Petike

Páčilo sa. Zábery z domácich lesov a pralesov si vždy rád pozriem. :-) Rešpektujte a chráňťe ich, vážení. :-)

Villeneuve je dobrý rejža a všetci ostatní sa po formálnej stránke činia, ale v tomto pokračovaní po tri a pol desaťročiach ešte viac víťazí formálna stránka nad dejovo-príbehovou, než v pôvodnom filme. (Oceňujem však, že svet pokračovania je alternatívnou históriou, nesnažili sa realitu pôvodného filmu zladiť s našim 21. storočím.) Je mi jasné, že K-ove dobrodružstvá budú nevyhnutne do určitej miery nudné a zádumčivé, také zažíval aj Deckard, no dosť tu chýba klaustrofobická atmosféra kulís predchádzajúceho filmu alebo momenty, keď napätie rýchlo a drsne graduje. Tempo filmu je príliš pomalé, príliš meditatívne, a nech sa na mňa nikto nehnevá, ale casting Ryana Goslinga a Jareda Leta tomu nasadzuje korunu. Ford ešte aj v tých pár scénach, ktoré má, stále pôsobí civilnejšie a charizmatickejšie, stále mu toho životom ubitého (už bývalého) detektíva uveríte. Pri Goslingovi sa to povedať nedá ani náhodou, a Leto je z-kový komiksový zloduch (tak chladný a neľudský a sebastredný, až to pôsobí ako paródia, nie uveriteľná zlovoľnosť korporátneho šialeného vedca). Čo je ešte podstatne otravnejšie, je relatívna banalita celej záhady, ktorá deju, príbehu ani hlavným postavám nedodáva takmer žiadnu pridanú hodnotu, žiadnu extra hĺbku. V konečnom dôsledku vyznie banálne aj pátranie K, a K ako taký vyznieva ako do seba zahľadený egoista, ktorý bol presvedčený, že sa pol sveta točí okolo neho. Skrátka a dobre, formálne to nie je najhoršie, ale dejovo a hlavne myšlienkovo je to ešte chudobnejšie, než originál. Nie je dobrým znamením, ak v pôvodnom filme dokážem pochopiť motivácie postáv (hoci takmer so žiadnou nesympatizujem v klasickom slova zmysle) a v tomto filme sú síce nejaké motivácie načrtnuté, ale neviem sa dostatočne vžiť do perspektívy postáv v tomto pokračovaní (čo len znásobuje to, že s prakticky žiadnou postavou ktovieako nesympatizujem, s veľkou výnimkou dcéry nemenovaného páru).

Dobrý príklad víťazstva formy nad dejovou stránkou obsahu, hoci sa tu celkom nezanevrelo na hlbšie témy a úvahy. Ridley Scott a všetci šikovní návrhári pomohli na svet nadčasovo ladenej estetike, ktorá pôsobí v rovnakej miere staromódne a zastarale (ideálne pre atmosférou sci-fi verzie noirovej detektívky) a futuristicky a bizarne. Atmosféra Los Angeles v ďaleko-minulom roku 2019 Vangelisova hudba k filmu je samozrejme legendárna. A v tomto spočívajú aj problémy filmu: Je to ďalší Scottov výtvarne prešpekulovaný art film, kde výtvarná stránka a strih a kamera prospievajú rozprávaniu deja, ale vyrozprávanie príbehu je často dosť kostrbaté. Navyše sú tu zbytočne samoúčelné scény, ako Royovo zabitie Tyrella (nemuseli sme to do detailov vidieť) alebo Deckardovo dosť donucujúco ladené zvádzanie Raechel. Ako divák si z takýchto scén odnesiete len rozporuplné pocity, v pravom protiklade so scénou úvodného vypočúvania, Deckardových a Raechelinžch rozhovorov v jeho byte, Battyho milosrdenstva prejaveného Deckardovi a podeleniu sa o spomienky pred jeho skonom. Ťažko povedať, či je Dickova románová predloha horšia alebo lepšia. Mám však dojem, že sa viac koncentrovala na svoj dej, príbeh, a najmä na ich témy. Keby sa herci nesnažili o relatívne uveriteľné podanie postáv a ich emócií, veľa z toho podtextu a podnetnejších myšlienok či nápadov by vyfučalo do stratena. Je otázne, čo si všetci diváci a fandovia od roku 1982 z tohto filmu odniesli. Či to boli len "cool aspekty" (kulisy futuro-noirového LA, vplyv na rodiaci sa podžáner kyberpunku a novšie kriminálne sci-fi, policajné autá s kolmým štartom, neónové dáždniky, Deckardova búchačka, soundtrack, štylizované nasvietenie, slangizmy typu "skinjob" a Scottom priznaný rule-of-cool výber "blade runner", atď.) alebo to boli aj tie hlbšie a nepríjemnejšie témy (hodnota ľudskosti, hodnota osobnej a historickej pamäte, environmentálne témy, etika tvorby biologických robotov, atď.). P.S. "Ostré komando" je tak pôvabný raný distribučný názov. :-)

