Aljak

Bol som veľmi zvedavý, čo za animák si to získal tento rok taký obrovský obdiv a také vysoké hodnotenia. Ale som z toho trochu rozčarovaný, lebo som čakal predsa len niečo o kus viac. Samozrejme, koncept a scenár bol vynikajúci, o tom niet žiadnych pochybností. Ale samotný typ použitej animácie ma akosi neohúril, a rovnako by som od takéhoto diela s takým obrovským posolstvom čakal aj oveľa oveľa lepšie dialógy. To ma naozaj nemilo prekvapilo... S tým obrovským hodnotením sa teda moc nestotožňujem, hoci to malo naozaj vynikajúci scenár. No ale nie je dôležitá len samotná kostra, ale aj aranžmá, ktoré v tomto prípade pôsobilo dosť slabučko...

Povedzme si úprimne. V čom sa líšil scenár tohto filmu od klišovitých a predvídateľných romantických filmov á la Hollywood? To niektorým skutočne stačí, že sa to zaobalí do japonskej vlajky, úroveň teatrálnosti sa dvihne o 3 levely, a už je to zrazu skvelé? :D Lebo mne prišiel tento film absolútne prvoplánový, neoriginálny a v konečnom dôsledku prehnane teatrálny. Áno, mal aj zopár svetlých a dojemných chvíľ, keď si ústredná dvojica k sebe hľadala cestu a vzájomnou interakciou napokon docielili žiadúci efekt... Ale takých filmov tu už bolo - a tento nevynikal ani postavami (tie mi práveže išli skôr na nervy), ani dialógmi (tie boli často dosť bezduché), ani scenárom (klasické klišé), proste ničím. Akurát tou japonskou exotikou, ktorá u nás ešte nie je až tak okukaná.

Tak toto bol skutočne bizarný film. Také impulzívne správanie akým sa vyznačovala Aglaé, to sa len tak nevidí. Ani by ma nenapadlo, že napokon práve na tomto afekte a impulzívnosti bude postavený celý scenár. Ale musím uznať, že množstvo scén bolo naozaj úsmevných a možno by človeku naozaj neublížilo, keby mal aspoň 10% toho Aglaéninho temperamentu :) Vedenie firmy asi nečakalo, že keď ponúkne pri rušení fabriky ľuďom náhradné miesto v Indii a s nižšou mzdou, že sa nájde niekto, kto tieto podmienky príjme :D Každopádne, napriek všetkému, si myslím, že táto road comedy mala oveľa väčší potenciál, ktorý zostal dosť opomenutý. Mám taký dojem, že tá priama čiara z Kazachstanu do Indie, ktorú si Aglaé nakreslila sa akosi naozaj naplnila prostredníctvom teleportácie (inak si to neviem vysvetliť).

Zaujímavé, vcelku originálne, hoci mňa tento virtuálny svet počítačových hier akosi nikdy nebral (našťastie!). To je parádny život, zo školy utekať do internet café alebo domov, aby človek až do noci hral nejakú priblblú hru. Odhliadnuc od mojej averzie voči takémuto životnému štýlu, musím uznať, že film bol zaujímavý a rozhodne bolo na čo pozerať. Aj keď mi prišlo nanajvýš komické, že celá mestská komunita hrala na rovnakom serveri, nevediac kto je kto (tomu neverím, že by sa také niečo dalo tajiť, obzvlášť keď tým všetci tak veľmi žili). Ale OK, tá anonymita tu hrala veľkú rolu a bez nej by sa nedala postaviť žiadna poriadna zápletka. Pre ľudí, čo žijú gamerský život to bude asi parádny filmový zážitok, no pre mňa to bol len light priemer. Nenadchlo, no ani nenudilo :)

Málokedy bývam taký stručný. Ale toto je fakt ODPAD najväčšieho kalibru! STOP MAKING STUPID PEOPLE FAMOUS!!!

