Recenze (1 148)
Přes noc třicítkou (2004)
Neškodná stupidita. Markova herecká indiferentnosť nemá hranice !
10 položek a méně (2006)
S.O.S. = Slabší odvar Sofie.
Cinematerapie (2010)
Svet je plný renesančných bytostí. A mne sa zdá, že každú druhú z tých cinematerapeutických som už stretol, resp.denne stretávám - čo je paradox, subjektívne deja vu i najväčšia sila tejto duševne explicitnej reality show. A keby sa SMSkovalo, ja hlasujem za Darinku: "Udělej mi pořádného bubáka. Měls pravdu. Od té doby, co se neholím, mě nebolej vaječníky. Seš můj brácha, já sem Tvoje nejlepší ségra.“ CAST-in-gové agentúry, traste sa. Fuj, ale som cynický. Inými slovami: autoterapia.
Prorok (2009)
Hoooodne preceňovaný multi-etnický MišMaš vyrozprávaný príliš lineárne na to, aby ma strhol - navyše s jedným väzeňským klišé za druhým (drogy, porno, onania). K tomu rakovina (radšej ani nebudem písať čoho), otravné flashbacky a zopár nie jednoduchých dopravných situácií, pričom pri tej "určujúcej" ma definitívne rozbolela hlava. Treba si radšej pozrieť: http://www.csfd.cz/film/277742-r/
Taková normální rodinka (2008)
Dokaz, ako sa dajú vynikajúci (prevažne divadelní) herci zblbnúť spoluprácou s (taktiež) divadelným režisérom. Výsledkom je tristná nuda postrádajúca akýkoľvek autorský humor, spoliehajúca sa na sedliackosť čoby zdroj vtipu. Smutná fraška.
Želvy mohou létat (2004)
Neverím, že podobne malé deti sú schopné zhovárať sa jazykom dospelých akokoľvek ťažko skúšané sú. Nespochybniteľne (zá)vážna téma mne podaná príliš prvoplánovo a vydieračsky !
Kouř (1990)
"Ja tady nejsem sám, ja tady chlastám. Ale seš sám. Nejsem, Ty krávo vyzáblá, neukojená." A mne sa ešte teraz dymí z hlavy.
Pes jí psa (2008)
Much ado about one teddy-bear.
Japonsko (2002)
O hľadaní životnej energie, o /ne/potrebe vlastniť, mať a fixovať sa (na miesta, ľudí, veci). A najmä o starých zvráskavených rukách, o pravde v nich ukrytej.
25 wattů (2001)
5 dní tlieskať a pretlieskať sa ako jediný do Guinnessovej knihy rekordov (a začať tlieskať len preto, lebo nebola nedeľa). O šťastí nájdenom v psích exkrementoch, o genialite škrečkov, o láskach k učiteľkám. I Jim Jarmusch by určite tlieskal, možno nie 5 dní, ale veď na čo ? Zhulený postpubertálny trip po uruguayjsky, po ktorom som si dal jointa, pustil péčko a začal písať tento koment.