Priam archetypálny príklad dvoch kinematografických klišé: Trestuhodne premrhaného potenciálu nie najhoršej východzej premisy, a rádoby-artového neschopného hrania sa na rejžov á la Tarkovský. To, že toto mal zapotreby práve Altman a nejako tam zlanáril aj Paľka  Newmana a iné známe tváre je pre mňa dôkazom, že Nový Holýúd koncom 70. rokov už mlel z posledného a ľudia konečne zažívali vytriezvenie z jeho mýtu. Tento film je hádam najnudnejší pokus o post-apo, či už filozofické alebo nefilozofické, aký som kedy videl. A to nehovorím len o filmovom médiu, ale všetkých médiách všeobecne. Dal by som hviezdičku za ako-tak zaujímavé kostýmy (pokusy o skĺbenie polárnickeho odevu so stredovekým a renesančným), ale nie, nemôžem. Scenár je absolútne príšerný a absolútne neschopný vyvolať u diváka hlbší záujem o postavy, (pravdepodobne budúci) svet v zajatí doby ľadovej, úpadok ľudskej etiky a záujmu o veci (vrátane vôle žiť a vážiť si život). Režisér priam nábožne upriamuje pozornosť diváka na posadnutosť postáv hraním hazardnej spoločenskej hry, ktorej hranie často končí zabitím niekoho... a nikdy nám pritom ani len náznakom nevysvetlí, aké sú pravidlá. Pri všetkej úcte, toto sú lacné "kartové triky v tme". Ak je táto hazardná hra tak zásadná pre zápletku a dej, divák by mal mať aspoň šajnu, čo tie donekonečna postavami papágájované pravidlá a "duchaplné poznámky" na margo hry reálne znamenajú. (Spoiler: Trt makový.) Logiku tejto novej doby ľadovej už radšej ani podrobnejšie neskúmam: Okrem ľudí z väčších cicavcov prežili len rottweileri (zjavne z chovu, s odstrihnutými chvostmi), plemeno psov neslávne svojou krátkou srsťou absolútne nevhodnou do arktických podmienok ? Mám chuť zinscenovať ten starý vtip o Inuitoch, a rozbiť o scenáristu tejto hovadiny deku, a potom aj ponožky (sú zmrznuté, há-há, chápandos mojim blbým fórom ?). Chúďa lúmen Paľo Newman celý čas vyzerá a prednáša repliky, ako keby tam bol za trest (á la na nekonečnej schôdzi u nás za komančov) a úprimne ľutoval, že sa do tejto blbinky nechal zlákať Altmanom. Priznám bez mučenia, fiktívny príbeh vo svete (či už reálnom alebo fiktívnom), ktorý je v zajatí doby ľadovej je námet, pre ktorý mám slabosť. O to viac ma mrzí, keď sa niekto pokúsi o kvázi-nízkorozpočtovú drámu v takomto dejisku a zbabre to na celej čiare. Ale úplne na celej. Takmer nič tu nefunguje, a nebyť Altmanovho mena, celá záležitosť by mi pripadala ako nejaký zbabraný študentský film, do ktorého sa nejakým zázrakom podarilo zlanáriť Newmana a pár ďalších známych tvárí, potom ho dostať po známostiach do kín. Jeden z o hĺbavosť sa pokúšajúcich 70.-kovských SF filmov, ktorý si budem pamätať nie pre jeho kvalitné spracovanie a napínavý dej (Crightonov Westworld zo 73-ho je výborný príklad), ale práve pre jeho neuveriteľnú nudnosť, nelogickosť a nešikovné pokusy rozpitvávať veľké témy typu ľudskosť, krutosť, nádej, únik, atď. Odfláknuté dielko s premrhaným potenciálom, ktoré bolo varovným signálom kam sa éra čoraz pseudointelektuálnejších "New Hollywood" rejžov uberá. Cimino to potom zaklincoval o rok neskôr svojou neslávnou Nebeskou bránou. Ak chcete post-apo v dobe ľadovej s (nezamrznutými) vláčikmi, prečítajte si radšej La Compagnie des Glaces od Georges-Jean Arnauda (úlet, no zrozumiteľný úlet) alebo si hoci zahrajte aj ten Frostpunk od 11 bit. //// Zaujímavé komentáre: Rob Roy

