Aljak

Jedna jediná hviezdička za ten príbeh, ktorý bol sám o sebe celkom pútavý a jeho kostra mala predpoklad na to, aby bol z toho celkom vydarený film. Avšak to celé až nechutne prehnané akčné spracovanie doplnené až prehnane núteným indickým humorom (ktorý v tomto prípade vyznieval skôr trápne ako komicky) napokon vytvorili absolútne podpriemerný film. Navyše, očakával som aspoň, že Kareena Kapoor sa tam mihne aj viac ako v pár pesničkových scénach. Nuž, čo povedať? Dosť hrôza. Po tejto nádielke si musím dať od indickej akčnosti minimálne mesiac pauzu...

Vôbec to nebolo také zlé ako by som podľa úplne priemerného hodnotenia očakával. Aj keď uznávam, že v tomto príbehu bolo obrovské množstvo nevyužitého potenciálu, pretože základ bol kvalitný a rovnako aj celá prvá polovica, keď sa Friedrich stal v podstate súčasťou rodiny. Horšie to už bolo s druhou polovicou filmu, kde razom cez vojnu opadlo akékoľvek napätie a dramatizácia. Vlastne človek už len dokonca čaká, či sa Friedrich vráti alebo nie. No a hlavne čo sa stalo za tie roky ohľadne chladnúcich vzťahov, kde vznikla obrovská priepasť. Škoda toho premárneného deju a možností, ktoré sa núkali v druhej polovici filmu, a obzvlášť v závere.

Ach, až mi smutno zostalo... Svojim prvotným charakterom mi to dosť pripomenulo film o presadzovaní moderného "umenia" (Untitled), avšak už počas filmu sa to uberalo skôr smerom k tragikomédii vyvolávajúcej bezhraničnú empatiu a súcit s celou kapelou, no najmä s Frankom. Podľa mňa je to naozaj silný film, ktorý sa možno na prvý pohľad zdá byť len satirickou komédiou (podobne ako Gibsonov The Beaver), ale vo svojej podstate to bolo oveľa hlbšie a precítenejšie, čo postupne gradovalo až do úplného konca. Rozhodne stojí za pozretie, a bez akýchkoľvek posmešných predsudkov, ktoré sa možno mnohým počas sledovania budú núkať. A mne sa náhodou Soronprfbs páčili, hlavne svojou nevšednosťou.

Hm, mám taký pocit, že Paul Haggis sa chcel zahrať na Guillerma Arriagu, alebo žeby sa nechal inšpirovať o rok starším filmom The Words? Každopádne, ani jedno, ani druhé mu nevyšlo! Inými slovami, niekedy je menej naozaj viac. Myslím, že viem, čo sa tými tromi príbehmi Haggis snažil povedať, veď v závere nám to v podstate aj dosť (ne)nápadne naznačil. Ale napriek tomu, že všetky tri príbehy mali toho kopu spoločného, naozaj nechápem načo sa silou mocou ešte mali aj nejakým spôsobom odlišovať, a to aj v dosť zásadných veciach. Oceňujem síce ten umelecký záver a tzv. "mindfuck", s ktorým sa stretávame v čoraz viac filmoch, ale ako celok mi to napokon nepríde zrovna konzistentné a úplne zodpovedajúce svojim dejovým zvratom a detailom. No neviem, ja osobne som napokon dosť sklamaný... A to som mal od tohto filmu dosť výrazné očakávania, bohužiaľ nenaplnené.

Dobrý námet utopený v chabom spracovaní, ktorý mi prišiel napokon akoby bez nápadu. Keby si za vzor vzali scénku z Orwellovho veľdiela 1984, kde Winston Smith stál pred rovnakým "matematickým" problémom, malo by to určite lepšie posolstvo. 2 + 2 je ... ? V slobodnej mysli 4, v ovládanej mysli 5...

