BoPo

Pre koho je film určený? Pre tých, ktorí videli všetky bondovky s Craigom. Pre náhodného okoloidúceho to bude, ak to preženiem, ako keby si za prvý komiksový film zvolil Avengers: Endgame. Není čas zemřít sa snaží uzavrieť všetky cesty z minulosti a vydá sa na poslednú púť. James Bond je strhaný, unavený, už nechce zachraňova svet, je blízko k tomu byť konečne šťastný, ale minulosť nepustí. Léa Seydoux sa veľmi dobre vykryštalizovala ako osudová Bond girl. Ana de Armas? Sexy, sympatická, roztomilá a zábavná. V rámci malého priestoru si ukradla film. Není čas zemřít prináša mix nostalgie (veľa vecí pripomína staré necraigovské bondovky) a rôznorodej akcie. Prepadnutie laboratória bolo ako z novodobého Batmana, kubánska akcia vyložene craigovská, lesný súboj bourneovský a záverečná ostrovná zasa niečo medzi PC strielačkou a Bond érou Seana Conneryho. Veľmi dôstojné a po emočnej stránke vydarené rozlúčenie sa...škoda však nasledujúcich vecí: Rami Malek patrí k najviac preceňovaným hercom súčasnosti a ústredný zloduch v jeho podaní je dosť nezaujímavý. To že prišlo na Bonda v sukni mi nevadí. Predsa len, všetci super zloduchovia sú muži, takže prečo by ich nemohla očarovať a zároveň ničiť ženská 00X. Lenže Lashana Lynch nemá potenciál niečo také utiahnuť sama o sebe. Už ako vedľajšia postava v tomto filme je tou najmenej zapadajúcou do 00 mozaiky. A najdôležitejšia otázka na záver, teda na aké miesto radím záverečný film? 1. Casino Royale, 2. Není čas zemřít, 3. Skyfall, 4. Spectre, 5. Quantum of Solace.

Kostka (1997) konečne našla, po viac ako 20 rokoch, ako tak dôstojného nasledovníka. Z pohľadu klaustrofóbie veľmi účinné. Chýbala tomu však nejaká nadstavba, ktorá by celý ten boj o život lepšie opodstatnila a hlavne mi vadil malý počet druhov prekážok/pastí. Jednohubka, ktorá premrhala vlastnú vynaloženú snahu.

Pokiaľ sa fanúšikovia Johna Woo delia na dve skupiny (tí čo považujú za režisérov najlepší nehollywoodský film Killera a tí čo na tento piedestál dávajú Hard Boiled), tak ja sa radím medzi hábéčka. Hard Boiled vyčítam nesympatické/nezaujímavé postavy, skrz ktoré sa z tuny výbuchov a výstrelov stali monotónne jatka. No Killer má oveľa horšie prehrešky. Najviac mi vadili dialógy plné planých kecov o kamarátstve za doprovodu precítených výrazov a ubolených pohľadov.  Monotónnosť teda vymieňa skôr za trápnosť. Jediné čo by ste mali vidieť so značkou JW, tak je samozrejme Tváří v tvář.

Prvé dva kapitoly boli fajn. Depresívny pohľad na taxikára, ktorý je vplyvom životných rozhodnutí v celkom slušnej prdeli, z ktorej nie je cesta von. Bavilo ma sledovať realistické zachytenie jeho každodenných stereotypov. Ten pocit zimy, hladu, beznádeje kombinovanej s nasranosťou bol naozaj hmatateľný.  Potom sa dej posunie osudovou ponukou. Na vrchole dojmov sa Žluté moře dalo prirovnať k Uprchlíkovi (1993). Nasledujúce dve kapitoly sa zmenili na jatka v ktorých som dosť strácal pozornosť, pretože chovanie a motivácie mafiánov išli úplne mimo mňa. Ak som sledoval len taxikára, tak som bol spokojný. Akonáhle ho z čočky kamery vytlačili dvaja mafiáni, tak som dostal prehnanú dávku prehnanosti, a to vrátane minutáže.

Archive 81 rozdelí publikum na dve skupiny. Tých, čo majú minimálne skúsenosti s filmami/seriálmi tohto typu námetu, u ktorých pôjde o 4-5* zážitky. A druhou skupinou budú tí, čo majú už nakukané, pre ktorých pôjde o zaujímavo/atraktívne pôsobiaci, ale vlastne neodvážny 3* zlepenec. Ďalej čítať až po pozretí 1. série. Spoilery: Začína to správne. Jemné načrtnutie viacerých postáv, nahodených veľa otázok a zaujímavá zápletka. Následné odkrývanie nejasných súvislostí, neustále pribúdajú ďalšie postavy a postupné zorientovanie sa v tajnostiach. Sprostredkovanie nových informácií je robené fajn spôsobom (sledovanie videokaziet, ktoré sa plynulo prehupne do minulosti v reálnom čase). Len teda dosť často sa niektoré veci dejú zbytočne opakovane (hlavná hrdinka má o niekoho starosť, skúsi tej postave poradiť, pomôcť, nevyjde to, v ďalšom diely to skúsi znova/rovnako, a potom znova/rovnako, bez nejakého zásadného dejového posunu). Vo výsledku mi celý ten proces objavovania dosť pripomínal film Telefon (2020). No a vyústenie prvej série zasa hádže dojmy inšpirácie seriálom Hranice nemožného. Určite prevládajú pozitívne dojmy. Problémom je, že v aktuálnej zlatej seriálovej ére, ide o síce  zaujímavý, ale ničím výnimočný seriál. Chcelo to viac odvahy. A úprimne sklamalo ma, že z toho chcú vytrieskať ďalšiu sériu.

