Poslední recenze (345)

Uzumaki (2000)
Nafilmovať všetky tie uletené veci je smiešne. V inom médiu ako komikse (mange) to jednoducho nefunguje. Podobne je to u Lovecrafta - zo všetkých bizarností vám po chrbte prejde mráz, no len čo tomu niekto dá vizuálnu podobu, rešpekt sa okamžite vytratí. Mangu som si parádne užil, film pretrpel.

Smrt na Nilu (2022)
Autori redefinovali postavy literárnej predlohy do takej miery, že som sa v nich čiastočne strácal, no s ubúdajúcimi minútami mi to už začalo byť jedno, pretože mi film začal pripadať nezaujímavý en bloc. Namiesto ostrého afrického svetla sa scény utápajú v "umelohmotnom", digitálne vygenerovanom olejovom (pseudo)svetle ("nekonečný" východ či západ slnka) či dokonca v tmavých a ešte tmavších interiéroch. Ak šlo o noirový zámer, treba povedať, že možno nejaká Agathina detektívka pochmúrny vizuál znesie, určite však nie Smrť na Níle. Takže grand faux pas. V dialógoch cítiť pokus priblížiť sa psychologicky ťaživému bergmanovskému štýlu, čo je Agathinmu písaniu cudzie. Možno je to zámer, ale ja ho vyhodnocujem negatívne. Okrem toho v medzivojnovom období zďaleka nevládla vo vysokých kruhoch taká kozmopolitná rasová tolerancia, sem-tam sa po Níle v kajute 1. triedy previezol nanajvýš nejaký ten (maha)radža. Hudba nie je adekvátna dobe, takto sa začalo hrať a spievať až v 40. či dokonca 50. rokoch. No a kostymér, maskér a make-up artist zjavne mali pauzu – to, ako herci vyzerajú, pripomína všeličo len nie rok 1937 a nedokážem si predstaviť, kto mohol čosi také požadovať a prečo. V záujme modernizácie? Dobre, ale jedine vtedy, ak remake má dostatok iných kvalít na to, aby mohol bojovať s dokonalým originálom z roku 1978. Výsledok je tristný ako Škót nosiaci nohavice namiesto sukne. Zlatý John Guillermin!

Annabelle 3 (2019)
Po zhliadnutí Psycha sa niektorí ľudia báli sprchovať, po Čeľustiach plávať v mori. Po Blair Witch stratili chuť na dlhšie prechádzky v lesoch mierneho pásma a po Upírovi z Feratu šliapnuť na plyn. Dúfam, že niekto napíše knihu alebo štúdiu o podmienených reflexoch viažucich sa na kinematografiu, môžem prispieť vlastnou skúsenosťou - po Annabelle 3, ak niekomu spadne na podlahu ťažšia minca a začne sa niekam kotúľať, napr. smerom ku mne, dostanem anafylaktický šok. Duchárska vlna posledného desaťročia je nepochybne silne ovplyvnená estetikou krátkych strašidelných videí - fejkových i skutočných - ktoré v ohromnom množstve kolujú internetom. Túto "novú vlnu" vítam, možno konečne režisérov naučí poctivo budovať atmosféru, keď už nemôžu pracovať s vnútornosťami. Jedna hviezda dolu za prebytočného vlkolaka.