Po námetovej a dejovej stránke celkom fajn. No celé to spracovanie a fantasy kulisy srbského vidieku ma vôbec neupútali. Možno keby to bolo stvárnené o čosi viac realisticky, tak by som to asi napokon viac ocenil a aj celkový dojem by bol isto lepší. Srbské dievčatká boli síce veľmi sympatické, a pekne tu bola vykreslená aj tá túžba a neskoršia závisť. No ale ani to nepomohlo k tomu, aby som dal viac ako 2*. Proste, ani ten tragikomický štýl tomuto filmu príliš neprospel, a pritom základ bol taký dobrý.

Mnohými prirovnávané k predchádzajúcemu Carneyho prelomovému filmu Once, avšak tu treba povedať že Begin Again malo v sebe oveľa oveľa lepší príbeh s vyzretou dejovou líniou a vynikajúcou formou. Jednoducho, v porovnaní s Once, ma oveľa viac očarila tá celková atmosféra, ktorá z toho celého príbehu vyžarovala. Avšak po hudobnej stránke sa mi Once zdalo o kúsok lepšie, no možno tieto piesne z Begin Again sa mi musia len trochu viac uležať v hlave, ušiach a časom aj v srdci, aby som si dokázal lepšie precítiť a viac obľúbiť. Ale rozhodne treba povedať, že mnoho pesničiek v podaní Gretty alias Keiry Knightley a jej kapely malo veľmi príjemný feeling, najviac zo všetkého asi A Step You Can't Take Back a samozrejme Lost Stars. Niečo tak pekné si proste zaslúži 5*.

Podľa mnohých je 22 lepšia ako 21, ale ja si myslím skôr opak. Veď táto 22ka je vlastne vykrádačka toho predchádzajúceho, aj keď mi je jasné, že to bol vlastne zámer toho celého. Ale som rád, že si to aj tak udržalo svoju vynikajúcu úroveň, no a tie dialógy a scénky hovoria sami za seba. Dokonca aj po dejovej stránke to bolo celkom vydarené, aj keď práve v tom sa mi 21ka pozdávala viac. Tu už bolo na môj vkus príliš veľa tej extrémnej akčnosti (najmä v závere). Asi sa ďalších častí už nedočkáme, aj keď niektoré z tých, ktoré boli pred záverečnými titulkami by ma celkom zaujímali. Ale možno už bol potenciál už dosť vyšťavený a bolo by skôr na škodu, keby to pokračovalo v štýle ságy Policajnej akadémie. No treba uznať, že Jenko & Schmidt (teda Channing Tatum a Jonah Hill) sú výborná herecká dvojka a v týchto úlohách im to naozaj sadne.

Typická schneiderovská komédia, ktorú sa za žiadnych okolností nedá brať vážne. Ale nemôžem si pomôcť, Schneiderove komédie ma vždy celkom bavili, a aj keď občas vyznejú trápne, dá sa na nich celkom aj zasmiať. No a ani po dejovej stránke to nebolo vôbec márne. Samozrejme, nebolo to ani nič nadpriemerné, ale svoju tradičnú úroveň ako aj pri iných komédiách tohto týpka si to zachovalo. Bolo to veselé, nápadité, a napokon ešte aj s milým posolstvom. Takže minimálne tie 3* si to zaslúži.

Nefunkčná domácnosť po rozvode, kde zostala alkoholická matka sama s dvomi dospievajúcimi dcérami a malým synom, dáva pomerne slušný základ na dramatický film s neskoršou príchuťou krimi. Film ma celkom zaujal a bavil, pretože toto prostredie už na prvý pohľad pôsobí nesmierne zaujímavo, obzvlášť keď sa na neho nabalí príbeh podľa skutočných udalostí. No aj tak mám pocit, že potenciál filmu bol využitý dosť neobratne a neplnohodnotne. Tá detská hra "čo keby" napokon nabrala dosť reálne obrátky a tínedžerské sestričky sa veru s nesvojprávnou matkou nemaznali. To, že sa skôr či neskôr objavia pocity viny, to už bola len otázka času... No ale k hodnoteniu: prvá polovica nadpriemerná, v tej druhej už kvalita upadla, takže 3* budú tak akurát.