Petike

Stotožňujem sa s Cervenakovým názorom. Trefne to vystihol. Odhliadnuc od samoúčelných akčných nápadov a viacerých nedomysleností v stvárňovaní techniky mi najviac prekáža dôvod, pre ktorý sa jedna z hlavných postáv stane až karikovane zatrpknutým mizantropom-nihilistom. Projektu diaľkového zbierania dát svedčiacich o mimozemskom živote sa nepodarí zachytiť v okolí žiadne výrazné dôkazové materiály. A preto si dotyčná postava povie, že je všetko márnosť, treba preklínať aj všetko ľudstvo, a iné somariny ? Prosím ?! Berme do úvahy prostý fakt: Vesmír je gigantický, už len naša Slnečná sústava je nesmierna a celá naša Galaxia je nepredstaviteľne obrovská. To, že s technológiou iba o pár desaťročí pokročilejšou nevieme na diaľku (astronomicky) na 100 % vypátrať život mimo Slnečnej sústavy, ešte neznamená, že teraz musíme navždy zanevrieť na hľadanie mimozemského života. Z dotyčnej postavy, ktorá prepadne tomu nihilizmu a mizantropii, má človek dojem, že je to proste hlupák alebo citovo nezrelý človek. Žiaden odborník, ktorý sa odlifroval až do izolácie niekde pri Neptúne by našiel do takéhoto výskumu s tak naivnou predstavou. Toto je najslabší článok filmu, ktorý zráža nielen jeho vedeckú a filozofickú uveriteľnosť, ale aj jeho osobno-psychologickú a citovú uveriteľnosť. A nechcem byť zlý, ale "osobnosť XY bola astronautickým hrdinom našej éry, skutočná ikona... ups, je to v skutočnosti len človek, a vie byť slaboch alebo nevyrovnaný jedinec !" lepšie zvládil aj Nolanov podobne komorný, paradoxne ešte komornejší a osobnejší Interstellar. Interstellar hovoril jasne "vážme si náš svet a seba navzájom, a nebojme sa vyraziť aj do neznáma", zatiaľ čo Gravity a Ad Astra sa chytajú módneho do seba zahľadeného cynizmu a hovoria "ľudia sú na figu, vermír je na figu, snažiť sa o viac než povrchný konformný život je na figu". Aj pre to po intelektuálnej stránke zlyhávajú tam, kde Interstellar ešte aj v slabších momentoch exceloval. Napriek tomu si myslím, že Ad Astra je stále lepší film, než Gravity, aj keď na Interstellar či Kontakt nemá, ani v osobnej rovine postáv, ani v rovine hlbšieho filozofického či odborného posolstva. //// Ďalšie zaujímavé komentáre: J*A*S*M

Ciminova samoúčelná westernová rádoby-epopeja, do ktorej pozháňal jedného známeho herca a herečku za druhým, minul naň viac prachov, než je celoročný rozpočet asi polovice afrických krajín, zakilloval Chaplinom a inými klasikmi založené štúdio United Artists, celý žáner aj vlastnú kreativitu. A čo je ešte horšie, dal zahlušiť dychberúce množstvo obyčajných nevinných zvierat (koní, dobytka, hydiny), len pre nejaké vlastné onanistické pseudodramatické vízie. Ľutujem, ale keď sa usporadúvajú ozajstné kohútie zápasy a kone vyhadzujú do vzduchu dynamitom (!), lebo veľký pán režisér si z toho šiel vzrušene cvrknúť do gatí, končí každá sranda a benevolencia. Tomuto hovorím režisérska Sodoma-Gomora, orgie nezodpovednosti a nulového vkusu, kompletná strata umeleckej i ľudskej súdnosti. Je mi ľúto, ale Cimino sa tu zachoval ako jeden zakomplexovaný, sebastredný, často až sadistický debil. Niektoré prvky námetu mohli byť fajn, ale film je to katastrofálne nudný, dlhý, a neustále onanujúci nad tým, aký je výpravný. Nechcem byť zlý, ale Cimino sa pri tvorbe tohto patvaru mal radšej dať vyšetriť. Ukážkový príklad primadona rejžovského prístupu ku všetkému, a žalostno-bizarný výsledok tomu zodpovedá. Je mi ľúto, aj keby všetci na csfd.cz dávali tomuto čudu 5 hviezd, ja nikdy nepôjdem nad odpad! už len preto, že v roku 1980 každý vedel, že pri nakrúcaní sa so zvieratami dá zaobchádzať a aj sa má zaobchádzať lepšie. Starý Coppola po nakrúcaní Apocalypse Now sebakriticky poznamenal, "Little by little, we went insane...". V tom má síce pravdu, ale na Ciminove nechutné excesy nemali. Je inak vtipné, že tento western napriek tvrdeniam, že je o témach sociálnej nerovnosti a koľko zla do života ľudí priniesli kadejaké škriepky a násilie ohľadom vlastníctva pôdy a majetkov, prakticky sa ani chvíľu nevenuje faktu, že belošskí osadníci sa navzájom mlátia o územie, z ktorého predtým vyhnali domorodé obyvateľstvo. Videl som westerny s oveľa nižším rozpočtom, ktoré tieto isté témy rozoberali podstatne múdrejšie, trefnejšie a úspornejšie, a nemysleli si o sebe, že budú zaručené veľdiela.

