Jordan

prečo je underwater zlý film? pretože je hlboko (naozaj hlboko) priemerný, zbytočný a nudný. také filmy by nemali v 21. storočí vznikať. nie za drahé peniaze a s takou distribúciou a ohlasom. V 80-tych (a ešte aj 90-tych) rokoch bol taký milý fenomén, ktorý dnes už neexistuje - striaight-to-video... tento film by patril do tejto kategórie. je to na úrovni Sharkenád a Megaoctopusov vs. Gigažralokov. plytké, slaboduché a naozaj nezaujímavé. nepatrí to do kín a nechápem, čo tam robia Stewart s Casselom, a nerozumiem, že som na to bol v relatívne dobrom (a v podstate "artovom") kine. toto už nemá nič s guilty pleasure, s vedomým b-éčkovostvom ani s old-school 90ties nostalgiou. to nie sú Hady v lietadle, ktoré hodnotím v porovnaní s týmto filmom ako o dosť zmysluplnejší, zábavnejší a užitočnejší film. toto je naozaj číry blud, polystyrén na zatepľovanie, vata na vypchávanie pásovo produkovaných plyšákov, bublinková fólia na obalenie práčky pred zabalením do krabice.

Iba za dobré herché výkony (aj keď z nich občas cítim oscarové snaženie, nahováram si, že to tak nie je) a svižne/vtipne urobený úvod, ktorý človeka vtiahne a chytí, to veľmi štedro zaokrúhľujem nahor na tri hviezdzičky s odretými ušami. ten film je veľmi staromódny - čo by nevadilo - bohužiaľ však je aj veľmi priemerný, na Kramer vs. Kramer, s ktorého porovnávaním musel (a musí) rátať, sa ani zďaleka nechytá a v mnohých momentoch (a bohužiaľ aj v tých najzásadnejších - ideových, scenáristických, tematických) je americkejší než coca-cola - bohužiaľ vo všetkom tom "negatívnom", čo si pod "americkým" predstavíme: lacné dojenie emócií, generický vizuál, ľahký snobizmus a egocentrizmus, povrch. ale sympatické je, že sa to aspoň snaží a snaha sa väčšinou cení... ale keby to nemalo 137 minút ale napríklad 87, tak by ma to snaženie menej nudilo a otravovalo.

Jedna hviezda za mladú a krásnu J.A., jedna za postavu (a jej herecké prevedenie) Miltona a jedna za scénu hypnózy. Inak veľmi priemerná a zabudnuteľná, nevýrazná vec.

OTO = Opulentná Trápna Okázalosť Vrchol televízneho nevkusu alebo tiež "Welcome back in 1984" Bleju, dámy a pánové, já bleju...

taká kombinácia Children of men, Blindness a A quiet place (aj keď miestami mi nabiehali spojitosti s Perfect sense ši Happening), napínavé, temné, depresívne, remeselne výborne zvládnuté, s geniálnou hudbou, sústredenými hereckými výkonmi (Bullock sa prekonáva, Malkovich má výborne napísaný charakter), nepríjemne-mrazivý kvalitný prírastok do survival/end-of-the-world (great again!) rodiny filmov.

derivácia kríženca scottovho blade runnera s wachoských matrixom, vy- (alebo zneu-) žívajúca kultovú japonskú predlohu a prednosti vyretušovaného sexi-doll-u johansson človeka naozaj nenadchne, neprekvapí, neohúri a s privretými očami si tie dve hviezdičky zo mňa vyžmýka naozaj iba za zaujímavý cast, ktorému tróni kovboj kitano a niektorým vydareným efektom, nepostrádajúcim atmosféru. inak je to ploché, plytké, prázdne a prvoplánové onanovanie nad už videným, počutým, zažitým a vymysleným, ovlečené do trochu novšieho šatu...

film, ktorý nie je ani vtipný (či aspoň nejako "zábavný"), ani akčný, ani napínavý, ani sexi (čo je až trestuhodné pri pohľade na herecké obsadenie) a len sa priživuje na "mene" a kulte jednej vydarenej heist trilógie, ktorej silu tým pádom devalvuje, si naozaj nezaslúži vašu pozornosť. keby to malo aspoň nejaký "guilty pleasure" moment, ale ani to, nič. prázdne, chladné, nudné...

je to ako rozvodnená rieka... bravúrne herecké výkony vás bavia, spôsob rozprávania je netradičný a zaujímavý... ale tak, ako dobre, rezko a pútavo začne, to ku koncu akosi stráca dych - no nie v zmysle temporyytmickom, ale akosi sa tie rôzne témy, roviny, rozprávačské okruhy a osudy šialene pletú jeden cez druhý a divák hoci naladený na vlnu tohto filmu a dávajúci pozor začína strácať záujem. akoby to chcelo byť o všetkom a verilo si do konca, že sa to darí... a tá sebavedomá snaha je sympatická, no podráža filmu nohy v cieľovej rovinke... napriek tomu je to film hodnotnejší než 98% hollywoodskej produkcie uplynulého roka.

Keď človek hodnotí prírodopisný film o brazílskom pralese, mal by si uvedomiť, že nehodnotí samotný prales, ale filmovú výpoveď o ňom, audivizuálne dielo zložené z obrazov, zvukov, strihov... a nie samotné stromy, zvieratá a rieky... Na Queene som vyrástol a doteraz ju považujem za jednu z najlepších hudobných skupín všetkých čias a Freddieho Mercuryho za velikána, génia, talentovaného speváka, ktorému sa málokto doposiaľ vyrovnal. A práve preto ma mrzí, že o takých legendách vznikol tak vykastrovaný, jalový a vykalkulovaný film. Ako sa môže životopisný film o jednej z najväčších (a tiež značne provokatívnych) legiend rockovej hudby tváriť ako politicky korektná pre všetkých prístupná hrejivá rodinná komédia, ktorá prezentuje život rockovej megastar ako znôšku klišé a melodramatických vyhladených obrázkov z dámskeho magazínu? A to tlačenie na pílu, to žmýkanie emócií posledných 20 (trestuhodne plochých, dramaturgicky prestrelených) minút? Sklamanie roka. Fail žánru.

Toto celkom očividne a priznane brakové béčko vo mne vyvoláva rozpaky. Zlá grafika, lacné efekty, opulentné prehrávanie, "cheesy" akcia, príbeh je nedotiahnutý, plný scenáristických klišé a akoby na kolene narýchlo pozliepaný z prvoplánových nedotiahnutých úlomkov, hrozná kamera, nemožný až amatérsky strih... ALE... zvláštna insitná práca so soundtrackom, humor, postava klauna a jej rôzne hlášky, gagy, eskapády, až mindfuckové drobnosti a schválnosti, ktoré autori podľa mňa museli zámerne preháňať, koncentrovný filmový gýč deväťdesiatych rokov... buď je to absolútny "prúser", alebo jednoznačný guilty pleasuer, každopádne jeden z najprapodivnejších komixových filmov, aké kedy vznikli