Aljak

Prostredie nigérijskej občianskej vojny a vzniku nezávislého štátu Biafra na východe krajiny dávali predpoklad na vynikajúcu historickú drámu. Bohužiaľ, prvá polovica mi však skôr pripomínala nejakú melanchlickú telenovelu, až som neveriacky krútil hlavou nad tým, že takéto pozoruhodné prostredie zostane nevyužité. Našťastie, druhá polovica filmu už bola oveľa lepšia a vojnová atmosféra prepukla v celej svojej "kráse". Len občas mi to prišlo tak akoby sa ten príbeh miestami strašne vliekol a potom zas nabral príliš rýchly neželaný spád. Každopádne, druhá polovica tento film rozhodne zachránila pred pádom do priepasti podpriemernosti. Ale napriek všetkému, na viac ako 3* to žiaľ nie je.

Akosi ma to nenadchlo. Jediné, čo ma fakt bavilo bolo vykreslenie tej bohémskej atmosféry v umeleckej komunite, kde sa schádzalo viacero znamenitých maliarov. A samozrejme ma zaujala ešte aj "femme fatale" Florence v podaní pôvabnej Emily Browning, ktorá sa ocitla v centre pozornosti celého deju. Čo sa však dejovej línie a samotného príbehu týka, v tom sa mi naozaj hľadá ťažko niečo, čo by vo mne vzbudilo nejakú väčšiu pozornosť. Už len samotný fakt, že sa Florence sľúbila takému narcisovi ako bol AJ, mi akosi na celom príbehu nesedelo. A následne už prišlo len to, čo sa dalo v podstate aj čakať... Takže ja osobne neviem, kde vlastne hľadať to samotné kúzlo tohto filmu.

Zápletka a dejová línia veľmi dobré, no spôsob spracovania a ten rovnocenný pomer medzi drámou a lyrickou monotónnosťou to potiahli dole. Tá frekvencia a kvantita intímnych homosexuálnych scén bola v tomto prípade obrovskou príťažou, teda aspoň pre mňa. Kiežby to bolo dialógovo oveľa bohatšie, pretože mnohé rozhovory boli naozaj výborné. Rovnako aj postavy v tomto filme zohrali výstižné charaktery, aj keď doteraz nechápem prečo ten jeden nesympatický bradatý väzeň mal také privilégia a bol akoby chránený od všetkej viny. Pôvodne som chcel dať len 2* kvôli tej prílišnej intimite, ale posledná scéna bola naozaj fantastická a moje dojmy povýšili o úroveň vyššie.

Ale no, napokon to nebolo zas až tak zlé ako sa mohlo podľa popisu filmu a hodnotení zdať. Aj keď som sa obával, že to bude ďalšia zo ságy komédií "o jednej noci plnej bláznivých dobrodružstiev". Nehovorím, že to bolo niečo prevratné, ale rozhodne to nie je ani až taký podpriemer. Náhodou to bola fajn oddychovka, na niektorých scénkach a hláškach som sa dokonca aj zasmial. Škoda, že to bolo miestami trochu prehnané s tou akože "dramatickosťou", ale čo už narobíme. Vadila ma aj tá prílišná afektovanosť niektorých zlomov filmu. No ako celok podľa mňa fajn, dokonca aj tie postavy a celková myšlienka filmu neboli zlé, práve naopak. Takže solídne 3* budú akurát.

No neviem. Základ síce dobrý, v podstate dosť sľubný začiatok, no potom sa to celé ocitlo v akejsi monotónnej rovine priemernosti. Najmä by si mohli ujasniť, na aký žáner sa v tomto celom chceli zamerať, lebo "Animovaný / Dobrodružný / Drama / Romantický / Muzikál / Fantasy" to je fakt moc aj na koňa! Najmä čo sa týka tej muzikálovej stránky, tak to bola obrovská bieda, no možno tak 1-2 piesne sa dali, ale inak nič. A po dejovej stránke tiež často príliš odveci a naozaj absurdné reakcie hlavných postáv. Pritom potenciál to určite malo oveľa väčší, akurát že ten zamrzol tak rýchlo ako aj Jackove srdce...

Super námet, no chcelo by to aj nejako lepšie popracovať na dejovej línii a asi aj lepšom vykreslení psychológie postáv. Na tom Stuartovi si síce dali velice záležať a vďaka nemu mal film aspoň poriadny spád, ale čo sa týka toho páriku, no strašne plytké postavy. Martin ovládaný Stuartovou manipuláciou akosi ani nemal na výber, ale tá Allie mi prišla dokonalo vymetená, keď tak rýchlo dokázala pochybovať o svojom priateľovi a zverila sa do rúk toho manipulátora. No čo už, napokon to pôsobilo dosť priemerne, ale treba uznať že námetovo to bola paráda!

