Rex Mundi

Dosť brutálny film, ale v podstate len pripomína krutú realitu, v ktorej stále žijú tisíce ľudí. Napínavý a nekončiaci boj zla s relatívnym dobrom, ktoré môže za daných okolností znamenať aspoň toľko, že nie ste pravidelne do bezvedomia zmlátený. Lou Diamond Phillips v zlatých časoch, kedy mu rola bastarda ešte sadla a nevyzeral v nej ako gumová figúrka.

Pre generáciu našich mamičiek je toto klasika vojnovej romantiky. Tiež som ho videla ako dieťa. Slušne spracovaný TV film o osudoch skupiny mladých ľudí počas druhej svetovej vojny a po nej, keď sa ich cesty rozídu, aby sa oveľa neskôr opäť pretli.

Ja by som z výroku Dadela o príbehu mladíka „snažiaceho sa vymaniť zo stereotypného života v islandskom zapadákove“ ešte vyhodila slovo „stereotypného“. Nóiho najväčším snom je skôr úplne vypadnúť preč. Proti stereotypu navonok nebojuje, jeho heslom je pokiaľ možno robiť čo najmenej a v stereotype len zasnene blúdiť. Z môjho pohľadu je to citlivo snímaný príbeh o dospievaní, ktorý však práve svojou „islandskosťou“ dodáva tak bežnej téme nový rozmer. Či už sú to niektoré skvelé čierno-vtipné momenty, alebo hĺbka smútku v iných (niekedy tých istých) momentoch... Nói albinói vyvoláva dojem, že také majstrovské spojenie týchto zdanlivo protichodných pocitov v takom „malom“ príbehu bolo možné natočiť len na Islande a s Islanďanmi. Bravo!

Veľmi milý a láskavý film, ktorý ma potešil presne tou „intímnou“ atmosférou, ktorú mám na určitých filmoch tak rada. Zamestnankyne salónu, ich známi a zákazníci tvoria chutnú galériu postavičiek so svojimi vlastnosťami, slabosťami aj drobnými bizarnosťami. Nathalie Baye bravúrne zvláda svoju neurotickú Angéle, Audrey Tautou je tradične sladká, ale nijako nezatieňuje ostatných, Samuel Le Bihan neodolateľný aj napriek príšernému hniezdu na hlave. Ľahučko erotické scény sú rafinované a dychberúce (najmä keď Le Bihan zavzdychá:-). Pri tomto filme sa dá uvoľniť, ako by ste ležali v Salóne krásy Venuša a kozmetička vám jemne masírovala tvár.

Arci-hovadina na druhú, ktorá z môjho pohľadu prekonala hranice trápnosti a ohromila ma, kam až brak môže zájsť. Súhlasím zo všetkými komentármi, ktoré tu zatiaľ boli napísané a pridám čosi svojich dojmov. Celé je to ako príšerne úboho skopírovaný Coppola, herecké umenie nulové, výpravná stránka filmu taká lacná, že Harkerovo červené kabrio bolo asi najvyššou položkou rozpočtu (aj keď ho asi len požičali, keďže má maďarskú značku). Moja bezprostredná reakcia po skončení prvého dielu bola: „Snažia sa urobiť kópiu Coppolovho Draculu, ale ten by to takto nenatočil, ani keby celý rozpočet, vrátane honorárov hercov, bol štyri doláre!“. Čo ma najviac šokuje, sú komentáre užívateľov IMDb - najmä jeden: “prekvapivo verná adaptácia Brama Stokera, ktorá si zaslúži viac pozornosti“, „produkčný tím nielenže čítal a pochopil knihu Brama Stokera, ale ju aj previedli na plátno tak presne, ako to len bolo možné“, „z tohto pohľadu stojí nad väčšinou "románu verných" verzií, vrátane Coppolovho“...atď, atď, proste vychválené po nebo! Tí ľudia sú snáď slepí alebo z inej planéty! Minimálne zaradenie deja do súčasnosti adaptáciu poriadne znepresňuje! Masochisticky som si pozrela aj druhú časť, aj keď sa mi žalúdok obracal... Zatiaľ čo Berginov Dracula v prvej časti, vo svojej "dedovskej" verzii vyzeral ako s uschnutou kozmetickou maskou na tvári, v druhej časti tvorila jeho "mladistvý a sexi" look príšerne svietiaca čierna farba na vlasy (vyzerá ako prihriaty nemecký pasák). Ostatných hercov nebudem radšej ani komentovať. Žiadnemu Slovákovi alebo Čechovi (za ostatných po reakciách na IMDb neručím) tento film neodporúčam, pokiaľ sa zo zdravotných príčin nepotrebuje zbaviť obsahu žalúdka!