bloodline

Učebnicový príklad demagogizácie más prednesený úhľadne pozitívnym, krásno-čistým, recitálom ako Baudelairove Kvety zla na Hviezdoslavovom Kubíne. Dnešná doba opíja masy rožkami v akcii (s pivom a banánmi), no voľakedy sa musela pochlapiť taktika zázrakmi či relikviami sakrálneho typu. Zo zaručených klincov a dreva, na ktorom spočinul mesiáš aj s našimi hriechmi, by sa dalo Vlkolíncov a Čičmian postaviť pre celú republiku, prvú československú... Nuž, ale človek mienil a pán Boh, žiaľ, zmenil a tak remake Dáždnika svätého Petra by dnes vyzeral mimoriadne lákavo minimálne pre študentov psychológie pri krčmychtivom hľadaní inšpirácie na diplomovku. Avšak tak výpravne a kostymérsky krištáľovo priezračne, herecky ľúbezne, scenáristicky ľúbozvučne, s humorom citlivo intelektuálnym, ktorý očarí davy a úžasne prostým námetom, čo dokonca okopírovala Riťhanna, by na dnešné pomery filmári plytvali drahocennými prostriedkami eurodolárov z B(P)ruseru... aj s ich jednoliatymi rožkami.

Síce netuším, aké mená svietia v rodnom liste pána Deadpoola v kolónkach pre rodičov, ale stavím všetky riasy a sinice z mŕtveho bazéna na dvore, že po dodatočných DNA testoch, by za horúceho kandidáta na otca vyvstal istý Lloyd Christmas z málo známeho prequelu Dumb & Dumber. Ako čas letel jak vtáci nedoserní, vyrástla z fagana slušná tlčhuba, opitá natoľko vlastným egom, že po ročnej šukacej analbáze s Po(o)le Dance tanečníčkou aj zabudol čítať príbalové letáky s vedľajšími účinkami intravenóznej kyseliny sírovej. A tak vznikol hrdina s atopickým ekzémom na šiestich pätinách tela, ktorý zneužíva na alter ego latexové celotelové body, stuchnuté od vagíny a varlat zo zlatej éry pornofilmu Tisíc a jedna je moc. No, ako dumám, tak dumám, prerod zo zelenej metrosexuálnej lampy na podomácky vyšprcnutý červeno-čierny ejakulát zahýbä komiksovým svetom. Na bohapusté schnutie na vankúši môžeme zabudnúť, pretože diváci mojej krvnej skupiny nedopustia utretie do záclony dejín a vztýčia údy hore v zovretí Kick-Ass. Akurát škoda pána Francisa... 4 a pool *

Z môjho pohľadu Cronenberg v najlepšom rozkvete. Jeho tvorba nepostráda dotyk ozajstného umenia, dekadentnosti, bezcitnosti a drsnosti. Na jednej strane ukazuje harmonický súzvuk rodiny rozdávaním lásky aj do mlieka s vločkami, aby následne sexuálne hrátky povýšil nad divácky neľahko zabudnuteľnú vec s dôkazom, že aj posteľná gymnastika má svoje netradičné disciplíny na medziposchodí. Všetko krásne potom kotví pasovačkami na mäsiarsky spôsob a keď už bude vaša večera pripravená na zmŕtvychvstanie cez ústnu dutinu, rozpáli ju ešte väčšmi záber na zmasakrovaní ciferník. Nezlučiteľné protipóly z mäsa a kostí na Cronenbergovsky spôsob povyšujú A History of Violence na undergroundový kult. O scenári, hudbe a hereckých výkonoch nemá zmysel pojednávať, no a úvodná scéna na jeden záber patrí do kolonky pre fajnšmekrov. Po 8 rokoch dávam tomuto tataráku absolutórium. Nemôžem si pomôcť, pána Cronenberga evidujem v kategórii filmových sladkostí, na ktoré mám slabosť.