Úprimne? Nemyslím si, že toto bolo zrovna hodné sfilmovania. Možno pre pár skalných fanúšikov JT LeRoy to bude úžasné, ale pre bežného nezainteresovaného človeka to je proste len film o alter egu, ktoré zosobnil niekto, kto sa pod spoločenským tlakom až príliš utrhol z reťaze. Nebolo to úplne zlé, ale keď som si čítal ten popis filmu (o niekom ako je JT LeRoy som predtým v živote nepočul), tak som čakal rozhodne niečo zaujímavejšie. Herecké výkony v podaní Kristen a Laury v extravagantných rolách boli jedným z mála pozitív tohto filmu. No a čo sa mi páčilo najviac? Snáď samotná ústredná myšlienka, ktorá sa niesla celým príbehom: Niekedy sú klamstvá pravdivejšie ako pravda...

Vyzeralo to celkom pozoruhodne, aj základ príbehu a hlavné postavy pôsobili vcelku zaujímavo. Tešil som sa na nejakú dobrú drámu z právnického prostredia, a spočiatku to tak naozaj vyzeralo. Potom sa však do hlavnej línie až príliš dostáva Sunandina trauma, a táto vetva príbehu ma bohužiaľ až tak nezaujala. Teda, zaujímavé to bolo, ale tá perspektíva akou sa na celé jej trápenie a dilemy nahliadalo, mi prišla taká príliš komorná. Ten záver to celé ešte viac umocnil, a fakt neviem čo si o tom jej "riešení" myslieť. Takže, línia príbehu zo súdnych naťahovačiek ma bavila, ale to ostatné žiaľ až tak nie.

Jeden z najslabších indických filmov, aké som videl. Mal som pocit, akoby celý čas chceli z toho vykresať nejaký americký akčný film, ktorý mal byť asi ako jedna z tých "bláznivých" amerických komédií, ale napokon to bola katastrofálna trápnosť aká sa v indickej kinematografii len tak nevidí. Hlúpe postavy, idiotský dej, a o tých dialógoch sa radšej ani nevyjadrujem. Hrozné niečo. Už dlho som nedal žiadnemu indickému filmu hodnotenie Odpad!, ale tu sa inak proste nedá...

Mám zmiešané pocity. Na jednu stranu mi prekážala tá prehnaná vulgárnosť, ktorá už bola občas vážne cez. No na druhú stranu mi imponovala tá detská nevinnosť v kontraste so zúfalými riešeniami situácií, do ktorých sa trojica chlapcov dostávala. To pôsobilo skutočne komicky a svojsky, a na mnohých "riešeniach" sa dalo naozaj dobre zasmiať (alebo aspoň pousmiať). Veľkú zásluhu na tom majú aj tie infantílne hlášky a také tie výkriky do tmy, ktoré pôsobili nielen dvojzmyselne, ale v danom kontexte aj ironicky :) Navyše, táto trojica detských hercov naozaj zaujala (najmä Jacob). Škoda toho tlačenia na pílu, ale aj tak veľmi dobré!

Vynikajúci a originálny koncept, ktorý mal už od začiatku obrovský potenciál. Prvá polka bola v podstate len takou "inštruktážou", že ako to cestovanie časom celé funguje - a už to začalo byť trochu monotónne. Samozrejme, potom prišlo to očakávané, keď sa do pozornosti dostáva aj samotná hlavná postava Kazu. U nej to bolo o kus komplikovanejšie, ale napokon sa podarilo. Asi mnohí zostali zarazení, že ako sa to v tom časopriestore podarilo zorganizovať, ale v záverečných titulkách je to celé vysvetlené :)) Každopádne, film bol napokon príjemný, hoci miestami zbytočne teatrálny, ale najväčšiu zásluhu na celkovom dojme z filmu má prirodzene ten originálny koncept kaviarne Cafe Funiculi Funicula. Mám rád takéto filmy, ktoré nie sú priamočiare a prvoplánové. Nie je to síce čistých 5*, ale napokon sa k ním prikláňam.