rain_dog

Michele Soavi natočil výborný atmosférický horror s minimom prvoplánových ľakačiek a neočakávaných dejových zvratov. S každým ďalším zhliadnutím sa mi Svätyňa páči čoraz viac, pričom vôbec nestráca na pôsobivosti. Musím vyzdvihnúť najmä výraznú hudbu, ktorú má na svedomí bývalý prog-rocker Keith Emerson (autor soundtracku k Infernu) a Argentovi spolupracovníci Goblin, ktorí sa prezentujú kompozíciami slávneho minimalistu Phila Glassa. Večná škoda, že Soavi neskôr zanechal dráhu horrormakera a po vzore svojho kolegu Lamberta Bavu sa začal venovať televíznej produkcii.

Najkrvavejsia groteska, ktorá zostáva už viac ako desaťročie neprekonaná. Peter Jackson by mal opäť zorganizovať párty, uvariť puding a hlavne nabrúsiť kosačku!

Keďže sa jedná o zostrih populárnho seriálu Lone Wolf and the Cub, je to veľmi zbesilá jazda, kde už po niekoľkých minútach nestíhate počítať mŕtvych. Keď však predsa len dôjde k zvolneniu tempa, prídu na rad najsilnejšie scény - prenocovanie po úniku z horiacej lode a najmä starostlivosť o raneného otca, ktorá vyvrcholí incidentom pri studni. Pri tejto scéne režisér spomalí až na "leoneovské" tempo - opätovný dôkaz previazanosti svetov chambary a westernu.

Je to neuveriteľné, ale podľa mňa sa tomuto nemému filmu podarilo obstáť v skúške časom lepšie ako mnohým klasickým horrorom Universalu 40. rokov. Môžete polemizovať či bol Max Schreck najlepším predstaviteľom transylvánskeho grófa, ale určite bol tým najdesivejším Draculom v dejinách kinematografie.

Hodnotiť C.H. sa neodvažujem. Na jednej strane neospravedlniteľné zabíjanie zvierat, na druhej strane sa jedná o príliš intenzívnu záležitosť aby som ju odbil hodnotením odpad. Deodatove "posolstvo" (kto sú skutoční kanibali?) je divákovi naservírované veľmi ťažkopádne. To však filmu neuberá na aktuálnosti, najmä v ére TV reality show a popráv rukojemníkov vo večerných správach.

Pri sledovaní Maniac Copa 2 si uvedomujem, že filmy, ktoré bežia po 22. hodine najmä na tv Joj si ani označenie béčka nezaslúžia. Film má spád, ovplýva nedostatkami, ktoré sú vlastne sympatické a na rozdiel od videohitov 80. rokov ako American ninja či Karate tiger sa dá pozerať aj dnes.

Veľmi uletený ale zároveň neskutočne zábavný film. Najväčšou bizarnosťou tohto dánskeho filmu je spôsob, akým režisér prechádza zo smrtelne vážneho vyznenia až k absurdnej groteske.

Síce nie taký intenzívny zážitok ako Svätyňa, ale v rámci satanistických horrorov veľmi výrazný nadpriemer. Moc nechýbalo a mohol sa zaradiť k takým klenotom ako Exorcista, Omen či Rosemarino dieťa.

Non ho sonno je označovaný ako návrat Daria Argenta ku giallo thrilleru, najmä ku klasike Deep Red. Škoda, že sa jedná a comeback nie úplne vydarený.Film má fantastický rozjazd, úvodná dvadsaťminútová hra na mačku a myš vo vlaku je dychberúca a navnadí na ďalší vývoj udalostí. Bohužiaľ potom prichádza zvolnenie tempa, na vine je najmä ťažkopádny scenár, ktorý má veľa hluchých miest. Argento si vynucuje pozornosť diváka obzvlášť brutálnymi vraždami a našťastie je tu ešte výborný Max Von Sydow. Už iba jedna sekvencia sa môže kvalitatívne rovnať naháňačke vo vlaku a tou je vražda v divadle – „long carpet shot“ doprevádzaný kongeniálnou hudbou kapely Goblin. Vadí mi vizuálna stránka filmu - vyzerá ako nemecká televízna kriminálka, hoci za kamerou stál kameraman, s ktorým Argento spolupracoval myslím už na Dese v opere.

Strašná úbohosť! Nispelov remake kultovej klasiky síce spočiatku celkom úspešne klame telom, ale od úvodu, ktorý sa snaží ešte evokovať atmosféru originálu sa cez zopár nepresvedčivých ( čítaj zbytočných) gore efektov dopracuje až k tomu, čo si vyžaduje dnešné popcornové publikum – stupídnej teenagerovskej vyvražďovačke. Napokon Jessica Biel je už od začiatku jasným kanditátom na prežitie (toto ani nepovažujem za spoiler, veď to pochopí každý už po piatich minútach ). Ako fanúšik hororov sa nezvyknem vŕtať v ich logike, ale keď je film založený na vraždení motorovou pílou , tak je veľmi divné, keď leatherface oddelí obeti nohu od kolena a tá nevykrváca. Takisto zasadiť niekomu ranu z milosti nožom do brucha je úžasná blblosť, ktorá napadne len vymletého teenagera (alebo prešpekulovaného sadistu).