Pre životom zdecimovaného človiečika so symptómom zlomyseľnosti, ideálny typ na relax po sizyfovskej demolácii zronených duší. Inak námetovo obohraná mustra (pol) storočného vinylu hoc ide o akýkoľvek blahoslavený klenot. Úsmev prichádzal a odchádzal rýchlosťou marcového snehu a Huróni nechali bránicu učebnicovo ležať ľadom. Žiaľ ani herecké umenie sa nepľaslo po vačku, čo malo za následok bublajúce vírenie odpadových vôd v pozlátenej vani. 2 a 1/2*

Romantika pri sviečkach, negližé, voňavý kúpeľ, fľaša perlivého, večera a na záver šukací maratón s hitparádou polôh, že aj mníška by podpísala reverz na celibát. Nie však v tomto filme... Hlavná protagonistka keby mohla, znesvätila by aj syfilis či HIV pozitívnu záchodovú kefu a intimitou manifestovala vlastnú neexistenciu decentnej zhýralosti. Semeno dekadencie umocňovala tuposťou životných rozhodnutí a nad odpad to vytiahol iba vcelku filozoficky potešiteľný epilóg. No hnus velebnosti! To už aj porno pre pamätníkov oplýva poetickejším rozmerom. 1 a 1/2*

Herecký kumšt obalený v klaustrofobickej zlatej klietke finančných tokov a transakcií. Výkony spočívali so slovného pingpongu permutácií, konjugácií a vektorových nezmyslov, nad ktorými ani môj polopatistický duch nestratil hlavu a pätu. Gloriola finančného monštra vypláva decentne na povrch bez pompy a slávy. Jednoduché, priamočiare dielko, neurazí, ale ani neohúri, napriek tomu kráča so vztýčenou hlavou rovno do vytýčeného cieľa. Spokojnosť s videným a počutým.

The Ides of March predstavujú žiarivý príklad ako pútavo, dramaticky a štýlovo sa dá natočiť dramatický thriller z prostredia vykonštruovaných, zmanipulovaných, prehnane pompéznych a nič neriešiacich amerických pseudovolieb. Clooney ukázal režisérsky cit pre synchronizáciu herectva so scenárom s výpravovo čistou melanchóliou. Ku cti mu len neslúži jeho vlastná chabá minutáž pred kamerou (aj keď Gosling, Hoffman, Giamatti a spol. ťahali na výbornú) a zívania chtivú prvú polovicu, ktorá zrejme odradila početnú skupinu nadržaných fanyniek priamo úmerne s hviezdami v hodnoteniach. Nuž, pekní chlapci vedia točiť a hrať aj na umeleckú strunu...

Horúci kandidát na prepadák roku 2018 až kým svetlo sveta neuzrel Robin Hood. Veľkým hendikepom je žánrové zaškatuľkovanie v kolónke horor. Tri štvrtiny filmu sa tu buduje atmosféra psycho thrilleru, ktorý napĺňa prvú polhodinku aj nadpriemerné kritéria. Potom niekto z produkcie zistil, že videl zopár ducharčín Jamesa Wana, a tak v rámci naplnenia kasičky obšťastnil posledných 30 minút prvotriednou lobotómiou. Amaterizmus, pri ktorom aj Sharknado schováva hlavu pod vankúš.

Dlhé roky a na dlho jediná Rodriguezovka čo má ozajstné "gule". Absolútna kultovica a rýdzo chlapská záležitosť. Blbé vtipy, kopu krvi, bezhlavá streľba, silné drísty, hriešne krásna Salma... Neabsentuje nič, čo by nedokázal spracovať, obdivovať a vychvaľovať výrazne rozumovo obmedzený chlapský mozog. A ja predsa nebudem kaziť priemer vyčnievajúc z radu :)

Ak odložím bokom sentimentalitu z osobných životných útrap, Clooney a spol. rozjarili srdce takým milým príbehom zo života o živote pre život. Niekde v kútiku duše mám slabosť na podobné žánrové spracovania, lebo opantajú dušu takým srdečne nefalšovaným pocitom nenútenej ľahkosti. Všetko pôsobí tak nenútene, od srdca. Deduško večerníček však sfúkol jednu hviezdičku z nebíčka, z môjho pohľadu, za priemernú réžiu a občasné, herecky neprirodzené, úlety. Clooney (inak zahral fantasticky) by na režisérskej stoličke odviedol sakramentsky delikátnejšiu robotu. Okrem toho, na výbornú zvládnutý scenár, výprava a strih.