bloodline

Písať komentár na Drive je ako komponovať závet olympskému bohovi. Zároveň pociťujem veľký vnútorný kompliment, keď môžem zložiť poklonu takej filmovej symfónii na úrovni tej deviatej od Beethovena. Viac ako trojročná snaha splodiť niečo megalomansky pozitívne trefné, vyústila do ďalších opakovaní a pri každom srdce opoja úžasné filmové zásnuby na dobu nesmrteľnú. Umenie síce postráda merateľné hodnoty fyzickými veličinami, ale keby nejaké existovali, Drive jednu uchmatne bez potrebných oponentských posudkov či skúšok správnosti. Vyzdvihovať geniálne ťahy kamerou, hudbu, strih, scenár, námet, mystická jemnosť v kontraste s Cronenbergovskou drsnosťou a vlastne všetko, prekypuje mrhaním času a prostriedkami. Zbytočné ako ospevovanie Ferrari v limitovanej 100 kusovej výrobe... Treba sadnúť, stlačiť štart a poriadne si drajvnúť.

Exkluzívny filmový bonbónik z horkej čokolády umenia, s príchuťou bourbonskej kamerovej vanilky a scenáristickým šafranom. Celkové hodnotenie spadá do hladiny irelevancie a samotný proces klasifikácie splýva s úrovňami milovať alebo nenávidieť. Komorne dusná atmosféra buď pohltí alebo odradí a všetko s tým späté sa odvíja od toho. Žiadna akcia, zhon, panika... Film existuje vlastným plazivým životom, technicky dokonale odmakaný a nad tým tróni (ďalší) herecký opus magnum pána Hoffmana, žiaľ posledný... Pre niektorých zrejme uspávanka pre hady, ale každému by som doprial ten blaženo-vznešený pocit po poslednej scéne. Bravissimo!

Jednu vec musím vychváliť na dnešnej pretechnologizovanej ére, kde vedie po polčase 1:0 iba binárna sústava a na lavičkách posedávajú ON a OFF. A to, že keď zaklope na oči taký vizuálno výpravný epos typu The Martian, nedýcham sťa ročné detisko pred grankovým kakaom. Samozrejme môžem a namietam voči jemným technickým deficitom pri detailnejšom pozorovaní a brutto dojem vzbudzuje usmievavejšiu verziu Apolla 13 na spôsob Figarovej svadby. Ale Scott dokonale využil túzový poker v rukáve v porovnaní s mesačnou de/misiou a to sakramentskú nepredvídateľnosť. Tak zaťaté päste nemali ani šprintéri Black Power salute na mexickej olympiáde v šesťdesiatom ôsmom ako som ja držal palce zabudnutému Damonovi. Ridley opäť raz všetkým vytrel zrak so stále platným členským preukazom v sci-fi smotánke. Už to len nesprasiť Prometheo-Alienom. 4 a 1/2*

Základný stavebný kameň kultu nezapadajúci rádioaktívnym prachom. Kameň, ktorý Cameron neskôr opracoval na majstrovské dielo s akčným rádiom nesmrteľnosti. Až šokujúco banálna jednoduchosť námetu, otvorila Pandorinu skrinku zhmotneného strachu každého konzumného jedinca na tejto planéte a zároveň vytieňovala ilustráciu, možno ani nie tak ďalekej, seba-deštrukcie. Na svete jestvujú len 2 veci, ktoré by prežili nukleárnu apokalypsu - The Terminator a Keith Richards. Niet čo dodať... Terminátora ohodnotil čas a ani nemusí pomýšľať nad návratom do minulosti.

Oli, Oli Stonko, kľakám na kolienko... Voilà! Pán spoločensky a politicky nekorektný na nás vydýchol ďalší masovo nekorektný prásk, pre mnohých, z ešte ťažšie stráviteľného jointa. Kašlať na celkové hodnotenie, Stone trčí vo vlastnej výkonnostnej a akostnej kategórii prelínajúcej sršiaci sarkazmus, dekadentnú brutalitu, vypointovaný cieľ a kultivované zvraty bez štipky úcty k divácky našponovaným nervom. Do toho zakomponujte ľúbivé herecké trio ostrieľaných šarkanov Del Toro, Hayek, Travolta a maximálny zážitok nechá na seba čakať iba plných 131 minút filmovej orgie. Stone v plnej svojej novodobej kráse vzdal hold talentu s citovou prepážkou pre drogovo sústredený legalizačný apel. Nehovoriac o technicky prešpikovanej kulise čo sužovala kameru do najvyšších mét.

