Noan

Priemerna, antologia dark fantasy, alebo skor to pripomina Finske podivno. Napady neboli zle, aj ked prevedenie by potrebovalo trosku viacej know-how, najma kamera, svetlo a farba. Prijemne bizarna atmosfera, hoci predvidatelne, moje ocakavania na balticky weird to splnilo, najma segment 2 a 4.

MegaLOL, typicky US absurdny viaczmyselny konverzacny humor. Pri sekvencii s Corey Feldmanom som skoro prehltol bongo od smiechu, skoda, ze cely film sa neuberal podla tej fatalisticko-nahodnej schemy, a zaroven skoda, ze Haig nemal kvalitnejsie napisanu postavu, ale inak skvela oddychovka.

Ako fanusik v detstve Macka Pu a seriovych vrahov, za mna splneny sen. Je to guilty pleasure, a tak k tomu treba pristupovat, uprimne som si uzival kazdu sekundu (najma scena s chvostom), kedze sa pomerne hned na zaciatku vytvoril solidny kult status, nebudem asi jediny (o com svedci aj sequel). P. S.: Pu by si pochutnal aj na tej maline od buzno-liberalov z nadacie.

Celkom pohodova juzanska drama. Rodinna-ekonomicka tenzia vacsinu casu bubla jemne pod povrchom, v kontraste so slnecnym vidiekom, vystupuje tmave silo a zapletka odvijajuca sa okolo toho. Za mna plus je dejova linka Martina ako sadistu, okrem hlavnej postavy, je jediny ktory ako-tak posuva pribeh dopredu. Zaver odflaknuty a kvazi magicky realizmus uplne zbytocny, to najdolezitejsie ako rodina dopadne sa clovek nedozvie, resp. dohady z utrzkov deja. Inak to splna presne co to v nazve slubuje fable - bajka, happy end s moralnym poucenim (cela ta metafora okolo jazdca, rytiera, bojovnika).

Velmi prijemna komorna psychologicka drama s troskou napatia, resp. anxiety. Minimalisticka produkcia zvladnuta celkom dobre, evokuje pocity divadelnej inscenacie, trio hercov je zohrate z viacerych projektov, hoci prejav je este miestami neisty, prechod z drevenej babiky do hektickeho prehravania je pomerne casty. Dej je priamociary, situacia "bud-alebo", zaujimave su vsak vedlajsie dejove linky, Christianova postava a situacia je celkom komicka. Jedinou chybickou by bola kratka stopaz, aspon polhodinka dlhsie na prehlbenie a mozno este ten koniec, bolo by zaujimavejsie keby sa hlavna postava rozhodla opacne

VVitch sa moze ist hanbit do kuta.. Presne vykreslena atmosfera vidieka 18 stor., s jednoduchym ludskym pribehom. Okultne je sprostredkovane skrz optiku bezneho ruralneho obyvatelstva, co priklada na doveryhodnosti, ziadne poletovanie na spagatikoch, obycajne sracky v pitnej vode a ides. Atmosfera pribehu je genialne pretkavana miestnym koloritom a naturou. Je to sonda do obdobia a myslenia. A kedze opovrhujem ostatnymi ludmi a uznavam ludovu magiu, za mna je cesta protagonistky osobnou katarziou.

Co sa tyka magicko-mystickeho realizmu, absolutne krasna dark fantasy poviedka. Genialne prepojenie lyrickeho s vizualom, a korunku to mu nasadzuje rozpravkova logika prinasajuca socio-ekonomicke temy skrz lanternu magika. Osobite, priamociare, alegoricke, vsetky sceny maju zmysel a vsetko je presne nacasovane, za mna katarzia s minimalnymi vyhradami. Je to atmos-art zaner, takze nie pre kazdeho.

Jedine Director's cut, bez vynechanych scen hlavna myslienka aryanizmu-odinizmu v severo-europskych komunitach ustupuje do pozadia pred katarziou hlavnej hrdinky

Skoda, keby hlavna dejova linka nesledovala adolescentne primitivnu motivaciu hlavnej protagonistky, mohol to byt atmosfericky pozitok

Jedine kvoli Shannon,.. Velmi naivny odvar epizod serialov typu Twilight Zone, nedosahujuc ani uroven clenkov