VideneFilmy

Mali ste pri sledovaní rozporuplné pocity? Nie ste sami. Veľkolepé pokračovanie filmu, ktorý zmenil filmový svet. Prvá hodina sa dala skrátiť na 20 - 30 minút, čo by vo výsledku pomohlo plynulejšiemu deju a menšiemu počtu hluchých miest, v ktorých sa často nič nedeje. Potom zrazu príde veľkolepé "boom", zvukovými efektami sme ohlušovaní z každej strany a akcia sa rozbehne na plné obrátky. Z výrazne atmosférickejšej jednotky sa stal omnoho akčnejší blockbuster. Esteticky sa opäť jedná o jednoznačne nadpriemerný film s výbornou hudbou a hoci je príbeh spočiatku slabý, následne sa rozbehne. Keď som išiel do kina, nevedel som, že má byť aj ďalší diel. Po tomto zistení mi dalo viac nevysvetlených vecí vo filme význam. Hoci mňa osobne tento Avatar až tak nenadchol, je potrebné mu opäť uznať remeselnú zručnosť a keď si odmyslím osobný postoj, jedná sa o jednoznačne nadpriemerné dielo.

Herecký koncert plný morálnych otázok. Samozrejme, môžeme argumentovať, že ide o typické dielo zamerané na "vytláčanie" sĺz, ale na druhej strane nám dáva do popredia množstvo otázok, pričom na odpovede často musíme prísť sami. Obaja herci v hlavných postavách sú tu na vrchole svojich síl a vďaka vhodnému podaniu príbehu máme možnosť sledovať plynulé prechádzanie medzi jednotlivými fázami prebudenia. Spracovanie síce nie je ničím výnimočné (preto "len" štyri hviezdy), ale film je podaný umne, čisto a necháva vyniknúť to dôležité. Aj napriek pomalšiemu rozbehu sa nakoniec dočkáme príbehu, kde slzy šťastia vystriedajú slzy... Možno dojatia... Smútku... Istej formy úľavy...?

Výborne spracovaný príbeh, kde je človek schopný odpustiť aj drobné "klišé". Kvalitne napísaný scenár spolu s jednoduchou, priamočiarou réžiou a starostlivým výberom hudby sa takmer bez prestávky venuje základnej téme filmu. Tom Hanks sa svojou postavou stal a vďaka tomu som viackrát zabudol, že to je práve on. Ostatní podávajú vo väčšine prípadov kvalitné herecké výkony, pričom príjemným prekvapením bol pre mňa Antonio Banderas, ktorý dokázal hrať jednoducho a pritom veľmi uveriteľne. Pomalé tempo príbehu a dlhé zábery s pohľadom do kamery nám často dávajú možnosť nahliadnuť do vnútra postáv a hoci vám film občas podsunie svoj názor, väčšinu času si snaží udržať zdravý nadhľad. Napriek tomu nejde len po povrchu. Hoci dnes sa točí veľa filmov zaoberajúcich sa témou homosexuality, v roku 1993 bol predsa svet menej otvorený a je to vidieť aj na spracovaní, ktoré je podané bez zbytočných explicitností a napriek tomu veľmi citlivo.

Autorov pohľad vám buď sadne alebo vás nebude baviť. Vizuálne veľmi dobre spracovaný film, ktorý dopĺňajú vo väčšine prípadov dobré herecké výkony obohatené zaujímavou hudbou a netradičným strihom. Pri sledovaní sa je potrebné odosobniť od toho, že sa jedná o subjektívny pohľad a užívať si dielo ako celok. Vtedy to funguje a hoci chcete hlavnému hrdinovi mnohokrát "zakrútiť krkom", isté sympatie voči nemu prechovávate. Pokiaľ ale máte na smrť konkrétny nemenný názor, ktorý je iný než autorov, pravdepodobne budete nad filmom oba krútiť hlavou.

Film dobrý, ale chýba mu to najpodstatnejšie. Opäť sa jedná o jeden z tých počinov, kedy je človek nadšený z vizuálnych efektov a vesmírneho dobrodružstva, ale napriek silnému príbehu sú herecké výkony veľmi vlažné. Viackrát sa dočkáme zbytočne rozťahaných scén, ktoré nefungujú a tým pádom nám vo finále chýba to najdôležitejšie - emócie a atmosféra. Pokiaľ vám stačí film plný dobrých efektov a krásnych záberov, ste na správnom mieste. Ak ale hľadáte niečo komplexnejšie, odporúčam si nájsť iný titul.