Ako si Chris Roberts chcel silou-mocou splniť sen o sfilmovaní jeho úspešnej hernej série, ale v dôsledku neskúsenosti, neustáleho prepisovania scenára (z Droneyho prvého scenára neostalo takmer nič), nedostatku dohľadu a neskúsenosti svojich producentov, pochybného obsadenia vydrankaného distribujúcimi štúdiami, nedotiahnutím Kilrathiov do poslednej chvíle, a nakrúcaním za pár šupov kdesi vo veľkosklade v Luxembursku, sa nakoniec dopracoval k tomuto... čudu. Nie som žiaden WC fanda, ale keď jednotlivé hry v sérii, vrátane ich videosekvencií, boli spracované presvedčivejšie a mali dokonca väčšie hviezdne obsadenie (je mi ľúto, ale taký Prinze Jr. charizmou na Marka Hamilla v roli Blaira nikdy mať nebude), viete, že tento film varí z vody, a ani to mu nejde. Je to čosi zúfalé. Spomedzi hereckého obsadenia tohto zaslúženého prepadáku s dôstojnosťou vychádzajú možno tak Burrowsová a niektorí starší hereckí veteráni (Warner, Suchet, povedzme aj Prochnow a Káryo). Inak je to taký nepodarok, že to nefunguje ani ako nechcená komédia. Celý film je dobrým varovaním o tom, prečo sa aj úspešní autori nemôžu nechať uniesť prehnanými ambíciami a vlastným egom.

Ďalšia zo súčasného žánru konšpiračno-pseudoarcheologických-pseudodokumentárnych "reality" telenoviel pre "správnych, bradatých mačo chlapov", ktorých "pracovné porady" pôsobia ako posedenia škôlkárov hrajúcich sa na (strašne dôležito sa tváriacich) hľadačov pokladov. Toto je jeden zo zásadných problémov tohto a iných seriálov. Archeológia nie je o hľadaní senzácií, pokladov alebo toho, čo si zaumienite nájsť. Archeológia je o výskume, a to čo tu táto partička predvádza, nie je archeológia, ale len fanatické hrabanie sa v zemi s kadejakou ťažkou technikou. Ľudkovia zodpovední za tento telenovelový blud nemajú záujem o archeológiu, ale o sledovanosť prašule z prípadného naivného fanklubu tohto pseudo-dokumentárneho seriálu. //// Zaujímavé komentáre: williamriker, rewoluce

Veľmi, veľmi béčkový 1980s film o letectve za prvej svetovej. Haluzfantázia tvorcom nechýbala, ale niekde to už prekračuje všetky medze dobrého vkusu a výsledný dojem je, žiaľ, maximálne trápny. A napriek britským koreňom to museli samozrejme trošku poameričtiť tým, že na strane Britov a Dohody budú lietať dvaja bývalí kovboji-lupiči. :-p Malý, resp. nevhodne využitý rozpočet je vidieť na kadečom, ešte aj na nevhodnej mierke modelu nemeckého zepelína. Tá vec je v porovnaní s ozajstnými zepelínmi tých čias absolútne gigantická. Je pekné aspoň to, že sa trochu pozornosti dostalo lietadlu Vickers Gunbus, lebo to je asi jediný kvalitný prvok celého filmu. :-p //// Zaujímavé komentáre: corpsy