Ak by som Hard Boiled videl v roku 1992, tak by som dal určite vyššie hodnotenie. Z dnešného hľadiska, bez nostalgických spomienok, sú 2* strop. Zápletku hodnotiť netreba. U akčného filmu z 90. rokov určite scenáristickú perlu neočakávam. Nezaujímavé postavy sa však odpúšťajú horšie. Bolo mi úplne jedno kto je kto, prečo robí čo robí a úprimne 99% postáv boli len terče s nohami. No a to najdôležitejšie? Akcie je tu neúrekom. Milión výstrelov a tisíc výbuchov. Len ako tomu chýbajú zaujímavé postavy, tak chýbajú aj akékoľvek emócie. Namiesto nadšenia z "demolačného derby" som bol miestami skôr ubitý monotónnosťou neustáleho odletovania kusov stien a komparzu.

U komédií tohto typu očakávam, že buď bude extra bláznivá, alebo bude extra tlačiť na absurdno. Tucker & Dale vs. Zlo neprináša ani jedno. Sú tu náznaky, že sa tvorcovia chceli vydať správnym smerom. Je však strašne poznať, že všetky nápady zostali len u počiatočného nadšenia, že dostali nápad. Netryská humor a na hororovú komédiu trestuhodne tryská dosť skromne aj krv. Nemôžem povedať, že by išlo o trápnu záležitosť, ale priestor pobaviť bol využitý minimálne.

100% sázka na nostalgiu bola logická voľba. Z hercov potešila jedine tak Grace Mckenna, ktorá v rámci svojej kategórie, detská herečka, hraje áčkovú ligu. Ostatní tak nejako len vyplňujú priestor, neprinášajú sami o sebe nič navyše. Aj ten Paul Rudd je tu zbytočný, totálne nevyužitý rozsahom postavy. Zápletka fajn, ale nezanechá vo Vás žiadne vyčnievajúce, extra zábavné momenty. Najväčšie sklamanie bolo vizuálne stvárnenie ústredného zla a jeho dvoch poskokov/ochrancov a v podstate všetky scény krotenia samotného. A ten záver? To bolo až priveľmi spomienkové, so snahou o prehnanú dojemnosť. Bez záveru slabé 2*, so záverom 1* hviezdičková zbytočnosť.

Herci tu striedajú dva formáty. Buď si dopredu nachystajú scénky v štýle Tele Tele, alebo idú tvrdú improvizáciu. V improvizácii sa pobavíte hlavne v momentoch, kde sa herci smiechom navzájom odbúrajú. V nachystaných scénkach je to lov kvality s veľmi nepriaznivým kurzom úspešnosti. Pobavia tak 2 z 10. Dôvody sú dva. Nepomer talentu Kozub vs Čuba, Ferro, Polák. A druhý, závažnejší, je skutočnosť, že celý vtip a padá na zábavnosti vytvorených charakterov (môj najobľúbenejší je Pražák Voliver, a to predovšetkým jeho návšteva fitka). Ak Vás pobaví pohľad napríklad na šilhajúceho trotla, tak sa pobavíte. Ale ak čakáte, že šilhajúci trotl bude vytvárať nejakého zábavné situácie, tak to už moc nedostanete. Ano, hlášky sa tu občas vydaria kvalitné, ale hluché minúty silne prevažujú. Beáta Hrnčiříková mohla nahnať svojou prítomnosťou (pôvabom) zopár plusových bodov navyše, ale priestoru dostala primálo. Nech aspoň na záver prinesiem niečo pozitívne, tak odporúčam vyhľadať najlepšiu paródiu na Andreje Babiše v podaní Kozuba - Andrej Bumbiš: sváteční poslání s okamžitou platností.

Tři tygři nie sú mojou šálkou kávy, pretože z 10 scénok ma pobavia tak 2. V podstate humor v štýle Tele Tele. sKORO NA mizině je však vec iná. Zo začiatku to má síce pomalší rozjazd, kde najviac poteší sám seba parodujúci Langmajer. Kvalitatívny zlom, smerom hore, nastáva od dielu Zával. Poslední tri časti humorom gradujú a sú vrcholom celého seriálu. Gondíková a predovšetkým Neužil (skvelá paródia vážneho herectva) výborne oživili už existujúcu squadru. Záverečný diel, Noemova archa, je naozaj čerešničkou, kde dokonca aj Rosenberg má vtipné momenty. Ak by som hodnotil práve len záverečné tri časti, tak dám 4*. sKORO NA mizině poskytlo hercom priestor urobiť si zo seba prdel a oni túto príležitosť využili s chuťou. Keď zoberiete do úvahy okolnosti vzniku a skutočnosť, že vtipnosťou natrháva diery všetkým českým pokusom o komédiu za posledných x rokov, tak klobouček.