Petike

Pekný seriál o komplexných vzájomných vzťahoch organizmov v rôznych ekosystémoch.

Najsilnejším aspektom filmu, ktorý som si uvedomoval už vtedy, keď som ho ešte nový videl prvýkrát, je, že toto nie je vojnová dráma ako taká, ale je to predovšetkým historická dráma o traume vojny, traume totality, o potrebe historickej pamäte a o hľadaní nelichotivej pravdy. V moderných poľských dejinách sa odohralo nesmierne množstvo neprávostí na obyčajných ľuďoch, spravidla rukami vonkajších mocností, a často aj rukami samotných Poliakov, ktorí sa rozhodli kolaborovať alebo zbabelo ubližovať vlastným krajanom. Uväznení poľskí vojaci sa medzi takých gaunerov nezaradia, až do úplného konca sa usilujú ostať čestnými a statočnými ľuďmi. Ich bezcitné popravovanie jednou totalitno-imperialistickou veľmocou (hrajúcou sa na "slovanského brata" a ľavicu) v samom závere naplno zamrazí. Nezmôžete sa ani na slovo. Zimomriavky však budete mať aj zo slávnych úvodných scén utečencov stretávajúcich sa na moste - obidve skupiny ženie vpred vojsko jednej z totalitných veľmocí, ktoré si chcú rozkúskovať strednú a východnú Európu a bažia po zotročení Poliakov, Židov a iných národov - a chladným vás nenechá ani povojnové pátranie pozostalých obetí po smutnej pravde o osude ich nezvestných blízkych. Rusi konečne otvorene priznali svoju vinu za šialený masaker až v 90. rokoch, a dnešné diktátorské RuZZko sa svojími bezohľadnými maniermi opäť usiluje popierať, že vykonalo také príkoria na poľskej inteligencii a poľských vlastencoch. O to je potrebnejšie uvedomovať si zásadnosť historickej pamäte, čo je koniec koncov jedna z ústredných tém filmu.

Wajdovsky solídne životopisné rozprávanie s neutíchajúcim a pútavým tempom, a drsne fotorealistickým prierezom najzásadnejších dvoch desaťročí Walesovho života, 70. a 80. rokov 20. storočia. Osobitne oceňujem niekedy vyslovene dokonalé prelínanie archívnych záberov a nových záberov, prácu s viacerými jazykovými vrstvami a dobový hudobný podmaz na podfarbenie atmosféry. Andrzej Wajda bola kapacita medzi poľskými režísérmi. Chýba, no nech odpočíva v pokoji.

Jedna zo silných stránok filmu je, že zobrazuje antisemitizmus nielen u nacistov a ich hnusných ľudáckych nohsledov, ale aj u sovietov (typický ruský šovinizmus a nenávisť voči Židom, ale i neruským Slovanom a iným národom). Koniec koncov, nemeckí fašisti a ruskí komunisti si "rozdelili" náš kút Európy a spolu s našimi bezcitnými kolaborantmi to tu brali ako priestor na rabovanie, zabíjanie a znásilňovanie, ako ich choré "ihrisko". Film je tiež dobrý v naznačovani ako neprestajna indoktrinacia ľudí extrémnou a nenávistnou rétorikou dokáže meniť ľudské správanie a robiť z nich poslušných poskokov totalit, extrémistických hnutí a kultov. (Metódy na oblbovanie ľudí strachom a nenávisťou dodnes používajú rôzni demagógovia, diktátori a vodcovia siekt. Preto rozmýšľajme ľudsky a nenechajme sa huckat proti naším blížnym.) Som rád, že vznikol životopisný film o pánovi Fridmanovi a jeho trpkých skúsenostiach za vojny, a aj za to, že ho dosť často reprizuju. Nie je to žiadna nevkusná vojnová limonáda plná pátosu, ale veľmi civilný a vecný film, bez príkras, a so solídnou dobovou výpravou. Niekedy sa zabúda, že v Slovenskom národnom povstaní bojovalo aj cca 300-400 židovských občanov, takže som rád, že aj prostredníctvom skúsenosti pána Fridmana a ich filmovému spracovaniu sa tejto téme dočkalo viac pozornosti. V SNP bojovalo proti nacizmu množstvo národností. Nevynechávajme žiadnu a vážme si ich statočnosť v nesmierne ťažkých časoch.

Vidím, že pohrobkovia komunistických špín sa tu snažia čo najviac znížiť hodnotenie tohto dokumentu. Aj 55 rokov po sa náramne boja, že by sa oni a ich predkovia museli zodpovedať za zlo, ktoré tu desaťročia páchali, vrátane v 68-om a kolaborovaním za tzv. "normalizácie" (fuj). Nech sa netešia, to hodnotenie už neznížia. A slobodu nám neukradnú. Dokument som videl viackrát. Ide z neho strach a beznádej obyčajných občanov, ale aj ich odhodlanie nenechať si skákať po hlave. Za mňa plné hodnotenie. //// Zaujímavé komentáre: mchnk

Takmer one-man show robinsonáda, ktorá chápe zraniteľnosť a vynaliezavosť človeka v divočine a má presah ohľadom tém naháňania sa za časovo ohraničenymi cieľmi a kariérou. Je vidieť, že poradcu pre techniky prežitia robil veterán David Holladay. Už pred rokmi ma pobavili vtipné narážky a paralely na polynezske kultúrne prvky a dokonca prehistoriu. Čo ma však už po prvom pozretí pred viac ako dvadsiatimi rokmi potešilo menej, je cca záverečná štvrtina filmu, pretože sa trochu vlečie. Je pekne a uveriteľne vyrozprávaná aj napriek miernej melodramatickosti, ale aj vo filme s takto pokojným tempom pôsobí zvláštne zdĺhavo.

Podľa mňa tretí najlepší vianočný špeciál seriálu. Tento špeciál nie je o veľkej akcií a hrmote, ale o historickej pamäti, spojeni minulého a terajšieho, spojeni postaršie vyzerajúcich inkarnacii Doktora, v mnohom podobných i odlišných. A dôstojnej spomienke na starých priateľov i na Vianoce za prvej svetovej vojny.

Triezvo spracovaný dokumentárny seriál. Preživším nezávidím, a vzhľadom na to, čo prežili, je jasné, že nemajú náladu zveličovať. Odporúčam tiež pozrieť dokumentárny seriál Survivorman s Lesom Stroudom.

Velmi pekny dokument o finskych mokradiach a ich flore a faune. :-)

Tak takto nie. Pravý opak seriálu. Príšerný scenár a hlavný záporák predvídateľná edgelord figúrka. Elba a Serkis to nezachránia, ak je scenár takto mizerný. Celé to pôsobí nielen hlúpo, ale ako keby sa to viezlo na nejakom radoby-ultradrsnom trende, ktorý nikdy nestál za to a tak či tak už vyšiel z módy. Neil Cross a spol., prosím, skúste už nejaký úplne iný námet a nerobte z tohto dojnu kravu.