rowdys

Prostredná tretina je celkom zábavný whodunit, ktorý vás nepustí svojim nelineárnym rozprávaním a vykladaním kariet. A ako to už býva, po rozuzlení stráca lesk, lebo si uvedomíte, že to nebola žiadna genialita. Najviac ale vadí násilná snaha vytvoriť čo najfarebnejšie postavičky afektovaným prehrávaním väčšiny obsadenia, vďaka čomu občas zneistiete, či sa nepozeráte na novú komédiu Zdenka Trošku. Prázdne kalórie, ktoré vám preletia tráviacim traktom ale na tie dve hodiny dajú falošný pocit sýtosti.

Tak ako existuje na Netflixe Parental controls, tak by na ňom malo existovať aj Husband controls a v živote by sa toto cirkusantské porno o jednej sliepke a jednom podpantoflákovi nezjavilo v mojom watchliste a ja by som nemusel absolvovať šesťhodinovú tirádu sračiek, aby som si večer vrzol. [/rant]

Natali nedokazal dotlacit filmoveho Neuromancera do produkcnej fazy a tak sa jeho silociary pretali s Gibsonom az pri Jackpote. Prva epizoda sa pribehovo javi ako sezonny scifi derivat s postavami, ktore maju spociatku charizmu zahradnej hadice. Hoci je Pilot skor sklamanim, udalosti v Empathy Bonus rychlo zacinaju naberat spad a dej ostava tajomny aj napriek tomu, ze tvorcovia vysvetluju viac, nez by sa kedy Gibson obtazoval. To ale nevydrzi dlho a dalsie epizody zacinaju pokrivkavat, trpiet efektom natahovania a dostavuje sa pocit vytriezvenia, ktory vam bude povedomy, ak ste to tahali az do konca s Westworldom - dostanete jednoducho chut postvat na duo Nolan/Joy Turingovu policiu. Ostava len dufat, ze Apple TV+ bude buduci rok uspesnejsie v adaptovani Neuromancer serialu, hoci aj ti uz maju cierny bod za spackanu Asimovu Nadaciu.

The Offer je dejovo tak vyzivny, ze divaka tato kaloricka bomba okamzite vtiahne az tak hlboko, ze si po par castiach sam pripada ako studio exec. Pecka roka pre kazdeho film buffa, ktory sa vie okrem mafianskych tropes nadchnut aj pre hollywoodske intrigy a politikarcenie, nad ktorymi by pozdvihla obocie aj zelezna Nikki Finke. Vsadepritomne dobove odkazy a pozmurknutia vas nakrmia tonou trivie a casting director by mal dostat tucny vianocny bonus, lebo najst napriklad Pacina alebo Branda, ktori su takmer na nerozoznanie, muselo dat zabrat. Jediny, koho som im nezozral bol Sinatra. Bez akychkolvek pochybnosti davam plny kotol a nedockavo cakam na The Big Goodbye o vzniku Chinatown.

Cabinet je ako ranny uponahlany sex - clovek si ho uzije aj ked sem tam nepride uplne uspokojive vyvrcholenie. Ludia co cakali, ze ich budu lakacky zhadzovat z kresla s mrtvicou, pochopitelne frflu. No kto aspon trochu pozna Guillerma, tak vie, ze jeho tvorba je hlavne o atmosfere a ta je hnacim kolesom aj tejto antologie. Obcas zamrzi, ze niektore epizody koncia tam, kde by si divak prial, aby bol pribeh stvoraktovkou. V druhej sezone, ak niekedy vznikne, si ale hlavne zelam viac lovecraftovskych epizod!

Ako nefanusik Star Wars hladny po niecom, co by sa aspon vzdialene ponasalo na Firefly som sa po oslavnych recenziach a ubezpeceni, ze nemusim poznat kontext ani SW lore do Andora pustil, nech si skratim cakanie na Dune: The Sisterhood. A ako som do toho siel s nizkymi ocakavaniami, tak som po 12 epizodach vysiel spokojny. Hoci Andor zo mna nespravil Star Wars konvertitu, tato Rogue One odbocka, ktora sprvu mala skor moju zvedavost, ziskala moj zaujem a vratim sa i po druhu seriu.