All right, ale pýtam sa tú istú otázku ako pri takom After Earth (horší film, než tento): Keby tam neboli mimozemšťania a science fiction a post-apo a neviemčo, bol fungoval by ten film aj bez nich ? V prípade oboch filmov (horšieho aj tohto lepšieho) znie odpoveď "Áno". Fungoval by lepšie. Ja mám rád science fiction, ale v tomto filme sú nejakí mimozemšťania a invázie a obludy z vesmíru kompletne zbytočné. Mňa osobne by zaujalo, keby to bola dráma o obyčajnej rodine, ktorá sa vyrovnáva so smrťou dieťaťa, s tým, že jedno ich dieťa je hluchonemé a musia tomu prispôsobiť jeho výchovu a svoje životy, atď. Bol by to pekný námet na civilnú rodinnú drámu. Ktorou film už je (a aj nadstavované pokračovanie), lenže sú tam zamontovaní tí lacní béčkoví bratranci Gigerových oblúd, ktorí majú mániu prenasledovať každú jednu živú bytosť vydávajúcu zvuky. Čudujem sa, že tých nenažraných emzákov zo Zeme a všetkých jej zvukov hneď po príchode neporazilo... Tento film mal byť rodinná dráma, celá premisa s mimozemskou inváziou je zbytočná a nepatrí. A keby to aj bez emzákov muselo byť silou-mocou nejaké post-apo, načo vysvetľovať pozadie ? Zbytočné. Ak robíte drámu o ľuďoch a zvyšok je len ozdobný dressing na príbehu, ktorého strata by príbeh vôbec nezmenila, nerobte z toho zbytočne sci-fi post-apo horor. Keď si to porovnám s Arrival, kde bol ľudský a individuálny dramatický presah, ale príchod mimozemšťanov a prvý kontakt s nimi bol zároveň zásadná súčasť zápletky a deja, tak v tomto filme pôsobí x-tá invázia oblúd z vesmíru skutočne ako nudné a zbytočné klišé.

