Pokri

Prišlo mi to o čosi zrozumiteľnejšie ako Lost Highway, aj keď ruku do ohňa za to, že som to pochopil, nedám. Tak či onak ostávajú skvelé herecké výkony, parádna hudobná stránka a správne ponurá atmosféra. Pre mňa určite lepší Lynch, ktorého nemám na režisérskom piedestáli.

Tri len za výborný úvod a solídnu prvú polovicu. A možno trochu z nostalgie. Lebo presunúť celú druhú polovicu takého filmu ako je Jurský park z krásnych exteriérov, do pochmúrnych a priestorovo obmedzených interiérov, bolo veľmi zlé riešenie. Navyše to už celé pôsobí akosi silene a scenár mi prišiel trochu vycucaný z prsta. Po príjemnom prekvapení v podobe predchádzajúceho dielu nutné sklamanie, štandardne skvelé efekty to už jednoducho zachrániť nemôžu.

Nedostalo ma to veru tak, ako som dúfal a vzhľadom na hodnotenie trochu aj čakal. Určite je to opäť posun vpred oproti niektorým nedávnym prešľapom Shyamalana, ale v mojom osobnom rebríčku je trochu vyššie aj Osada, ktorá mi prišla jednoducho krajšie natočená. Aj toto má síce pomerne hutnú atmosféru a pokus o návrat k počiatočnej tvorbe oceňujem, no dávna tvorba Shyamalana ma priveľmi rozmaznala na to, aby som ho za toto opäť vynášal na kinematografický Olymp. Vzhľadom na záverečnú scénu som však pripravený zvýšiť po zhliadnutí chystaného Glass, ak sa z toho vykľuje nečakaná premyslená trilógia spolu s Vyvoleným. - edit: predsa si to tie štyri zaslúži

Rozhodne len slabšie 4*, myšlienka je skvelá, natočené je to pekne a hudobná stránka je bezchybná, ale pointa celého filmu je nám tak skoro prezradená naprosto explicitným spôsobom, až sa tomu nechce veriť. Takisto príšery mohli vo filme použiť tak, aby sa z mysteriózna stalo aj niečo hororovejšie. Keby Shyamalan lepšie narábal so strachom a tajomnom a pointa by prišla ako záverečný twist, mohlo to byť ďalšie jeho veľdielo, oproti Šiestemu zmyslu však otočil o 180 stupňov a natočil oveľa jednoduchšie dielko.

Nápad natlačiť do prvého dielu niekoľko kultových hlášok reálnych politikov, avšak tak nesúrodo, že razom minister obrany akože zo SMERU cituje niekdajšie slová Slotu, mi neprišlo najšťastnejšie. Nie veľmi podarený pokus o politickú satiru...

Amatérska zlatanina, nič viac, nič menej. A hoci je tu stále nádej, že to zachráni pointa, nestane sa. Tento film totiž disponuje scenárom na úrovni scénky zo stužkovej.

Emocionálne preexponovaná romantická dráma zasadená do hraničnej situácie. Viac tlačiť na city ani nešlo, ale u mňa sa to úplne minulo účinku.

Kedysi sa točili oddychové rodinné filmy, ktoré boli prístupné malým i veľkým, odohrávali sa v exteriéroch a podnecovali u detí lásku k prírode a zvieratám. Dnes sa za oddychové filmy považujú tupé pseudokomédie.

Najväčším plusom je pekné prostredie a to je tak všetko. Z námetu sa dalo vyťažiť oveľa viac ako len komorná dráma na tému premena osobnosti vplyvom izolácie, morálne dilemy. Di Caprio tu nie je dvakrát presvedčivý a celkovo má človek problém vytvoriť si k niektorej postave vzťah.

Na 50-ročný film to má pekný vizuál, nič viac sa nedá hodnotiť.