MIMIC

Áno, ako uvedomelý a zodpovedný prispievateľ na csfd som si najprv prečítal pár komentárov, ale len zopár, aby som nezblbol alebo nedostal krvácanie do mozgu. Nemohol som uveriť, že tento film je pre niekoho „len“ akási milá historka, ktorá sa zrejme ako parazit na niečom priživuje a preto akosi nemá morálne právo hovoriť sám za seba. Naozaj neviem, kde je napísané, že žánre retro a „making of“ sú automaticky podradné. V Biblii? Sú naozaj tak zaťažené nostalgiou, že o nič iné v nich nejde? Vyvediem z omylu. Podľa mojich skúseností filmy, ktoré reflektujú dejiny kinematografie patria k tým lepším či dokonca vôbec najlepším, pretože ide o dokonalú kulisu alegórie života (toho skutočného). Za všetky uvediem len moje najobľúbenejšie – Sunset Blvd. (1950), Deň kobyliek (1975), Purpurová ruža z Káhiry (1985) a L. A. Utajené skutočnosti (1997). Ak pri nich divák pociťuje ťažkú nostalgiu za nejakou belle époque, fajn, no tá s kvalitou nijak nesúvisí, nostalgia nie je kvalitotvorná. Za tie hviezdičky, čo udeľujeme, môže predovšetkým námet a scenár. Film Hitchcock nie je len o nakrúcaní legendárneho diela, samo osebe to nijakú katarziu nevyvolá. Je o Umelcovi, ktorý realizuje Dielo vo svete Slepých, takže sa cíti ako Alica v ríši divov. Alebo rovno ako Ed Gein. Ak pristanem na zem, tak priznám, že tu skutočne ide aj o to, ako vzniklo Psycho. Ak zároveň poviem, že mi po chrbte behali zimomriavky tak často ako pri prvom pozretí Psycha, tak zbystrite pozornosť. Kedy mávate zimomriavky vy? Keď pozeráte zlý alebo dobrý film? PS: Na rozdiel od tvorcov filmu si nemyslím, že by s obsadením Marion Crane Hitchcock tápal. Určite mal jasno, len čo si spomenul na vetu "Do amerického motelu idem kvôli pohodliu", ktorú Janet Leigh predniesla v čerstvej Wellesovej gangsterke "Dotyk zla".

Veľmi mierne spoilery: Prvá trištvrte hodina je pomerne zaujímavá, lebo je tu sľubný nábeh na nejaké dobrodružstvo. Zvyšok je bohužiaľ chaotický, pretože strihač neprehľadne zostrihal zábery neprehľadne nakrútené podľa neprehľadného scenára. Síce nechápem, prečo sa hrdinovia v snahe dostať sa na zemský povrch vrhajú do priepastí alebo do perejí tečúcich do priepastí (tj. opačným smerom), ale každý sme nejakí, nie? No. Pri prechode jaskynným systémom narazia a unikajú pred bytosťou, ktorá je veľká ako krava. Z čoho je taká krava tak hlboko pod zemou živá, nevie ani pánboh, keďže to nevedia ani scenárista ani autor námetu. Navyše ide o lietajúcu kravu, ktorá má krídla ako Boeing 747, rád by som vedel, aké evolučné procesy tu pôsobili, keď max. dolet je ca. 150 m. Čo však čakať od filmu, ktorý chce byť x-tým alienovským hororom (dokonca aj podľa plagátu).

Inteligentný film o inteligentných veciach. Niečo veľmi podobné (mladý kriminálnik s klavírnym nadaním) sme tu už mali v roku 2005 vo filme "Tlkot môjho srdca sa zastavil". Oba filmy však majú svoj vlastný modus operandi a ja nechcem rozhodovať, ktorý z nich je lepší. Prvý film je dosť drsná sociálna dráma a Romain Duris je omnoho lepší herec než tento Jules Benchetrit. Druhý film má však úžasných Lamberta Wilsona a K. Scott Thomasovú, ktorým verím úplne všetko, lebo umením skutočne žijú aj v súkromnom živote. Tento typ filmov sa samozrejme nepozerá kvôli kinematografickému orgazmu, ale z prostej, no veľmi dôležitej potreby absorbovať a vydať emócie. Pozn.: Slovné spojenie "au bout des doigts" povie Barbara Hershey Nicole Kidmanovej v "Portréte dámy", keď dohrá Schuberta. PS: Výber 2. klavírneho koncertu od Rachmaninova do filmu ma veľmi potešil, ale mali radšej použiť tretiu vetu, nie prvú.