Pokri

Určitý kultový status, ktorý tento film má, je pre mňa záhadou. Opakuje sa tu stokrát videné, navyše je scenár absolútne neoriginálny. Lenziho najlepší kúsok Mangiati vivi neprekonaný, ale na jedno pozretie sa to ešte s prižmúrenými očami dá. Ak ste dostatočný úchyl a vyžívate sa v nechutnostiach, tak vám to môže aj celkom rýchlo odsýpať.

Jednoznačne najlepší kanibalský film z obdobia 70. - 80. rokov. Presvedčivá práca s kamerou, krásne prostredie a netradične zvolená hudba tomuto filmu pridávajú na pôsobivosti. Samozrejme, nie je to pre každého. No zatiaľ čo v Ženách od hluboké řeky alebo v iných kanibalských filmoch pôsobí násilie samoúčelne a jeho cieľom je len šokovať, tu je aj náznak filozofického presahu. Kto je skutočne surový a zlý? Na Deodata mám ťažké srdce za tie zvieratá, ale to nie je dôvod na zníženie hodnotenia. A vlastne? Zabíjali ich naozaj? Nie je to len ďalší reklamný trik, ktorý na rozdiel od toho o autentickosti dokumentu nie je možné vyvrátiť?

Najlepší zo všetkých dielov. Nabitý vtipnými scénkami tak, ako žiadny iný. Vilaggio už je s rolou pekne zžitý a celé to má úžasné tempo. Cyklistické preteky sú najlepší moment celej nekonečnej série. Maléry s poradovým číslom 3, u nás občas vnímané ako jednotka, sú bezkonkurenčnou talianskou komédiou. Plný počet bez debaty a v podstate taký kult, že tento diel je povinnosť pre každého, kto má záujem o kinematografiu.

V rámci kanibalského subžánru stále nadpriemerný film, drsnejší ako Lenziho dramatická prvotina a scénaristicky prepracovanejší ako Ženy od hlbokej rieky. Samozrejme, ak nie ste fanúšik týchto filmov, je zbytočné si to púšťať. Nie je to žiadna kultovka, ktorú by bolo treba vidieť.

Civilný, v podstate až mainstreamový, look ma pri Lynchovi potešil. Sadlo mi to viac ako ťažko vysvetliteľné úlety, ktoré sú preňho typické.

Kedysi sa točili oddychové rodinné filmy, ktoré boli prístupné malým i veľkým, odohrávali sa v exteriéroch a podnecovali u detí lásku k prírode a zvieratám. Dnes sa za oddychové filmy považujú tupé pseudokomédie.

Dosť veľká nuda. Pozitívami sú vari len prostredie a solídna hudba, ktorá vytvára aspoň nejaké napätie.

Nepochybne kultový a svojím spôsobom novátorský počin, pri ktorom treba zohľadňovať rok vzniku, ale aj vzhľadom naň pôsobí film miestami trochu smiešne. Hooper či Boorman točili už v 70. rokoch oveľa drsnejšie hixploitation filmy. Tu totiž nechcená komika, väčšmi než z hororových scén, sála z tých bežných v rámci rodinných interakcií. V tomto prípade musím povedať "vďaka za Ajov remake". Pri texaskom masakri mi remaky neprišli kvalitnejšie ani výrazne desivejšie, v podstate bola ich devíza len v nadmiere gorescén. Aja však prevyšuje tento originál prakticky vo všetkom, napriek tomu určite treba vidieť aj Cravenov počin, ktorý si zaslúži oceniť najmä za zaujímavý námet, ktorý sa predsa len v istých nuansách líši od texaského.

Atmosféra skvelá, hudba miestami až šialená, viacero silných scén, ale rozuzlenie ma úplne nenadchlo. Po takých napínavých 90 minútach som čakal viac.

Jedna slabá hviezdička za trochu brutality v posledných 20 minútach. Inak to bola hodinu neuveriteľne nudná amatérčina, až som zapochyboval, či nesledujem iný film. Niekedy sa čudujem tomu, aká povesť film sprevádza, a to zohľadňujem aj fakt, že ide o 70. roky.