Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Animovaný

Recenze (2 039)

plakát

Pátek třináctého 2 (1981) 

Zo série Piatok trinásteho ide o bežný štandard, pri ktorom sa dá s partiou kamarátov celkom slušne pobaviť.

plakát

Jako v bavlnce (2020) 

Veľmi mi lezie na nervy, ak scenáristi využívajú všetky možné barličky, aby hlavnú hrdinku dostali tam, kam chcú oni. SPOILER: Prvá tretina filmu bola zaujímavá, avšak následne sledujeme ako si Rosamund Pike podá neustále chybujúcu mafiu. Zázračne prežije všetky útoky, s poriadnym kusom šťastia a náhod vypátra a unesie bossa gangu, a nakoniec s ním založí spoločnosť, ktorá v rozmeroch uvedených vo filme nemôže existovať. Niekto zo zamestnancov by vyšiel s pravdou von, prípadne by narazili na bohatého klienta, ktorý má za sebou schopnejšiu zločineckú skupinu, ako Don Peter Dinklage. Z bad b*tch postavy Marly Grayson jednoducho tvorcovia spravili neporaziteľnú sviňu, ktorej to vôbec nežeriem. Jej vysporiadanie sa s problémami je zjednodušené a ťažko uveriteľné.

plakát

Krvavý diamant (2006) 

V príbehu o nájdení stratenej rodiny a honbe za drahokamom mi chýbala akási zápletka, ktorá by filmu dodala väčšiu hĺbku. Bez toho išlo „len“ o skvelý dobrodružný akčňák so sympatickou hlavnou trojicou a množstvom napínavých scén.

plakát

Mizerná jízda (2020) 

Nad niektorými prankami sa dalo pobaviť, no iné nemali žiadnu úroveň. Možno keby film pozerám ako tínežder, užijem si ho viac. Alebo nie sú projekty so skrytou kamerou jednoducho moja krvná skupina? Neviem. Nebolo to zlé a oceňujem snahu aktérov, že sa nebáli vystaviť rôznym bláznivým situáciám, avšak na to, že malo ísť o komédiu, som sa naozaj zasmial len výnimočne.

plakát

Amanda Knox (2016) 

Zaujímavý prípad, ku ktorému som sa snažil pristupovať objektívne, nefandiť žiadnej strane, neprizerať na ich (ne)herecké výkony, ale riadiť sa tak ako súd len dôkazmi. Tvorcovia dali dostatočne vyvážený priestor obidvom stranám a azda jediné, čo ma pomerne iritovalo, boli narcistické prejavy britského novinára, ktorý si mohol niektoré vyjadrenia odpustiť.

plakát

Já jsem vrah - Zabiják v očích zákona (2018) (epizoda) 

Po druhej časti prvej série sa asi každý divák sám seba pýta, či bol trest pre vodiča Kennetha Fostera primeraný. Z pohľadu texaských zákonov sa dá pochopiť, ale ľudsky to jednoducho nesedí. Takáto legislatíva môže mať v určitých prípadoch výhodu, no u Kennetha to nedáva zmysel. Cieľom trestu je predsa to, aby sa trestanec napravil a bol znova prospechom pre spoločnosť. Avšak 40 rokov až doživotie je extrémne prísna sadzba na to, že nikoho nezavraždil.

plakát

Já jsem vrah - V jejích rukách (2020) (epizoda) 

Pomerne slabšia epizóda, ktorá sa rozbehla až v druhej v polici, keď nastal menší zlom v príbehu. Podľa hodnotení však verím, že ďalšie časti môžu stáť za to, a tak im dám určite šancu.

plakát

Já jsem vrah - Prostředek k dosažení cíle (2018) (epizoda) 

Skvelý náhľad na trestanca, ktorý sa dostal do väzenia už ako tínedžer a nikdy sa nevrátil naspäť na slobodu. Páčilo sa mi Jamesove vyobrazenie cez prvé video, na ktorom pôsobil ako skutočný šialenec nerešpektujúci akékoľvek pravidlá a jeho následný menší prerod potom, ako ho kontaktoval bratranec s rodinou. Činy Jamesa Robertsona sa nedajú v žiadnom prípade ospravedlniť, ale záverom epizódy sa vynára otázka, čo by z neho bolo za človeka, keby sa narodil do harmonickej rodiny. Ale takých prípadov je, samozrejme, skutočne veľa.

plakát

Liga spravedlnosti Zacka Snydera (2021) 

Stopáž je, samozrejme, poriadne prestrelená a určite by sa dala ešte prestrihať. Napriek tomu mi film prebehol poriadne rýchlo a oproti pôvodnej verzii je Snyderova Justice League o triedu lepšia. Steppenwolf pôsobil tiež oveľa schopnejšie, vďaka čomu boli súboje výrazne napínavejšie ako vo verzii Whedona.

plakát

Son (2021) 

Je v pozadí celého diania skutočne tajomný kult alebo si hlavná hrdinka vytvorila v hlave vlastný svet? Podobných námetov sme už mali viac a určite aj lepšie spracovaných. Problémom je, že tvorcovia celý čas ťahajú diváka jednou cestičkou a nedávajú mu žiadne výrazné náznaky toho, že by pravda mohla byť iná. Cieľom je, aby všetko na konci otočili a vyvolali šok, ktorý sa však u mňa nekonal. Po prvé preto, že sa postavy správali veľmi predvídateľne, a tak sa dalo plus mínus odhadnúť, kam sa dej posunie v najbližších minútach, a po druhé preto, že dialógy medzi nimi bolí extrémnym klišé, a tak som si k nikomu nevytvoril žiaden vzťah a nezáleželo mi na tom, čo sa s nimi stane. A to mám Emilea Hirscha ako herca rád.