Takže zoberieme trochu z homážovania sedemdesiatkovských psychologických magorín o magoroch a násilníkoch á la Taxikár, výrazne to posypeme typicky nezodpovedným holý-údským mýtizovaním a stigmatizovaním duševných problémov, a pridáme ešte pochlebujúci rektálny alpinizmus štúdií voči pre mňa nepochopiteľnému fenoménu fandov-fetišizátorov Žolíka. Ale fakt nepochopiteľnému. Až na veľmi ojedinelé výnimky (keď bol vykreslený ako pochabý truľo) nebol Žolík v batmanovských komiksoch nikdy vykreslený ako sympatická postava, či dokonca ako akási "ľútosti hodná obeť spoločnosti". Gimme a break... Keď sa prvýkrát objavil v 40. rokoch, nebol to len šašo-kriminálnik, bol to kovaný chladnokrvný zabijak so smutnosmiešnym vizuálnym leitmotívom, ktorý travil a podrezával ľudí. Nolan toto pochopil na výbornú, dokonca ešte aj Burton to kostrbato zvládaol. Žolík nie je niekto, koho by ste mali akýmkoľvek spôsobom ľutovať a sympatizovať s ním, a už vôbec nie niekto, kto by mal byť vykresľovaný ako sladko nevinná obeť. O to viac, že už v predlohách bežne spolupracuje s podsvetím, mafiánskymi bossmi a najrôznejšími hrdlorezmi a travenie ľudí chemickými zbraňami, bombovými útokmi alebo vraždenie nožmi je u Žolíka desaťročia dlhá tradícia. Sympatizovať so Žolíkom, aj scenáristicky zbabelo vykresleným na spôsob "fňuk, fňuk, bol obeťou všetkých", nie je o nič lepšie, ako sympatizovať s primitívnym sfetovaným skinhedom, ktorý skáče po hlávke bezbranného dieťaťa. Mám dojem, že najnovšia banda zodpovedná za celé fiasko menom DCEU si o Batmanovi a Žolíkovi nenaštudovalo ani pol slova. Inak by Batman v Snyderovej réžii nedrúzgal ľuďom lebky o steny a nevyprázdňoval do nich olovo, a Žolík by nedostal pseudo-artový blud, kde je prezentovaný ako "nevinná obeť systému" (ha-ha !!!) a kde sa jeho dysfunkcia a chorá zloba, za ktorú si žiaľ môže len a len sám, prezentuje ako niečo odpustiteľné a chvályhodné. Blbosti na kvadrát... (Snyderovci a ich DCEU nerozumejú Supermanovi, Batmanovi, Žolíkovi, žiadnej z postáv a ich charakterizácii. A výsledky vidíme, fiasko za fiaskom...) Fakt, že sympatie k Žolíkovi sa v tomto "filme" musia vytvárať aj za pomoci veľmi detinského očierňovania rodiny Wayneovcov tiež svedčia o totálnej bezradnosti scenáristov napísať dospelý príbeh s nuansami. Prebuďte sa, ľudia. Žolík vždy bol a bude maximálne dvojrozmerným zloduchom. Nolan to pochopil, jeho pôvod ho (tak ako tvorcov komiksov) nezaujímal, Žolík bol a je kráčajúci symbol zloby, ktorá je navýsosť priemerná, primitívna, hodnotovo bezobsažná, no zároveň na seba nihilisticky a narcisovsky náramne hrdá. Preto ide z Ledgerovho ale aj Hammilovho Žolíka strach a znechutenie, a máte chuť tomu malému bezcitnému sráčovi vykrútiť jeho špinavý, bezcenný a namyslený kriminálnický krk, ale ani na sekundu vo vás nevzbudzuje nežné ľútostivé slzičky. O nič viac, než by ste vyronili dojemné slzičky za "údelom" právoplatne odsúdeného, vraždy objednávajúceho alebo vykonávajúceho mafiánskeho hajzla. Pochopiteľne, film tak trochu nervózne tuší, že keby zahodil všetku tú nasilu homážujúcu štylizáciu, scenáristicky a obsahovo by za veľa nestál. Najmä so svojou smiešnou snahou robiť zo Žolíka sladkú, nevinnú obeť zlého všadepríotmného systému. Jedným z hlavných príznakov narcisovskej psychopatie je absolútna neschopnosť sebareflexie a neschopnosť vnímať sa ako človek s nuansami, namiesto brilantného nepochopeného génia a večnej obete, ktorá "má právo" sa pomstiť. Nie nemá. Prepáčte mi, ak som na toto alergický, ale popri komiksových zloduchoch mi toto lezie pravidelne na nervy aj pri prachatých kriminálnikoch a oligarchoch, ktorý sa vyskytujú v mojej krajine a neustále sa snažia hrať kartu obete a unikať trestnoprávnej zodpovednosti. Takže nehovorme "je to len komiks", ak tu tvorcovia tlačia na pílu rádoby-reálnosti a robia to maximálne zle a trápne a nedospelo.) Phoenix is completely wasted in this role... (I don't mean him being drunk.) And don't get me started on the old Hollywood bullshit machine continuing to stigmatize mental illness.

