Skribler

Ak stále obľubujete klasiku, neprekáža vám pomalé rozprávanie, a ste fanúšikom pôvodného príbehu o drevenom panáčikovi, tento film by sa vám mohol páčiť. Krásna kamera, veľmi dobré efekty a prirodzené herecké výkony dokážu vtiahnuť do deja, pokiaľ im teda dáte šancu a nezabalíte to po pol hodine, čo som mal v pláne urobiť aj ja. Hlavná myšlienka o detskej naivite a nezdolnej ľudskej sile, ktorá na konci bude po zásluhe odmenená, má aj napriek notoricky známej predlohe stále silu a dokáže diváka dojať.

Ten film sa nemení. Nemôže sa zmeniť. Ale zakaždým sa zdá byť iný, pretože sa zmení človek sám. Vidí veci inak.

Tarantino sa točí na kruháči postmoderny a nevie ako z neho von. Schopnosť napísať zaujímavé postavy a zmysluplné vzťahy mu vystačili na tri filmy, odvtedy používa hercov len ako stroje na odrapotanie čoraz dlhších a nudnejších dialógov. V tomto filme rezignoval už úplne. A pritom vytvoril skvelú buddy movie dvojicu nápaditejšiu a s väčším potenciálom, akú predviedol Shane Black v Správnych chlapoch. Režisérovi kedysi koncept pohrávania sa s divákovým očakávaním fungoval perfektne, teraz nás vedie od ničoho k ničomu. Nehovoriac o tom, že keď už rozšifrujete spôsob rozprávania a poznáte skutočnú story okolo Polanskeho a jeho manželky, tak vás finále nemá čím prekvapiť. Takže, aby som to zhrnul: „Je to tvrdý, ale tvý schopnosti nejsou věčný. Tvý dny už pomalu končej. To je holt ten podělanej život. S tím se budeš muset, bejku, holt ňák smířit.“