Na to, ze Russel mal udajne po 14 draftoch scenara material hodny romanu, to Amsterdam vobec neodrzkadluje a do kin sme dostali hned z uvodu 'Extended Cut', o ktory sa nikto neprosil. To, co som si po zhliadnuti skveleho traileru myslel, ze bude 135 minut nabitych komplotom Wall Street Putsch, sa zacina formovat az daleko po prvej hodine, ktora je plna vztahovej vaty ustrednej trojice a je uplne jedno, ze jej dala tvar stvrtina Hollywoodu. K pointe zvrhnutia Roosevelta fasistami sa dostavame az po 90 minutach a ked to malo okrem historickych realii zaroven hrat paralelu s utokom na Capitol, tak sa Russel sekol hned dvakrat, z toho jeden krat v strizni, na podlahe ktorej malo ostat aspon 20 minut filmu. Jeho fraska nefunguje rovnako ako Bale imitujuci Petra Falka a Al Pacina. Esquire to zhrnul vystizne: Amsterdamu uz chyba len zaspievat si v zavere Imagine v podani celeho hereckeho ansamblu.

Az do prvej kvapky krvi je to vyborne budovany mrazivy horor, kde fakt zo servirovanych naznakov netusite, kam to cele dospeje, ale potom akoby scenaristovi vytrhla z ruky pero besna opica a zacala carbat hlava nehlava a tych bezchybnych prvych 40 minut ide volnym padom do prdele. Z epizodickej stavby pribehu je citit, ze reziser prichadza z prostredia, kde 5 rokov tocil len kratke skece a odrazu musi prejst na koherentny celovecerak, no rozsype sa mu to totalne pod rukami. A viac k tomu vlastne ani nie je co dodat. Premarnena sanca roka so skvelym synth dark ambientom, ktory mi miestami pripomenul Quake OST od Nine Inch Nails.

Spotify sa v 2022 dostal konecne do ciernych cisel a tak nastal spravny cas pozriet sa na historiu posunu dalsej paradigmy nasej ery, ktoru sa nepodarilo dokonat Pirate Bay ani Napsteru, ale az sluzbe Daniela Eka, ktora napriek vsetkym obavam nepolamala nikomu chrbticu, napriek tomu, ze vydavatelstva boli uz v stave, ze si vykrutia krky i same. The Playlist je Social Network hudobneho priemyslu, ci uz z pohladu beletrizovaneho pribehu, ktory ale neulietava daleko od faktov, podobne ako Fincherov majsterstuk, tak aj po technickej a vypravnej stranke a pre mna je zatial najlepsou miniseriou roka. Scenar sa sice nepriblizuje kadencii Sorkinovych dialogov, jeho sila ale tkvie inde - netoci sa len okolo wunderkida Eka, ale porcuje epizody do dalsich piatich prelinajucich sa perspektiv - pohlavarov Sony Music a Universal Music, Spotify pravnicky Petry Hansson, hlavneho investora Martina Lorentzona, lead programatora Andreasa Ehna a spevacky Bobbi T. Pohlad kazdej z postav na molocha vo forme ideovo zastaraleho obchodneho modelu a jeho prerod na podobu aku pozname dnes ma rovnake gule ako energicky soundtrack a nebyt fyziologickych potrieb ako spanok, mal som chut to vsetko exnut s rukou hore na jedno posedenie. Smutne je, ze The Playlist asi ostane spiacim hitom, hoci by si zasluzil obrovske publikum. Na zamyslenie tiez ostava, ze napriek vsetkemu co pokrok v Spotify ere priniesol si samotni interpreti s novonadobudnutymi moznostami nekonecnej expozicie na tantiemoch velmi nepolepsili.

Pantheon ma konspiracnu linku Neuromancera, metaverse Snow Crashu, studiu humanity, vedomia a singularity Transcendencie a vsetky predpoklady na poriadny live action, do kralicej nory ktoreho sa ale Silverstein rozhodol nespadnut a svojej vizii dal tvar este obrazotvornejsim sposobom - animaciou. Nejedna sa o ziadne head-first fast-paced 20-minutove Edgerunners anime, ale o sprvu komornejsiu dramu s metafyzickymi momentami, ktora vsak kazdou epizodou postupne rozpina korene do hollywoodskych rozmerov. Predlohu nepoznam, no vraj sa jej poviedkovy dej odohrava napriec viacerymi mileniami. Silversteinova verzia je casovo izolovanejsia na sposob Serial Experiments Lain pre novu generaciu (ano, SEL slavi buduci rok 25 rokov, feel old yet?). Som preto celkom zvedavy kam to tvorcovia namieria druhou seriou, ktora asi bude aj posledna, kedze AMC nulovym marketingom a vypustanim epizod v zlom poradi uplne odflaklo launch.