Aljak

Námet nadpriemerný, kostra scenáru kvalitná, ale to spracovanie akosi pokrivkávalo a miestami to pôsobilo dosť nevýrazne. Ale keď by som to mal zhodnotiť ako celok, tak to bolo na Indiu až nezvyklo liberálne a v podstate aj kontroverzné - takže z tohto pohľadu to bolo naozaj pútavé a svojim spôsobom výnimočné. V prostredí západnej kultúry by to asi nepôsobilo až tak neobvykle, ale v indickom je to predsa len mimo bežných noriem. Aj vďaka tomu sa mi tento film pozdával. Strasti Dolly a Kitty boli komplikované, a tak má tento film zároveň aj zaujímavý kultúrny a eticko-morálny rozmer. Pôvodne som chcel dať 3*, ale napokon za tú originalitu na indické pomery jednu hviezdu prihadzujem na 4*.

Waw! Uznávam, že začiatok nepôsobil zrovna lákavo, až som sa začal obávať, či to nebude len nejaká tamilská akčná odrhovačka. Ale potom to nabralo fakt vynikajúce tempo, dej sa rozvinul do úplne iných rozmerov ako by spočiatku človek čakal, a musím uznať, že vďaka viacerým zlomom a zvratom to využilo daný potenciál takmer na maximum. Ale aj keď pôsobili niektoré veci trochu irelevantne a nelogicky, napokon to všetko do seba zapadlo. Občas trochu "scifi" (ukradnuté auto cez autopilota, vyrobenie odtlačku prstu z fotky), ale našťastie toho nebolo až tak veľa. Postavy super, ich herecké stvárnenie tiež. Tak tu som ochotný dať bez problémov 5*.

Koncept scenáru sa mi páčil, a keď k tomu prirátam obe sympatické hlavné postavy, tak to bolo celkom pozerateľné. Veľmi milým prekvapením bola pre mňa takmer úplná absencia tej typickej aziatskej filmovej teatrálnosti, ktorú nahradil príjemný dôvtip a obrovská chémia medzi kolegami. Aj keď, viem si predstaviť ešte lepšie využitie daného potenciálu, ktorý vzišiel z dejovej línie. Miestami sa to až príliš motalo v tých istých intenciách. Ale nevadí, určite som sa nenudil a aj vďaka pôvabnej Gong Hyo-Jin to bol vydarený filmový zážitok.

Pointa úžasná, ale tento typ animácie ma nijako neuchvátil a tým pádom aj celkový dojem výrazne utrpel. Škoda, že v tom nefigurovali aspoň nejaké dialógy, aj keby len titulkové alebo epigrafické. Za pointu 2*, ale za čo by som pridal ďalšie hviezdičky, to veru neviem...

Indický veľkofilm plný heroizácie a športovej prvoplánovosti - a presne toto až tak nemusím. Veľmi dlhý a úmorný rozbeh deju, kým sa konečne niečo relevantné začalo diať. A potom to prišlo, pýcha predchádzajúca pádu, ktorá je typickým prvkom mnohých športových filmov. Tu to bolo síce o čosi tragickejšie, ale práve od tohto bodu ma film začal baviť o čosi viac. Odhliadnuc od tých prehnaných akčných scén v oktagone, to bolo napokon celkom vydarené, hoci ten záver bol na môj vkus až príliš idealistický a mimo reality. Paradoxne, to najlepšie z celého filmu pre mňa nebol ten športový príbeh s prehnaným vizuálom, ale to pozadie s vynikajúcimi dialógmi Salman v úlohe Sultana bol výborný, no Anushka takmer nenápadná. Keď to porovnám s inými indickými športovými filmami z prostredia zápasenia či boxu, tak oveľa viac ma bavili Dangal a Mary Kom. Aj preto mám pre Sultana len 3* (hlavne kvôli zdĺhavému rozbehu).

Kiežby takýto dokument nemusel nikdy vzniknúť... Každopádne, výborný prierez udalostí a pozadia od úplného začiatku objavenia a prvopočiatkov šírenia Covid19 naprieč celým svetom. Autentické zábery, svedectvá zdravotníkov, pacientov i samotných vedcov korešpondovali s chronologickým prierezom postupu vírusu do rôznych krajín sveta. Veľmi dobre spracované. Dokument vrcholí v závere európskej prvej vlny, takže to má takú optimistickú esenciu. Bohužiaľ, tam to nekončilo... P.S. Ako vidím, máme tu aj zopár "odpadov" od chronických popieračov Covidu19. Smutné.

Hodnotenia síce priemerné, no podľa popisu to vyzeralo vcelku nádejne. No napokon nič extra, dokonca aj hranica priemeru nebola ani len na dosah. Jednoduchý a relatívne priamočiary dej, mdlé postavy, fádne dialógy, a v podstate nič, čo by človeka vytrhlo z tej ťažkopádnosti celého filmového prevedenia. Proste nuda! Jediné, čo bolo napokon dobré, bol asi samotný námet, a vydarená kamera. Ale inak tu nedokážem nájsť nič iného, za čo by sa dalo dať aj viac ako len 1*. Nebol to môj šálok kávy...

Až na záverečnú fázu filmu (posledných cca 25 minút) to bolo dosť vlažné a v podstate nijako extra zaujímavé. Lesbické Vianoce s coming outom na Štedrý večer sme tu ešte asi nemali, no napriek tomu to pôsobilo klišovito a schématicky. Tomuto námetu by skôr pomohlo dramatické prevedenie, lebo tá komédia mi k tomu nepasovalo (odhliadnuc od toho, že moc vtipného tu toho určite nebolo). A čo bolo najlepšie na tomto filme? Jednoznačne Alison Brie a Aubrey Plaza. Inak to bolo dosť márne...

Pekné, ale na môj vkus príliš fantasy. Celé to tak napokon pôsobí ako nejaká melodramatická rozprávka, ktorá je síce nanajvýš dojemná a patetická, ale v konečnom dôsledku ma to akosi za srdce nechytilo - a to som ten typ, čo si pri filmoch občas aj poplače (opodstatnene). Ale inak po hereckej a dejovej stránke celkom vydarené, až na tie spomenuté výhrady afektívnej patetickosti. Nudiť som sa rozhodne nenudil, ale nie je to ten typ filmu, na ktorý by som spomínal ako na nadpriemerný a extra vydarený.

Dramédia s poriadne trpkou príchuťou, no zároveň s veľmi pekným posolstvom, ktoré predsa len vyniklo oveľa viac ako ten ľahký pátos v závere. Veľmi pekné priateľstvo, ktoré sa prejavilo aj v tých najťažších chvíľach. Na prvotné nedorozumenie sa akosi chtiac nechtiac naväzovali stále ďalšie a ďalšie nedorozumenia, až sa z toho vykľulo jedno kolosálne klamstvo. Z toho sa samozrejme vykľulo viacero vtipných situácií, no zároveň dojemné precitnutie, keď Arthur videl tú obetavosť, ktorú pre neho César podstúpil - a potom mu to mohol vrátiť. Po dlhej dobe, francúzsky film, ktorý bol nadpriemerný.