Atmosféra sa, žiaľ, vytratila. Prvý diel sa stal svojho času veľkým fenoménom a tak niet divu, že vzniklo pokračovanie. Prvý diel bol špecifický svojou atmosférou. V druhej časti sa to, žiaľ, nepodarilo, herecké výkony sa zhoršili a na celkovom dizajne je vidieť, že rozpočet bol omnoho menší. Hoci dej celkom slušne plynie, tento rozprávkový svet okolo mňa prešiel bez emócie a nepomohlo tomu ani záverečné udobrenie medzi otcom a synom.

Priemerný film má v sebe čosi navyše. Keď si človek uvedomí dobu vzniku, ide v podstate o originálne natočený dobrodružný príbeh. S mnohými prvkami pracuje podľa vzoru starých hororov (najmä atmosféra a tempo rozprávania), ale pridáva im niečo nové. Pridáva najmä humor a výrazne akčnejšie scény. Narozdiel od staršej kultovej klasiky si robí srandu aj sám zo seba a nebojí sa pridávať prvky, ktoré by v období vzniku originálu nefungovali. Z dnešného hľadiska sa jedná o film, ktorý je akýmsi medzníkom medzi pôvodnou a modernou kinematografiou. Nájde si v ňom čosi súčasný divák, a hoci pre staršieho môže pôsobiť ako výsmech klasiky, pokiaľ sa pozrieme na neho s nadhľadom, ako to robia aj samotní autori, dostaneme solídnu dávku akčno-dobrodružnej popcornovej komédie.

Pôvodne som chcel dať 2*, ale jedna skutočnosť ma prehovorila na slabšie 3. Unfriended neprináša do žánru nič nové. Dej i koniec je hororovému fanúšikovi po chvíli jasný, ale napriek tomu sa filmu musí uznať, že hoci majú herci niekedy tendenciu preháňať, situácie pôsobia v kontexte udalostí uveriteľne a plynulo. A čo je teda tou skutočnosťou, ktorá u mňa posunula hodnotenie o jednu hviezdu vyššie? Práve to, čo pre niekoho môže byť obrovská trhlina. Film sa nebojí ísť do nudných pasáži, kedy sa takmer nič nedeje, iba si postavy medzi sebou píšu alebo hlavná hrdinka niečo dlho hľadá na internete. Pre niekoho môže táto skutočnosť pôsobiť ako zbytočne natiahnutá, ale pre mňa práve to dodalo na uveriteľnosti, že sa jedná o natočenie situácie, ktorú nikto z filmárov dopredu nepripravil.

S ohľadom na dobu jednoznačných 5*, ale koľko by film dostal dnes? Vo svojej dobe sa jednalo o pokrokovú rozprávku s prvkami, ktoré sa neskôr u štúdia Disney stali "povinnými" klišé (napr. zvieratá ako najlepší priateľ hlavnej postavy či prispôsobovanie a výrazné zmeny pôvodných príbehov). Keby sa dnes vytváral film s rovnakou úrovňou animácie, infantilnosťou postáv a pomalým rozprávaním, azda by si ho málokto všimol, ale opäť si treba uvedomiť, že reálnosť kreslených postavičiek bola v tých rokoch mizivá a práve Snehulienka bola prelomová v tom, ako dokázala pracovať s postavami a príbehom. Aj z dnešného pohľadu však zostáva kvalitná hudba. Hoci samotné piesne pôsobia niekedy až príliš detsky (ale opäť ide o film pre deti tej doby), melódie a aranžmány, ktoré hrajú v pozadí počas celého príbehu, dodávajú celému deju spád. Koľko hviezdičiek by teda Snehulienka dostala po 85 rokoch? Ťažko povedať, ale objektívne zrejme 2, maximálne 3.

Film plný kontrastnej kvality. Znie vám predchádzajúca veta podivne? Mne tiež. Na režijnú stoličku si zasadla legenda, ktorá opäť predvádza filmárske umenie a zručnosť (farebné stvárnenie scén pôsobí nádherne), ale na druhej strane dostane slabý scenár. Jednoduché a fungujúce scény (najmä medzi Tonym a Mariou) dopĺňajú prešpekulované a doplnené, ktoré ale zďaleka nemajú svoje čaro (najmä so zbytočne dlhými tanečnými vstupmi). Lepšie výkony sa často striedajú so slabšími (badateľné je to najmä na speve, kde muži spievajú výrazne horšie než ženy), autotune číha na každom kroku a zvuk pôsobí vďaka súčasným zvukovým nárokom plocho a bez dynamiky. Svetlým bodom je jednoznačne predstaviteľka Anity (Ariana DeBose). Keď človek čaká, že najväčšie finále bude aj najviac fungovať, žiaľ, dostane iba krátku scénu, kde sa emócia (aj napriek snahe) vytratí.