Taký holandský Sokoliar Tomáš, podobne ako on na motívy staršej domácej predlohy (Dragtovej kniha prvýkrát vyšla v roku 1962). Neviem, či som to videl celé, ale bola to celkom pekná dobrodružná rozprávka. Holanďania by ich mohli nakrúcať (a posielať do zahraničia) aj viac. Ešte aj s nedostatkom kopcov vo vlastnej domovine sa v tejto adaptácii celkom dobre vysporiadali. :-) Kvitujem solídny výber lokalít pre nakrúcanie.

Námet fajn, ale vzhľadom na dobovú úroveň efektov, dosť mizerný rozpočet a jasné trenice v zákulisí to ktovieako dopadnúť nemohlo. Taký pomalejší, neakčnejší Nonstop od Aldissa, a pod. Trojica hrdinov vandruje po generačnej lodi, snažia sa pochopiť svet okolo seba a zaručiť, aby si to dlho neovládaná loď nenapikovala rovno do najbližšej hviezdy, ale jednotlivé epizódky sa len tak vlečú, niektoré majú dosť stupídne alebo nudné námety, a nemá to ani aký-taký záver. Kostýmy sú priam uniformne strašné. 70-kovská estetika z toho len tak razí, ale bolestne a trápne. Nečudujem sa, že to ani nemá nejakú kultovú fanušícku obec, bol to aj na tú dobu prevažne nepodarok. (Rowanová je zato peknučká.) Dobré zhrnutie tejto vleklej podivnosti máte tuná: Canceled Too Soon, no. 163 - The Starlost (1973-1974) A nebohý Harlan Ellison sa rozhovoril o zákulisnom galimatáši tohto seriálu v tomto interview zo 73-ho, pred 50 rokmi. Haluz. Radšej si prečítajte ten Aldissov román Nonstop.

Asi najväčšia nechcená komédia na poli televíznej SF za posledné desaťročie, ak nie viac. Netflix sa tu veru nepochlapili, neraz to pôsobí ako film od Asylum, s trošinku vyšším rozpočtom, ale nemenej debilným scenárom. Pripadá mi to, ako keby nejakým scenáristom z protekčnej rodiny sľúbili, že im dovolia nakrútiť ich vlastný SF seriál, nech by bol scenár akokoľvek blbý. A on je veru žalostne blbý - bez minimálnej úcty k logike, vede a inteligencii divákov. Do veľkej miery je to telenovela o posádke hádajúcej sa o stupídnostiach, a s asi takým pudom sebazáchovy ako posádka v Prometheovi (t.j. nula bodov). Korunu tomu nasadzuje výber obsadenia, ktorý pôsobí ako márna snaha á la "koľkých vyslúžilcov z iných SF seriálov môžeme zlanáriť do tejto srágory". Zdá sa, že bubákov na lanárenie bolo dosť, len škoda, že to nebolo investované aj inde. //// Môžem vrelo odporučiť túto podrobnú kritiku. Na pousmiatie aj chytanie sa za hlavu.

Táto adaptácia ako keby ani nevedela, čo chce. Pripomína mi to tie dve Holmesovské filmy zo začiatku tohto storočia, tiež tuším od BBC: Prehnane ponuré, snaha tlačiť na pílu aj tam, kde to scenáristicky nedáva žiaden zmysel, a miestami totálne spreneverenie sa predlohám. Je mi ľúto, ale takto nie. Poirot od ITV mohol byť pekne nasvietený a navonok uhladený seriál, ale keď spracúvali temné prípady ako Vraždy podľa abecedy, nedávali si servítku pred ústa a nehrali na roztomilú nôtu. Takže snaha o schválne super-temnú adaptáciu pôsobí skôr nepatrične a komicky.

Skandi-noir hadr. Cymru-noir ! Mňe še to ľubi. Dw i'n hoffi Y Gwyll. :-)