jhrasko

Po rokoch opäť správne vybalansovane neurotický Woody, ktorý dokázal zo všetkých dôležitých postáv vytiahnuť to zaujimavé a herecky neopozerané. Dokonca i Timothée hrá úplne inak a to už som ho začal podozrievať, že sa bude opakovať v každom novom filme. A Elle je tak roztomilo priblbá, že som nevedel, či postavuje karikaturuje alebo si ju jednoducho vychutnáva od A do Z. Nostalgickě.

Gabriel Oak sa stal mojim hrdinom. Postava, ktorá ma presvedčila, že si Hardyho predlohu určite musím prečítať. A že je najvyšší čas pozrieť si viac filmov s Alanom Batesom.

Žiť život tu a teraz. Neobzerať sa, ani nepozerať príliš do budúcnosti. Skvelá vecička.

for jonathan demme....a vicky krieps - kde boli hlasy všetkých hlasujúcich v awards season? Strčiť daniela day lewisa, jediného herca s troma oskarmi za hlavný mužský herecký výkon, do vrecka a absolútne ho zatieniť? WOW! A Anderson je teda pán niekto, totálna autorská sloboda. A pre mňa ambivalentný pocit, ktorý trvá i deň po projekcii...a o to mu snáď šlo...PS: že by životný príbeh DDL?

Tie facky....tie som cítil aj ja....brutálne dobré a hlasné...a dokonale ambivalentných posledných pár sekúnd...

Ako Jo-e a(nd) quin vzal spravodlivosť a kladívko do svojich rúk a urobil poriadok.

...ten film je brutálne únavný...a úmorný...prvá hodina štvrť takmer neupozerateľná...prostredie, charaktery, frekvencia slov...a v druhej polovici autori pripravia také zimomriavkové scény, ktoré so záverečným vyústením v spojení s hudbou Maxa Richtera proste nenechajú chladným ani toho najšialenejšieho workoholika / cynika či lobbistu...PS: prvá polovica tým pádom za 2, druhá za celých 6. PPS: milujem Gugu Mbatha-Raw!

Civilné, s titulným duom, ktoré hrá neuveriteľne. Presne to minimalistické herectvo, ktoré milujem. A Lola Kirke, po Mistress America, opäť v TOP forme. Mierne nadhodnocujem za ten pocit, ktorý vo mne ostal i 3 dni po pozretí. Snáď každý sme sa v živote stretli s ľudským slabochom, ktorý na veľmi dlho vezme ilúzie. "You could serve people drinks without flashing your boobs...". "Don´t give me that fu...possessive husband shit, Joey, I don´t need two of you...".

V atmosfére celosvetovej premiéry kviff, vo Veľkom sále Thermalu, s delegáciou - veľmi intenzívny zážitok. Samo o sebe, pocitovo, hodne balkánske, s neodškriepiteľným rukopisom Petra Bebjaka, s charizmou Tomáša Maštalíra (o ktorom Karel Och, zahanbujúco, povedal na ČT, že ide o jeho debut pred kamerou), s výborným obsadením do najmenšej roličky, s palicou, ktorá Emílii nepasuje a s najhorším nazvučením, aké si veru nepamätám v žiadnom inom svk filme (chvíľami som musel čítať eng titulky). A s hláškou filmu: Si (x)-ok-(x)-t? Za to všetko * * * *

Film, ktorý nám ukazuje, v akej absurdnej dobe sme onehdy žili i my (a niektorí stále možno žijú). A zároveň nám ukazuje i až absurdne veľký rozdiel medzi schopnosťou balkánskych a československých tvorcov nakrútiť niečo podobne čierne, trefné a zároveň smutne vtipné.