Cappuccino

Hmm hmm, opäť nastáva dilema voľby medzi tromi až štyrmi hviezdami. Za najväčšie klady Kúzla mesačného svitu považujem určite fantastického Colina Firtha, ktorý viac menej ťahal celý film sám, obstojnú Emmu Stone a vynikajúci soundtrack, ktorý sa vám zapáči už počas úvodných titulkov. Ááá vlastne keď tak uvažujem, zostanem skôr pri tých troch hviezdach. Woodyho nový počin je pekný, naozaj príjemný snímok, ktorý neurazí, ale nie je to ani nič, z čoho by ste s prepáčením padli na hubu.

Dokument, ktorý vás aspoň na krátku chvíľu donúti zamyslieť sa, či naozaj všetken ten pokrok nie je z istého pohľadu na škodu a či ložiská ropy stoja za životy obyvateľov kmeňa Suri (na druhej strane by sa im mohlo povedať, nech svoje obydlia presunú do inej oblasti za určitú odmenu, to mi zas trochu pripomína Avatar.. ale vysvetlite to kmeňu, žijúcemu viac menej mimo modernú civilizáciu). Barabášovi palec hore taktiež za raftovaciu časť dokumentu, ktorá pobavila a určitých chvíľach (hrošie "nájazdy") diváka až zamrazila. Všetci členovia výpravy majú môj obdiv.

Je mi ľúto, že musím takto hodnotiť slovenský film, radšej by som naň písal pochvalné slová (ako v prípade koprodukčného Kandidáta), ale jednoducho si nemôžem pomôcť. Musím súhlasiť s užívateľom Primavera, že sa jedná o maximálne nevyužitý námet, z ktorého mohlo vzísť niečo úplne iné. Úprimne, nudil som sa 3/4 filmu a jediné za čo tvorcom môžem z môjho osobného hľadiska dať palec hore je výborná hudba (Jurak Dobrakov). A taktiež treba uznať, že niečo do seba mala aj kamera (Martin Žiaran). Na druhej strane ma ale nezaujal ani jeden z hercov a scenár.. no, domyslíte si.

No konečne! Po dlhej dobe som mal to potešenie zhliadnuť počin, ktorý môžem s čistým svedomím ohodnotiť piatimi hviezdami. Peter Konečný (filmový kritik a šéfredaktor Kinema.sk) pred premietaním Hlupáka na MFF Cinematik 2015 prehlásil, že mu tých 116 minút ubehlo ako 90. S jeho tvrdením môžem len a len súhlasiť. Úvodné časti filmu vás pomaly, ale isto vtiahnu do deja, z ktorého vami budú lomcovať rôzne druhy emócií. Parádné zobrazenie korupcie, ktoré vám bez servítky, úprimne predkladá udalosť, aká sa môže bez akýchkoľvek problémov udiať aj v reálnom svete. A nielen, že môže, ale také udalosti sa dejú na bežnom poriadku (i keď nie zrovna do bodky identické). A to dozaista nielen v Rusku.

Začiatok filmu v mojich očiach nezvládnutý, zvažoval som odchod z kinosály. V strednej časti ale prišli návaly smiechu, ktoré viac menej pretrvávali až do spustenia záverečných titulkov. V konečnom dôsledku som si ale z Moskytiéri neodniesol žiaden spečiálny zážitok a čoskoro na ňu zabudnem.

Fuf, zvažujem slabšie štyri hviezdy alebo silnejšie tri. Počiatočné sekvencie a najmä stred filmu ma skutočne účinne ponoril do príbehu, ale záverečnej (cca) 20-minutkove dochádza šťava a mám pocit, že Simon Jaquemet už nevedel s čím čo a Vojnu ukončil pomerne chabo. Ale určite stojí za zhliadnutie.

Neviem prečo majú niektorí diváci tendenciu vidieť vo filmoch niečo viac, než čo nám vlastne ponúkajú - niečo, čo v nich vôbec nie je. Ja osobne Opití láskou považujem za poriadne čudácky film, bez akéhokoľvek hlbšieho zmyslu. To by však ani nevadilo, keby ma čo by komédia vedel pobaviť, resp. čo by romanca vedel dojať. Ale nestalo sa ani jedno, ani druhé, ani tretie. Prišiel, videl som, nepochopil som, odchádzam. Hviezda za Sandlera, hviezda za Emily Watson.

Ted 2ka oproti prvej časti jemne pritvrdil, šliapol na plyn, ale neprekročil hranicu únosnosti, preto oproti jednotke dávam hviezdu navyše. Neesona, Jurský (marihuanový) park a odber semena od známeho športovca (nespomeniem si na meno) považujem za top scény filmu -> naopak ale súdna časť snímku mi prišla pomerne nudná.

Budú to slabšie tri. Vzhľadom na krátku stopáž môžem Safelight označiť za film znesiteľný, ale pridajte mu ešte tak pol hodinu a jedna, možno aj dve hviezdy by hneď spadli dole. Príbeh sám o sebe je totižto nemastný, neslaný (a od polovice veľmi predvídateľný), rovnako ako prostredie, v ktorom sa odohráva. Na strane druhej ma ale zaujalo herecké obsadenie na čele s Juno Temple a Jasonom Beghe... takže celkovo nič čo by som si pozrel znova, ale jedno zhliadnutie? Why not.

Nečítal som csfd komentáre, takže neviem s istotou povedať, ale som jediný, komu Hrithik Roshan strašne moc pripomína Bradleyho Coopera (špeciálne vidím aj spojitosť medzi Hangooverom a Život je len jeden)? Dokonca aj vekovo sú si podobní (40/41)! Film sám o sebe považujem za oslavu života, priateľstva a zamyslením sa nad niektorými aspektami ľudského chovania. Arjun, Imran, Kabit, tí všetci si so sebou nesú určité bremeno, s ktorým sa postupom času snažia vyrovnať. No nemyslite si, že by sa jednalo o snímok pochmúrneho typu, práve naopak, môžete očakávať oddychovú a veľmi príjemne odsýpajúcu, netradične natočenú komédiu.