Ajaj, ďalší príklad hororu, ktorý okrem chvályhodnej no nijak originálnej myšlienky ("hej, rasizmus je zlý" - wow, bez vás by som nevedel, scenáristi...) má seriózne problémy s logikou. V hororoch nečakám priveľa logiky, lebo väčšina z nich už dlhé desaťročia nestojí ani len na pokusoch o nejakú zmysluplnú logiku, ale tu to bije do očí o to viac. Ak máme obyčajného každodenného chlapíka vo viac-menej obyčajnom každodennom prostredí, nie je prinajmenšom prísadou z úplne iného filmu, že rodina jeho frajerky celkom sami potajme vynašli transplantovanie mysle či nervovej sústavy (WTF, toto je béčkový sci-fi horor alebo seriózny thriller ?!) ? Lebo mne to tak pripadá. Kompletný bizár, ktorý ničí dovtedajšie pokusy filmu o určitú uveriteľnosť. Keby to bol reálnejší príbeh o tom, ako jednej belošskej rodine padne fasáda a Chris sa dozvie, že sú obyčajní hajzli namiesto dôveryhodných priateľov, a radšej zo sebaúcty od nich trvale odkráča, to by som bral. Takto je to len haluzná exploitation blbina o veľmi naivne pôsobiacom chlapíkovi, ktorého unesie na neetické experimentovanie kompletne vyšinutá família. Problém toho bizáru a tlačenia na exploitation pílu má ale za následok to, že daná família nie sú uveriteľní záporáci a všetky snahy filmu o rádoby-artovosť padajú k zemi. Keď sa nielen rodičia a súrodenci, ale aj frajerka správajú ako záporáci z treťotriedneho komiksového filmu (Rose si dokonca dá poľovnícky úbor a v danom momente je jej správanie sotva 2D, bližšie k 1D s vypleštenými očami), a akékoľvek hrajkanie sa na ťaživý psychologický realizmus ide von oknom. Na záver jeden logický problém, na ktorý som už narazil: Chris je podivuhodne naivný chlapík, ak mu na rodine a správaní Rose nie je aspoň niečo vágne podozrivé. Koniec-koncov, ona sa na svoj vek správa detinsky, a to veľmi, veľmi priehľadne.Potom je tu ešte jeden problém: Každá jedna žena vo filme, každá jedna bez výnimky, je vykreslená ako uletene a vlezlo sa správajúca manipulátorka. To nikomu nie je ani trochu podozrivé ? Je tu jeden prípad ženy, ktorej tragický osud má "motivovať muža" k sebaľútosti aj činom. Ja neviem, toto sú asi jediné funkcie žien vo fantáziách béčkových hororových scenáristov alebo čo ? Takže zase nič... Minimálne poobmieňanie šablón, hlavný hrdina nepôsobí ako obeť nespravodlivých hajzlov, ale vlastnej ľahkovernej naivity a neochoty podozrievať očividne vyšinuto sa správajúcu rodinu. Utiecť si mal hneď ako ti bolo niečo podozrivé, Chris. Človek je obeťou vtedy, ak iným dovolí robiť zo seba rohožku a obeť. Tento film je ďalším zo stoviek, ktoré som zrecenzoval, ktoré patria na kôpku "premrhaná príležitosť".

Kvalitný etnografický dokument o rôznych tradičných remeselných odvetviach.

Fajn talkshow s Müllerom a hosťami.

Osobne dávam štyri hviezdy za epizódy s tradičnými ľudovými receptami z vidieka. Veľmi pekne spracované. Ostatné verzie relácie boli vkusnou, ale priemernejšou reláciou o varení.