sa točí čím ďalej menej a menej a aj tie, ktoré prichádzajú do kín, sú často narýchlo zbúchané príbehy podobné koláčikom z detského pieskoviska, v ktorých sa nachádza veľa piesku, trávy, hliny, hovien a čojaviemčohoešte. Dievča vo vlaku bolo zaujímavé, hoci nie celkom bezchybné, rozprávanie, ktoré malo všetku tú pochmúrnu atmosféru, tajomstvo, zavádzanie a príbeh, na ktoré sa dá pozerať hocikedy.

Chlapci zo Síí Ááj and Ééj sa rozhodli, že vytuningujú Explorer, aby ochránili všetkých občanov Júúú Ess and Ééj. Nepočítali však s jediným, že medzi ich hackermi bude mať niekto aj morálku. Snowden im teda pekne zavaril, keď všetky informácie vyniesol von a chudáci obyvatelia Planétovej Republiky zistili, že Zem a Vek mali pravdu, keď hovorili o svetovej kontrole súkromia. Smola, že to Snowden nakoniec zakončil tým, že obetoval "slobodu" v americkom kapitalizme za "slobodu" v liberálnom putinizme... Film bol však veľmi svieži a podával celú zápletku spôsobom, ktorý bol jasný aj šimpanzom v bratislavskej zoo. Zložitú tému, na ktorej prelúskanie človek potrebuje niekoľko hodín surfovania po stránkach typu topky.sk, aktuálne.sk alebo čas.sk, aby sa aspoň ako-tak zorientoval, podáva tento film v celku svižne a bez zbytočných odkláňačiek od deja. Oceňujem aj pohľad do Snowdenovho súkromia, kde ale mohli tvorcovia zvoliť aspoň trochu sympatickú herečku. Levitt, naopak, stvárňuje hlavného hrdinu v úplne správnom duchu, keď ho vykresľuje ako bežného požierača burgrov s veľmi špecifickými schopnosťami. Pozornosť diváka sa tak dá v žánri špionážnych thrillerov udržať aj bez špeciálnych výbuchov, prestreliek a bez množstva nenápadných okoloidúcich, ktorí sa rozprávajú so svojim rukávom a z ucha im trčí nenápadný biely kábel. Naozaj som sa bavil, takže, p. Stone, tlieskam...

Žiadna hlboká myšlienka, aj keď sa ju tam tvorcovia (niekedy až nasilu) snažili vtrepať, ale ako oddychovka večer po práci, nie je čo dodať. V žánri konzumných a bezuvažovania filmov patrí určite k tým lepším. Hlavná predstaviteľka to hrala úplne dôveryhodne a veril som jej všetko. Neviem či výber bol len o nejakej erotootázke, podľa ktorej sa mala producírovať v plavkách... Hodnú časť filmu bola teda riadne dodrbaná a s rozsekanou nohou... No dobre, aj tak vyzerala k svetu, ale hlavne som jej veril všetky tie sračky, ktoré s čajkou zažívali na tom oplanktónovanom a presne vymodelovanom kuse šutra. Čo som už neveril, bol, samozrejme, žralok. Hodne predimenzovaná obluda veľkosti ťahača s dvoma prívesmi a s inteligenciou Jobsa, Hawkinga a Kasparova v jednom. Skutočne neporaziteľné monštrum, ktoré trhá železnú konštrukciu ako gumených medvedíkov. Odhliadnuc od toho som sa naozaj super bavil a niektoré scény sledoval s otvorenou chlebárňou a zatajeným dychom ako najväčší doják všetkých čias.