Aljak

Ďalší zo série filmov "stretla sa celá rodina". Tentokrát na dilematickú tému eutanázie, avšak s typickou schémou, ktorá ráta s odkrývaním množstva tajomstiev, prerieknutí a nevšedných rodinných vzťahoch. Po hereckej stránke to bolo celkom fajn, avšak príbeh ma akosi nepohltil a nejako som nedokázal sympatizovať so žiadnou z postáv. Nikto si asi nevie predstaviť, že by stál pred takouto dilemou, takže o to ťažšie to musí byť pre samotných aktérov. Najväčšou prednosťou takýchto filmov by však mala byť konverzačná línia, a tá sa mi zdala nanajvýš priemerná. 2*

Málokedy je remake lepší ako originál, ale tento turecký kúsok o niekoľko úrovní suverénne predčil originál 7 beonbangui seonmool. Nemôžem si pomôcť, ale to kórejské podanie mi prišlo až preafektovane teatrálne, čo ja osobne v kinematografii neznášam. Turecká verzia bola vynikajúca po všetkých stránkach! Príbeh vo svojej podstate takmer rovnaký ako ten kórejský, ale to dramatické prevedenie a forma, do ktorej to bolo zbalené, stála skutočne za to. Takisto celkový vizuál, dialógy a celý koncept, ktorý sa v niektorých okolnostiach a súvislostiach odlišoval od originálu. A treba uznať, že aj po hereckej stránke veľmi vydarené. Plný počet = 5*

Tak to bolo silné! Ani som len netušil, aký škandál má na svedomí korporátny gigant DuPont so svojim prevratným patentom na teflon. Tento príbeh "zo života" bola hotová emocionálna nálož, až to človeka vnútorne rozkolísalo. Filmové spracovanie boja za spravodlivosť v podaní Marka Ruffala (mimochodom výborný herecký výkon) bolo viac než len dobré. Drámy z právnického prostredia mám rád, obzvlášť keď sú takto vydarené. Robert Bilott sa pustil do boja proti Goliášovi, kde existovala síce len malá šanca na úspech, no napriek tomu že ho to stálo aj vlastné psychické zdravie a nestabilita v rodine, nevzdal sa. Spád deju bol výborný, aj keď niektoré scény (najmä tie z Robertovho života) mi prišli dosť zbytočné a chtiac nechtiac brzdili tempo filmu. Každopádne, veľmi dobre spracované, snáď som nebol jediný, ktorý mal z toho zimomriavky. Btw. Zaujímalo by ma, koľko obetí na životoch má PTFE reálne na svedomí (hrôza čo i len pomyslieť).

Fúha, už dlho mi nebol niekto tak strašne nesympatický a protivný ako hlavná postava tohto filmu Ashish. Alibistický a oportunistický majster sveta, ktorý si o sebe až príliš namýšľa... až mi zostáva záhadou, čo na ňom mohla taká sympatická a svojbytná Ayesha vlastne vidieť (a samozrejme tomu nechápem tomu ani v reálnom svete, kde sú podobné vzťahy nie je už tiež ničím výnimočným). Ajaya Devgana mám rád, ale táto jeho postava mi fakt nesedela. Odhliadnuc od toho to však nebolo až také úplne zlé - a malo to samozrejme aj viacero svetlých fáz (ale stále málo) a najmä zmysluplných dialógov (tie boli azda to najlepšie z tohoto filmu). Ale inak, celá tá teatrálna šaráda, keď dovliekol Ashish k sebe domov Ayeshu, to bolo tak strašne trápne a prihlúple... Prehnaná snaha robiť komédiu aj tam, kde to vôbec nebolo vhodné. A tak sú z toho 2*.

Woodey dokáže vždy prekvapiť - niekedy tým pozitívnym spôsobom, ale občas je to taká melancholická márnotratnosť. A Rainy Day in New York bol bohužiaľ ten druhý prípad. Postavy nevýrazné, dejovo mdlé, dialógovo slabučké, takže za mňa žiadna sláva. Akurát tá upršaná newyorkská atmosféra bola celkom príjemná. Ale to je skutočne málo na to, aby ma nejaký film nejako obzvlášť oslovil. Celý čas som akosi dúfal, že sa scenár kdesi zlomí a celé to nadobudne nejaké inšie smerovanie a zásadný obrat zápletky, ale nič...

Hm, podľa popisu to znelo viac než len dobre, dokonca aj hodnotenia vysoké. Ale mňa osobne táto dráma až tak nezaujala, a prišlo mi to celé akési ťažkopádne a nezáživné. Samozrejme, kostra deju a taktiež pointa je silná, ale inak sa to celé vlieklo a točilo v nemennom víre zápletky. Ten britský rukopis tu bol dosť citeľný, aj keď tu to bolo skôr na škodu ako na úžitok.

Toľká škoda zahodeného potenciálu! Vynikajúci základ postavený na povestnom britskom ironickom suchom humore sľuboval parádnu zápletku v Dánsku. A keď už sa tam Herb ocitol, tak sa to zmenilo na akúsi mdlú romantickú komédiu v mierne depresívnom šate, avšak bez akéhokoľvek závanu prvotnej sviežosti a tragikomiky. Nechápem ako sa mohol tento film tak nepríjemne zvrtnúť do takej ťažkopádnej atmosféry akejsi sociálnej drámy. Kiežby sa radšej držali toho štýlu, v ktorom to celé začalo...

Idea fajn, koncept dobrý,... ale realizácia dosť zlá. Prehnané tlačenie na pílu takmer po celý čas výrazne poškodilo celý dojem z filmu. Ako sa vraví - menej je niekedy viac. Preafektované postavy s veľmi prihlúplymi reakciami, to nie je zrovna niečo, čo by ma tešilo. Navyše, tento štýl trápneho humoru fakt nemusím. Celkovo mal film veľmi máličko svetlých momentov, sem tam nejaký zmysluplný dialóg, takže celkovo žiadna sláva. A pritom, ako som napísal v úvode, tak idea a koncept mali celkom dobrý potenciál na úspech. Nuž... nevyšlo!

To trvalo, kým sa to celé rozbehlo. Ale nevadí, lebo aspoň sme sa mohli dovtedy celkom dobre "spriateliť" s postavami. Louise mi pripadala ako maximálna perfekcionistka a profesionálka, až som sa čudoval, čo na nej môže byť zlého. Postupne sa však začala dosť podivne správať, a hlavne, keď začala pociťovať, že nie je až tak vítaná (hlavne Paulom), tak sa vyfarbila skutočne extrémnym spôsobom. Karin Viard bola v úlohe au-pair Louisy absolútne skvelá! Škoda, že sa to tak dlho rozbiehalo, a v závere to malo všetko až príliš "voľný pád".

Základ filmu je naozaj skvelý, ale od istej chvíle to postupne začína klišovatieť a asi každému je jasné, kam to celé napokon smeruje. Ale tá počiatočná zápletka s back-up aplikáciou mala v sebe kus originality, ktorá mala potenciál roztočiť tento film do nadpriemerných čísel. Škoda, že tomu nebolo jednak venované viac priestoru, no a neskôr celý originálny nápad išiel do stratena. Noah a Laura boli super a bavili ma, samozrejme nielen oni ako herci, ale najmä tie dve postavy. Keď už to vyzeralo, že príbeh v klišé vyvrcholení ničím neprekvapí, tak napokon aspoň ten Brooksov list priniesol peknú pointu ako takú bodku na záver.