Deň zúčtovania so svetovou kinematografiou. Tá si od tohto okamihu potykala s novým filmovým poriadkom. Cameron v životnej forme predvádza manifest dokonalosti, ktorá hádže kilometrový tieň aj na grécku sochársku školu. Dielo vyšperkované do maximálnych detailov. História povedala všetko, superlatívy sú špičkou chválospevu a po dva a pol hodinách sfilmovanej Jánovej Apokalypsy treba už len podotknúť jedno... a bolo svetlo!

Explozívna nálož akcie, že aj vylodenie v Normandii vyznie ako nevinná barbecue párty anglo-germánskeho Klubu nevybuchnutej munície. V dnešnej dobe kolosálnych rozpočtov už s prstom v nose a na počkanie produkujú 3D inžinieri vizuál šialených rozmerov, ale o nesmrteľnosti rozhodujú maličkosti a Mad Max ich šialene zvládol. Celková skulptúra vizuál-kamera-zvuk-výprava funguje beštiálne ako cigánske počatie a v tomto smere Maximus Šialený posúva hranice definície postapokalyptického žánru. Operácia jednou rukou na úrovni tuctovej seansy vyslúžilých scenáristov vyvstáva ak sa Maxovi pozrieme do duše. Ale šľak to traf, že vykráda Waterworld, či iné neinvenčné sračky. Práve Mad Max rozšíril obzor kino zážitku na nový level, bez toho, aby ste mali pocit sfilmovanej videohry.

Blockbuster roku 2014 v kategórii absolútny blockbuster. A jeden z najlepších vôbec (za poslednú dekádu určite). V kine videné z čírej letnej nudy, ale to devastačné nadšenie potom... Odpisovaný Cruise ma zase navnadil na vedecko-fiktívnu cirkulárku, ktorú mi praštil do ksichtu aj s výkladnou skriňou, v ktorej útrobách sa vlnila Emily Blunt. Tá oplýva esteticko-hereckou stávkou na istotu a to mi verte, že táto dievčina by nesklamala ani v remakoch G.I. Joe či Runaway Bride. Všetko zapadlo dokonalou súhrou poskladanej Rubikovej kocky do 5 sekúnd a mne osobne do gusta nedosolili mimozemské príšery, ale vzhľadom na atraktivitu humanitnej vetvy príbehu, nech im je po druhom pokuse odpustené. Hustotou akcie kinematografický klon legendárnej hernej mäsiarčiny Gears of War. Sweeeeet!

Satirické salutovanie nehynúcim akčným klasikám tých rokov 80-tych a kam oko dovidí v návode na použitie, treba sa nechať unášať na tejto bizarnej vlne. Či už projekt Kung Fury obalamutili drogy (a veľa drog), dejinné pohladenie kultovým vavrínom... Ale čo budem drať hubu - Kung Fury = Ledžend! A slovenské titulky tiež :)

Štyri a pol herca tichou sci-fi vodou kinematografické brehy omylo a až k bránam Jerichovým na plné hodnotenie zatrúbilo. Beda každému, kto oka zažmúri nad novou generačnou reinkarnáciou K-PAX. Sterilná obrazová línia vrútená do drsného severského zátišia vrcholného romantizmu, obkolesená jednotkovo-nulovým mystériom s emočným potenciálom poznávacieho zájazdu autistickej triedy maturantov, kde herecký prednes ľúbivo laškoval s hudobne výstavným kusom gréckej sochárskej školy. Dej si ucelene recitoval ikonoklazmus nemých slov otvorených úst, aby presne mierené dávky poodhaľovania informačného embarga vdýchli život strojene grandióznemu finále. Takto vyzerá moderný sci-fi Neapol... Vidieť, umrieť a Aliciu Vikander na piedestál v pavilóne "Glorifikácia ženskej krásy" posadiť.