Svojim charakterom a námetom mi to dosť pripomínalo minuloročný film Coherence, kde sa to tiež celé točilo o paralelných "dvojníkoch" alebo ako to nazvať. V tomto prípade sa však aspoň lepšie orientovalo, keďže sa to celé točilo len okolo manželského páru. Prvá polovica síce až tak nezaujala, resp. nevedel som ani, čo si o tom celom myslieť. Potom to nabralo úžasný spád, ktorý bol dokonalou ukážkou vzájomnej (ne)dôvery oboch manželov. Najlepšia na tom celom bola tá neustála manipulácia medzi všetkými zainteresovanými osobami. Škoda, že Ethanov sa dalo rozoznať podľa okuliarov a rozličného temperamentu, takže to dosť uľahčilo identifikáciu, v tomto prípade to však nebolo až také pozitívum. Aspoň že obe Sophie boli také viacmenej na nerozoznanie, čo napokon zohralo zaujímavú úlohu. Fakt dobré, teda až na ten trochu slabší začiatok.

Anime ma nikdy neočarilo, a to je možno hlavný dôvod, prečo nezdieľam nadšenie väčšiny. A musím povedať, že takýto úžasný a fascinujúci príbeh by som si 100 krát radšej pozrel ako normálny hraný film, ktorý by svojim dejom založeným na skutočných historických udalostiach dokázal určite upútať oveľa viac ako toto anime spracovanie. Ale to je možno len môj pocit. Čo však musím vyzdvihnúť, je samozrejme úchvatný príbeh, ktorý určite nenechal nikoho chladného. Pokojný ostrovček sa po 2. sv. vojne zrazu ocitol pod sovietskou nadvládou a tamojší ľudia sa zrazu stali menejcennými "otrokmi" vo vlastných domoch. Naozaj vynikajúca atmosféra, takmer počas celého filmu. Ale s tým motívom mliečnej dráhy sa mohli trochu krotiť...

Odporučil by som ako povinnú kinematografiu pre všetky rozmaznané detičky, ktoré si nedokážu nič vážiť a myslia si, že aký majú hrozný život. Tento príbeh by ich možno donútil rozmýšľať a zamyslieť sa nad tým aké je to nemať nič, teda okrem nádeje na lepšie zajtrajšky, resp. na vôbec nejaké zajtrajšky. Naozaj silný príbeh o chlapcovi, ktorý bol zo dňa na deň odkázaný len sám na seba a počas vojnových rokov sa pokúša prežiť doslova v hraničných situáciách. Našťastie na svojej ceste stretol aj ochotných a dobrých ľudí, ktorí ho zachránili, no naopak aj tých, ktorí ho kruto zradili. Celý film mal však naozaj skvelý spád, ktorý bol zvýraznený akýmsi detským existencializmom a zaujímavými zvratmi v deji. Akurát ten koniec ma zrovna nedojal, lebo chlapec akosi príliš rýchlo upustil od svojej novej identity a zmieril sa s dôsledkom vojny. Ale inak dobré, veľmi dobré!

Pekné vykreslenie priateľstva dvoch sympatických žien z dvoch rôznych "svetov". Veľmi príjemné posolstvo dotváralo prirodzenú atmosféru celého filmu. Mám rád filmy o ľudskosti, obzvlášť keď pôsobia tak nenútene ako práve tento milý príbeh vzájomnej dôvery a opory týchto dvoch žien, z ktorých by si mnohí ľudia chorí z predsudkov mohli zobrať pozitívny príklad. Škoda, že film nebol ešte viac zasadený do školského prostredia, kde sa priam núkalo na tých deťoch s rodiacimi sa predsudkami, ukázať nejaké väčšie snahy o šírenie tolerancie. Tam by to ešte všetko mohla zaujímavo zamiešať aj "starostlivá" pani riaditeľka. Práve toto mi prišlo také nevyužité, hoci aj tá zápletka o dohadzovaní životných partnerov nebola vôbec márna. No nevidím dôvod, prečo by obe dejové línie nemohli rozkvitnúť naplno. Ale aj tak, pekný film so šťastným koncom (aj keď ten pôsobil už trochu dosť strojene).