jhrasko

Malé životné etudy presne podľa mňa, presne pre mňa. Dokonale vybalansované a melancholické, ženskou autorkou odsledované a krásne podané nuansy medzi nostalgiou dospievania a dospelosťou. Prvé lásky, láska ako taká. Čo je normálne cítiť, ako sa prejavovať, keď dostávame lekcie od oveľa mladších a neskúsenejších. Veď je to pomerne jednoduché - život ako taký, byť zamilovaný, milovať. Lily Rabe je roztomilo čudná a Timothée Chalamet je teenagerom roka (a obrovský prísľub do budúcnosti, verte mi). "Don´t be sad, don´t be sad, don´t be sad..."

Veľmi ťažko sa zmieriť so sklamaním. Lonergan je pre mňa od U can count on me autorský boh, majster jednoduchosti, skratky, (pre)rozprávania. Avšak cítim to podobne ako v prípade Margaret, k príbehu Lee-ho sa nikdy nebudem chcieť vrátiť. Postavy sa mi vôbec nedostali pod kožu, vlastne ma zaujímali minimálne. Až na scénu s mrazničkou mi scény a situácie prišli mdlé a ospalé (čo bol možno zámer, ale nie, u mňa máločo fungovalo). Po projekcii zvláštne veľké NIČ.

Keď ja som tomu neveril ani mäkké F....(). Čistý americký príbeh o tom, ako nechceme byť americkí. Poriadna bublina.

Slušný autorský guláš. Z predlohy prenesený na filmové plátno. Celkom by som rád vedel, za čo si Rachel celý rok cestovala len tak hore dole.

Veľmi zdatne zrežírované, Jodie Foster ukázala čo v nej je. A Jack O´Connell ukázal ako sa dá zatieniť herecké esá jednoduchým herectvom - proste si hrá akoby šlo o všetko a pritom o nič - tak, ako mu huba narástla. Teším sa na jeho ďalšie filmy - v mojej TOPke slušne stúpa.

Áno, veľmi trefne napísal godycz, starnú nám k nepoznaniu. Keanu a Reneé, smutný to pohľad. A jediné, prečo ma "celá pravda" ako tak zaujímala je krásna a vskutku talentovaná Gugu Mbatha-Raw. Aká je veľmi relatívna popularita. A hlas boží i hlas ľudu.

Dýchli na mňa osemdesiatky, dýchol na mňa Jarmusch, dýchol na mňa Neil Young. Ale len dýchli. Tak voľajako málo farebne. Sympatický, ale dramaturgicky nevyrovnaný debut GVS. Bude a je lepšie.

Vskutku nasieracia hlavná postava, ktorú chápeme i nechápeme zároveň. Hailee Steinfeld je nepochybne veľkým talentom, to už ale vedeli predsa Coenovci. Woody je správne ZENový no a Hayden Szeto (neuvedený na dtbs) od prvej chvíle jasný favorit. Krásne vybalansové ženským vedením Kelly Fremon Craig. Nedocenené v awards season.

Už dlho som nevidel podobne autentický príbeh outsiderstva. Kto sa nikdy necítil ani trocha iný, nepochopí. 12ročný Alex Hibbert (little) a 20ročný Ashton Sanders (Chiron) hrajú ako o život, jednoducho, prirodzene a tým absolútne strhujúco. S výberom Trevante Rhodes-a som chvíľu bojoval, neveril som, ale tie oči, smútok v nich na záver, ma presvedčili. Pozriem sa do nich opakovane. Určite nie dokonalé, ale čo v živote je ?! (village cinemas, hobart).

Dev Patel za Tarzana, Nicole Kidman všade len nie do pätice na Oskara nominovaných herečiek, Rooney Mara zbytočná zbytočná zbytočná. A Weinsteinovcom do filmografie ďalší bod za schopnosť presadiť v awards season exemplárne titulnú postavu do vedľajšej kategórie. Ich nos na podobné triky a prvoplánovo slzopudné materiály je nekonečný (dendy cinemas, sydney).