Antaeus

Nie, neprežijem (na potešenie mnohých) a (ako správny erudovaný kritik) ani neodpustím tak skvelému filmu všetky tie nezmysli (na ich výpočet si prečítaj iný komentár, skoro v každom ich je tu spomenutých tak za Tatrovku). Prečo, boha jeho, prečo, sa museli všetky tie nezmysli udiať? Tak realisticky pôsobiaci život tankistov, tak pekne vyobrazená cynika tých, čo prežili tak dlho a ono sa to na konci zvrtne v skurvenú americkú rozprávku na ktorú mohlo s pokojom v duši capnúť nálepku aj olmájty Dizny štúdio. Neviem, ale v posledných rokoch mam silný pocit dežavu SSSR (a nie len filmový), akurát tentokrát sa ku nám hovná valia zo západu..

Za 5. To ako komentár stačí. Na všetko ostatné tu je tisíc odborníkov a tisíc lepších komentárov. Alebo aspoň kvetnatejších, chlpatejších, zelenších či svalnatejších. Ale prihodím si na miestnu grafomanskú kopu aj ja za jedny vidle: Humor, farbičky a humor sú troma najväčšími devízami filmu (viem, že som "humor" napísal dvakrát, Tatári..). A tiež tá banda zlepencov na čele s ultracynickým svišťom (viem, že to bol medvedík čistotný, Tatári.. Človek aby tu všetko vysvetľoval..). Veľmi milé prekvapenie a keď si predstavím, že som sa filmu úmyselne vyhýbal, mám skoro chuť sa z tohoto svojho hriechu vyspovedať. Skoro..

Videl som to snáď ešte za minulého režimu. A dodnes neviem, ako toto "dielo" ohodnotiť. Lámu sa vo mne dve polohy: Sadistická a (no povedzme že) patriotická. Sadistu vo mne chápem. Aj keď vzhľadom na povesť filmu som čakal, že bude ukojený viac. No a patriot vo mne škrípe zubami za pohľad na Slovensko ako na rozvojovú krajinu kdesi v Tichomorí. A tak ma nebotyčne serie, že tu máme policajný štát, s ktorým žiadne OSN ani NATO poriadky nerobia, že na SR nie sú žiadne mobily (iba tie v rukách amerických turistov) a vrchol dopravy je rozjeba.. staré žiguli, na ktorom jazdí ako plebs, tak aj fízli. Smotánka sa ale vyváža na 603-kách. Asi preto, lebo na to majú. Na druhej strane ani na Texas nenazerám ako na krajinu, kde kadejakí psychopati porciujú turistov do soté motorovou pílou. Tak čo tie pohnuté emócie? Snáď preto, lebo u nás (podľa amerických kolegov) na diskotéke stále vyhráva Paľko Haberovie. A to je fakt vrchol, takto nás vykresliť pred svetom..

Farebný videofilm podľa farebnej videohry. Nič viac ani menej.

Huha.. Čakal som bežný nedeľný výplach "ja som lepčí agent ako ty"! a "nie , nenaučil som ťa ešte všicinko!". A ono nie. Pírs je ako tuhý chlapík v pohode uveriteľný (až som bol sám prekvapkaný, ako veľmi), jeho žiak sa snaží, čo to ide a hajzlíci sú nechutne reálny. Žiadne veľkolepé ratata-ta, ale pekne "komorné" pif-paf sem-tam okorenené nejakým tým bum-bum. Veľmi príjemná chuťovka, ktorá dokázala aj z bežných surovín ukuchtiť náramne výživné soté agentov, nájomných vrahov, skrytých svedkov, prestreliek a tak podobne.. Film, ktorý nestihne nudiť a ku koncu vyslovene upúta aj bez megalomanských výbuchov mrakodrapov.

Asi takto.. Keď počas úmorného pracovného dňa ide človek na obed, obyčajne nemá náladu, chuť a (ako v mojom prípade) ani dostatočné množstvo straveniek na nejaké šaškovanie s bažantom na víne s ananásovou majonézou a kaviárovou prílohou. A tak si objedná hovädziu s rezancami a šnicel. A pokiaľ táto zmes nijak exkluzívnych surovín nechutí ako zostatok po vyvarených plienkach trojmesačného kojenca a vyprážaný vecheť, človek bude spokojný. Takže pokiaľ niekto nečaká, že vyššie spomínané menu (v tomto prípade zložené z Dolfíka, Toníka, Roníka a Mišíka) za tri padesát bude chutiť ako posledná večera anglickej kráľovny (rozumej: blokbástr), bude (zrejme) taktiež spokojný..

Keď už teda mať sex po prvýkrát, potom je lepšie mať ho so skúsenou "sociálnou pracovníčkou", ktorá už má nejaké to "čo - to" za sebou, bravúrne ovláda nejaké tie grify a vie, čo s nimi. Nezdržiava sa zbytočnými kecami okolo podstaty, snáď len po dobu nevyhnutnú na predstavenie sa a prediskutovanie ceny a "taktiky". No a keď už potom ide na vec, je ako rútiaci sa vlak. A skončí, až keď už neostane nič v okolí stáť. Rovnaké (no dobre, veľmi podobné) pocity som mal z tohoto môjho prvého Ramba..

Prijemná dráma o nesmelom mladíkovi, ktorý vizualizuje svoje erotické fantázie pri pohľade do zrkadiel. Ide napríklad o predstavu, v ktorej z neho dievčina stratí hlavu. A ber to čert, že doslova. Láska si nevyberá a on, podmanený vlastnými predstavami, sa svojej vyvolenej rozhodne nakoniec pomôcť. A tak sa v príjemne ľahkej kriminálnej zápletke dozvedáme, aké strasti postretnú každého beznádejného romantika v snahe poodhaliť niečo z minulosti svojej vyvolenej. Čo na tom, že mŕtva, hlavne že má záujem. A potom.. Aspoň v prípade skrachovania vzťahu ďaleko neutečie..

Upútavky na Prime ma naladili tak, že som si dokonca po dlhom čase cielene sadol pred bedňu. Ale "už" po hodine sledovania, kedy sa dej dal zhrnúť dvoma vetami, som rozmýšľal, či je to naozaj ten film z reklamy? Chlap/ zena/ mŕtvola sediac na stoličke čumí do jedného bodu kdesy v nekonečne. Scéna trvá 10 minút, pričom je prerušovaná iba akýmisi haluzami nejakého silne "vysmaženého" filmového "umelca". Jediné, čo tento "klenot" zachraňuje pred odpadom, sú gore scény násilia. Trvajúc asi tak 15 minút z dvojhodinového maratónu čumenia na rôzne vzdialené objekty.

Viac parťákov, viac kombinácii, viac všetkého. A ako takmer vždy: viac soli a viac korenia v dokonalej polievke jej chuť naozaj nevylepší. Našťastie film zachraňuje hotelová scéna s pani Júliou a pánom Vilisisom. Koniec dosť deus ex machina, čo nemám až tak veľmi rád. Na prvý diel sa to nechytá, ale ak poobede nemá človek nič lepšie na práci, tak sa tie dve hodinky života obetovať dajú.