Recenze (525)
Hitlerovi muži (1996) (seriál)
Ucelený pohľad na stelesnené zlo v podobe 12 „ľuďí“ a pohlavárov Tretej ríše. Povinná látka pre žiakov už od základných škôl.
Kajman (2006)
Paródia na Silvia, ktorá veľmi nenudí, ale neviem, či si divák nájde dôvod, prečo si to pozrieť znova. Prestrihy na skutočného Berlusconiho, ktorý nadáva europoslancovi Schulzovi priamo v parlamente do nacistických „kápov“, sú trefné a výpovedné. Od autorov by to možno chcelo ostrejší vtip a viac odvahy vziať si na paškál vyhláseného arogantného autokrata a kurevníka z Talianska, ktorý už od radosti nevie, čo so sebou.
Chtíč (2002)
Keby sa to netvárilo ako umenie, ale ako bohapustá šuk....., bolo by to lepšie. Fackt.
Chorus Line (1985)
Dve hviezdičky len za účasť Michaela. Inak stále platí, že muzikály a najmä ich spracovania na plátne väčšinou nemusím.
Zjizvená tvář (1932)
Zlaté časy gangsteriek a počin, ktorý nemôže vynechať žiadny skutočný fanúšik tohto žánru.
The Lady and the Reaper (2009)
Čierny humor par excellence, ktorý baví každou sekundou. A pre mňa hlavný favorit na Oscara. Len škoda, že neuspel. Záverečná pointa s nasratou babičkou je moment, pri ktorom sa od ucha k uchu rozosmejete či chytíte za brucho a poviete si: „Toto si musím pozrieť znovu!“
Dívka u jezera (2007)
Krimi po taliansky. A musím povedať, že veľmi vydarené, oldschoolové. Mňa to chytilo od začiatku do konca a pripomenulo mi, že nastal opäť čas a mám chuť na taliansku kinematografiu. A nielen na kúsky o mafii, ale aj na nenápadné veci akou je práve La Ragazza del lago.
Tina Turner: One Last Time (2000) (koncert)
Čo song, to perla. Hoci sú koncerty Tiny takmer rovnaké a divákov uvádza do varu podobne už dlhé roky, nevadí mi to. Asi najmä preto, že som ju zažil naživo v Hamburgu, keď mala pri návrate 69 a mala v sebe energiu, na ktorú sa dnes nechytajú ani niektoré súčasné 20 či 30-ročné hviezdy. Tina forever!
Krvavý potok (2009)
Som smutný z toho, do akého šitného stavu dospel môj obľúbený režisér a človek, ktorý stojí za Falling Down i Phone Booth. Sodoma, gomora, tentoraz s nacistickou okultnou tématikou, ktorá paroduje sama seba. Brrrr....
Říkejte mi Kubrick (2005)
Celkom vydarená uletenosť, ktorá však po pozretí čoskoro zapadne v pamäti prachom. A je to škoda, lebo Malkovich je herec, z ktorého sa dá vyťažiť ešte viac.